(Sebectvo, bezohľadnosť a netrpezlivosť sú vražedné nástroje pre demokraciu.)
Pre zabitie obyčajne potrebujete vražedný prostriedok (zbraň). Keď sa bránime mi ľudia a obyčajne v afekte tak mlátime okolo seba hlava nehlava, zbraňou je čokoľvek poruke a často utrpia aj nevinní okolostojaci.
Útočiaci vrah je obyčajne nejaký agent alebo zločinec a jeho zbraň je sofistikovaný nástroj zabitia. Strelná zbraň vyvíjaná ľuďmi storočia po tisícročiach vojen, jed skoro neviditeľný vražedný prostriedok v rodinách vládcov a patricijov a kladivo s kosákom, pracovný nástroj spriemyselnenia produkcie v rukách zotročenej a závislej chudoby. Čím väčšia masa ľudí, tým jednoduchší vražedný nástroj. Revolúcie často stavali proti sebe sofistikovane vyzbrojenú „patricijskú“ elitu proti „otrokom“ v masách s primitívnymi nástrojmi obrany aj útoku. Tieto boje boli obyčajne krvilačným molochom masakru. Latentné fázy týchto konfliktov boli obyčajne dosť dlhotrvajúce až vygenerovali revolúcie a vraždenie.
Evolúcia a meniace sa prostredie boli tvorcami neobyčajnej pestrosti prírody i objavenia sa tvora schopného tvorivého myslenia. Ľudstvo vytvorilo v otroctve mocných všeličo veľkolepé, ale keď vymrieme tak evolúcia erózie všetko nami vytvorené nenávratne pohltí. Nerozumnosť nášho ľudského správania sa už zrejme spustila evolučné obranné mechanizmy, tam kde začala, teda u biologicky najjednoduchších organizmov. Iste si každý pozorný povšimol, že množstvo/pestrosť/patologickosť vírusov sa časom stupňuje (vtáčia chrípka, prasačia chrípka, denge, Covid, ….) a onen časový interval objavovania sa nových mutácií sa skracuje! Pre ľudstvo čo bez vzduchu neprežije je dýchanie existenčným životným procesom, preto všetko čo je vo vzduchu a škodí nám je vražedná kombinácia, či sú to exhaláty (o čo sa veľmi intenzívne už cca 300 rokov snažíme) alebo extrémne sa množiace a variované vírusy či baktérie obsiahnuté vo vzduchu.
Vďaka tvorivosti spredmetnenej vo vede sa vieme brániť vývojom vakcín čo nejakú dobu trvá a nemusí sa podariť na prvý pokus. Do tej doby je jediným ochranným prostriedkom filtrovanie vzduchu, kde sa tieto maličké „agens“ môžu nachádzať. V malých priestoroch je to technicky vykonateľné ale vo veľkých objemoch skoro nerealizovateľné a v exteriéroch nemožné. Preto jedinou možnou a prakticky realizovateľnou možnosťou našej ochrany sú rúška/respirátory ktoré vytvárajú antivírovú bariéru v cirkulujúcom vzduchu. Či sa nám to páči alebo nie tak množiteľom tohto neviditeľného nepriateľa je človek v kontakte s inými ľuďmi. Preto je logickým a do imunizácie aj jediným praktickým riešením zábrany šírenia – obmedzenie medziľudských kontaktov.
Tvory stádového typu ako človek a nemajúce tvorivé myslenie sú odkázané na evolučnú reakciu imunizácie populácie či v prípade iných ekologických nerovnováh aj nevyhnutnému vymretiu druhu na istom teritóriu. Ani jedno človek mysliaci spôsobom ktorý homo sapiens umožnil dostať sa až k dnešku vďaka spolupatričnosti, nemôže logicky z etiky svojej komunitnej morálky pripustiť.
Toľko nevyvratiteľné fakty a faktory vymedzujúce možné konanie jedinca, komunít aj spoločnosti.
