Nie je nič mimoriadne na tom čo sa deje v ľavicovom spektre našej politickej scény, ani po 30 rokoch ,rovnako ako to nebolo prekvapujúce po 15 rokoch od roku 1991. História sa opakuje sa v deklarovanej virtuálnej snahe ponúknuť spoločnosti novú, neskorumpovanú, čistú, autentickú či sociálnodemokratickú ľavicu. A tak sa mnohí z istým optimizmom dívajú smerom vpred aj v tomto čase, keď sa na politickej scéne opäť objavuje údajne „nová ľavica – HLAS“ s podobným prídomkom ako Smer – sociálna demokracia. Ako obyčajne sa zrejme mýlia, lebo zo skorumpovanej a rôznymi mafiánskymi praktikami poznačenej základne praktickej politiky „novej“ strany so starými ľuďmi a akoby novými prívržencami čo chcú vidieť svoju novú šancu v starých praktikách – to nemôže skončiť inak ako v kedysi novej SDĽ zo starej KSS! (1.2.1991 premenovanej KSS) a zo starej SDĽ do novej sociálnej demokracie v pôvodne koncipovanej strane tretej cesty a dnes tiež údajne sociálnodemokratický SMER čo založil R. Fico ako zjednotenú slovenskú ľavicu k 1.1.2005.
Ako osobné zamyslenie pri tejto príležitosti ponúkam svoje vystúpenie z posledného zjazdu SDĽ v Banskej Bystrici (4.12.2004), kde iba 7 delegátov hlasovalo proti zlúčeniu so stranou Smer a vyjadrilo svoj negatívny názor k tomuto účelovému aktu.
V slovenskej politike sa už nezvádzajú boje o smerovanie krajiny ani o veľké idey. Prevahu majú malá boje o „malé“ funkcie.
Takto vnímam i ja celú diskusiu o smerovaní SDĽ od Lučeneckého zjazdu (dovoľte mi tu povedať slová Zdeňka Mlynářa vyslovené po 17. 11. 1989, „Do politickej mŕtvoly je neslušné kopať“.
Nedá mi tu to doplniť časťou svojho vtedajšieho vystúpenia: „… že je dobré ak táto strana dnešným dňom ukončí svoju činnosť, pretože ak už neexistuje sebareflexia ani osobná zodpovednosť, ak delegáti zjazdu i napriek tomu, že okresné konferencie sa k tomuto procesu vyjadrovali nevyjadrovali jednoznačne, dnes o tom tu nik nechce ani len diskutovať. Pripadá mi to schyzofrenické. Rovnako ako dokumenty o zlúčení Smer-u a SDĽ v článku IV. v bodoch 1., 2., 3.“
„Som od toho ďaleko, aby som to vyčítam Robertovi Ficovi a strane Smer. Pretože v tom ako bola naša strana (SDĽ) vedená od Lučeneckého zjazdu, ale bohužiaľ aj dovtedy, je to ponuka svojím spôsobom veľkorysá – ako pre koho v personálnej rovine. Preto v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s takými princípmi vnútrostraníckej demokracie ako sú navrhované a sú súčasťou stanov Smer-u.“
„V každom prípade chcem upozorniť, že ak sa rozhodneme urobiť túto voľbu, táto nemôže mať polovičaté riešenie – ako predniesol R. Fico vo svojom príhovore, že nie je možné spolupracovať s darebákmi a tváriť sa, že nás odlišuje vnútorná autonómia, ak budeme spolupracovať s podvodníkmi staneme sa jednými z nich. A tak sa musíte s plným vedomím rozhodnúť či akceptujete oligarchické pozadie Smeru a podobných ľudí z našej strany.“
„Mať plné ústa toho, že sa treba angažovať proti darebákom, hovoriť pravdu bez ohľadu na taktické zretele. Je nanajvýš úsmevné. Ústupky ponúknutej taktike sú ústupky pravde, pretože vždy ako aj v tomto prípade sa nájdu ľudia, ktorí Vám budú nahovárať, že veci sú zložitejšie …“
„ Ponúkali sme alternatívu, bola však väčšinou odmietnutá, lepšie povedané nebolo nám umožnené ju ani len obhájiť a pripustiť iný názor ako ten čo sa v zákulisí upiekol a zobchodoval (aj preto som hovoril o porušení stanov).“
„Nechcem a nemôžem byť servilný tak ako mnohí z Vás, čo si hotujete na budúce fleky, tak ako si ich už poniektorí hlavne z vedenia dohodli vopred. Je to vždy o konkrétnych ľuďoch, preto ja sa nechcem a nemôžem preregistrovať sa do strany Smer s tými a k tým, ktorých som tu spomenul a nazval darebákmi, prospechármi v pozadí s oligarchiou. To bol dôvod prečo okresná konferencia v Krupine, ale aj v Lučenci odmietla vstup do Smeru a ponechala rozhodnutie na jednotlivých členov (konali sa ako zhromaždenia všetkých členov, kde absolútna väčšina hlasovala za toto uznesenie).“
„Mňa ako ľavičiara zaujíma, čo bude z ľavicou do budúcna, z dlhodobého hľadiska. Čo sa zmení pre občana. Analýzy a prieskumy verejnej mienky hovoria jasne, že je tu politický priestor medzi Smerom a KSS. A tak možnou úlohou ľudí čo dnes s vami nesúhlasia je vyplnenie tohto priestoru a príprava na vstup do novej éry. To čo pri našej vnútornej premene potrebujeme najviac je viera v podstatu skutočnej ľavicovej politiky bez obchodovania s postavením a vyžadovanou úctou k niektorým osobám! Pravda, ak má zostať pravdou, je svojou povahou netaktická a netaktná.“
Miloš Vaňo