V posledných týždňoch najmä reprezentácie vysokých škôl často skloňovali toto slovné spojenie. Vedia čo predstavuje?
Jan Hus, Ján Jesénius či Jan Amos Komenský boli nositeľmi poznania a neboli prenasledovaní za slobodu poznania, ktorá je základom akademickej slobody, ale ako ideový nositelia ohrozenia moci cisára/cirkvi. Nebolo im bránené k takýmto vývodom dôjsť na Akademickej pôde. Univerzita Pražská Karlova sa ich „zbavila“ ako ideových nositeľov spoločenskej revolty. Bolo to zasahovaním do akademickej slobody bádať a svoje výsledky na jej pôde prezentovať? Nie. Toho čoho sa naši múdri dopustili, bolo verejné odsúdenie nenáležitej moci (vlády/cirkvi) publikovaním a verejným vystupovaním. Aj kolegovia akademici sa ich nakoniec „zbavili“ nie pre ich postoje, bádanie ale pre ohrozenie vlastných „teplých“ miestečiek. Moc totiž použila jediný dodnes fungujúci ekonomický, nie politický prostriedok. Ak rozpočet univerzity nie je závislý od vzťahu k výsledkom vzdelávania pre konkrétnu potrebu odberateľov absolventov a poznania, tak stojí na vode vlastnej konštrukcie virtuálneho prospechu. Prosím nech sa prihlási príslušník akademickej obce ktorejkoľvek verejnej či štátnej vysokej školy, na ktorého bol v súvislosti s jeho bádaním a hlásaním tohto poznania na akademickej pôde jeho univerzity, akýmkoľvek politikom, vládou či parlamentom vyvíjaný akýkoľvek nátlak! Len to by totiž bolo obmedzovanie akademickej slobody. Ale prevádzka, rozvoj a mzdy sú v tomto prípade limitované donátorom (darcom), lebo nik nevie kto bude odberateľ a teda aj hodnotiteľ akademickej výkonnosti. Ale vláda a parlament sú našimi zástupcami a my už dlhodobo konštatujeme veľmi neprimerané parametre nákladov a prínosov. Keďže bohužiaľ tá akademická samospráva funguje ako politická, tak výsledky sú aké sú (veľmi nepresvedčivé a neprimerané spotrebe). Ale na rozdiel od akademických slobôd, volení zástupcovia akademických samospráv spravujú aj/najmä veci ekonomické ktorým väčšina nerozumie a utajene ani nechce rozumieť (nakoľko ekonómia je predovšetkým o primeranosti a pripomína rovnicu/nerovnicu, teda závislosť vstupov a výstupov). Toto je aj prameň nespokojnosti a vôbec nie zasahovanie, či politizovanie akademického prostredia. Len pripomínam, že základným ekonomickým nástrojom sú politiky v konkrétnych diferencovaných podmienkach a potrebách.
Takže milí „akademici“ čo vám politická moc za posledné štvrťstoročie bránila v bádaní hláste sa … 😇