Historicky v rámci udržania životaschopnosti komunít sa vygenerovalo vodcovstvo a prirodzené hierarchie. V našom prípade bohužiaľ odvodenie moci od bohatstva. Moc sa prirodzene chopila riadenia spoločných procesov a regulácie spoločenských vzťahov. Nechcem popisovať vývoj politiky ako nástroja moci, tak len skonštatujem, že sme sa ako ľudstvo dostali do fázy nastavovania moci a výberu nositeľov moci prostredníctvom výberu svojich zástupcov celou dospelou populáciou spoločnosti – DEMOKRACIA.
Väčšina ľudí aj voľby vníma skôr impulzívne/emotívne ako racionálne komplexným posúdením volených osobností a politických strán. To ale nemôže byť dôvod, aby sa rozhodoval ako v prípade futbalového zápasu mužstva čo ho naštvalo minulou prehrou, lebo len výnimočne, skoro nemožne sa môže stať aby „mančaft“ so zdravými a správne zaradenými hráčmi prehral všetky zápasy. Každá normálna súťaž je vymedzená nejakým časovým intervalom (mesiace/roky). Už pri voľbách vieme, že aj kvôli uvedenej prirodzenosti a okolnostiam volíme politických reprezentantov a ich zoskupenia na istý časový interval (v našom prípade 4 roky). Každý normálny človek by asi protestoval, keby ho hodnotili podľa jednej či len niekoľkých životných epizód. Aj človek čo si nesprávne vybral partnera potrebuje istý čas aby vedel komplexne posúdiť svoj omyl. Prečo teda mnohí občania/voliči sa správajú ako býk v aréne naučený klať na červenú. Aréna je postavená pre zábavu davu v duchu, „chlieb a hry“. Politika a moc však hrou nie je hoc v nej tiež mnohí konajú podľa tejto veľmi zjednodušenej staro Rímskej šablóny. Prečo? Lebo v aréne šlo o život najmä gladiátorom a vyhladnutým za týmto účelom loveným zvieratám. V aréne politiky, však ide o občanov za ohradou oddelenej/vražednej arény gladiátorov (politikov ktorí „bojujú“ v aréne praktickej politiky o svoj profesijný život).
Súčasná predstava niektorých politických gladiátorov čo prišli o moc voľbami, že pozvú všetkých občanov na „gladiátorské“ hry zadarmo a keď sa im to podarí a nakŕmia svojich divákov sľubmi, chopia sa vďaka tomu moci a odvďačia sa im tým, že dodatočne dajú zaplatiť tieto „špinavé“ hry aj neúčastniacim sa spoluobčanom. Navyše ako daň za neprezieravosť, vypočítavosť a naivitu/hlúposť si vyberú podiel v podobe podvodného zisku z „vychytralosti“ v prospech individuálneho obohacovania (nemáme dosť dôkazov o jánošíkovskej mentalita tých čo hrajú touto notou?). Pokiaľ by sa im to podarilo, tak by to bol rovnaký počin ako uchopenie moci komunistami v roku 1948. Ale historická skúsenosť nám ukazuje, že interval udržateľnosti takýchto nezmyselných počinov sa zásadne skracuje.
K čomu to môže viesť? Čo poznajú trochu histórie, nech si spomenú na Waimarskú republiku v Nemecku v prvej polovici minulého storočia. Historicky najdemokratickejší politický režim Nemecka do tej doby po „veľkej vojne“ aj kvôli politickým „hrátkam“ s podstatou demokracie, vytvoril najvražednejší a najnedemokratickejší politický systém novodobej histórie ľudstva – NACIZMUS.
Skutočne chceme zavraždiť demokraciu demokraciou? Len pre to, že nie sme ochotní akceptovať prirodzenú a jedine možnú obranu proti ochoreniu aj keď poznáme obranu. Sme naozaj tak dekadentní/hlúpi, že hľadáme nepriateľa tam kde v tomto prípade nie je? Lebo našim jediným relevantným nepriateľom nie sú vlády, ale ľudia v uliciach, ľudia bez ochrany, ľudia bez rešpektu. Oni totiž sú živnou pôdou množenia a zmeny/zmutovania molekúl ktoré evolučne – logicky „robia“ všetko pre to aby prežili a prekonali náš obranný imunitný systém. Sú totiž evolučne pripravené na smrtný boj o svoj život a ako je vidieť nevymreli ani za miliardu liet.
Lošonci