(vzniklo z pocitu potreby skutočne ľavicového politického subjektu ako východiskový ideový koncept)
Strana však zanikla skôr ako začala existovať, lebo väčšina tých čo prejavila záujem o ľavicu, sa v skutočnosti zaujímala o postavenie, moc a peniaze!
Tézy možnej spoločensko-politickej akceptácie a udržateľnosti nového ľavicovo orientovaného politického a spoločenského konceptu pre Slovenskú republiku.
Základným predpokladom akéhokoľvek systémového konceptu nového usporiadania „verejného priestoru“ a jeho funkčnosti je zabezpečenie spoločenskej systémovej rovnováhy (v tomto prípade Slovenska). Zásadným znakom systémovej funkčnosti sú predovšetkým vnútorné vzťahy vychádzajúce zo základných vlastností prvkov (entít) systému. To potom logicky tvorí aj systém vonkajších väzieb a vlastností (v tomto prípade to znamená vonkajšie vzťahy a ich akceptovateľnosť okolím vzťažného systému, tj. okolitými krajinami a ich zoskupeniami).
Z interného i externého pohľadu na systém, to potom znamená i predvídateľnosť jeho chovania sa. Nečitateľnosť/nepredikovateľnosť znamená nestabilitu a nestabilita generuje skokové zmeny (revolúcie) ako vo vnútri systému tak i v jeho okolí. Dnes ani SR ani Európa a myslím ani Svet nepotrebujú nepredvídateľné skokové (revolučné) zmeny, ktoré by mohli vyvolávať subjektívne či objektívne agresívne multietnické, multilaterálne či sociálne nekontrolovateľné konflikty, čo by možná nenapraviteľne zmenilo sociálne, politické i ekologické systémy ako ich dnes poznáme.
Jediným evolučne prijateľným konceptom je postupná zmena fungovania celého systému (v našom prípade Slovenskej republiky a jej politického systému, systému spoločenských vzťahov a vonkajších vzťahov komplexity „súčasného sveta“). Najvyšším princípom takejto evolučnej alternatívy je jej udržateľnosť, tj. jej životný cyklus v dramaticky sa meniacom vonkajšom prostredí (evolučný princíp prežitia je postavený na reflexii vonkajších podnetov a zmeny interných väzieb systému, ktoré v prírode znamenajú vznik novej genetickej mutácie).
Dovoľte mi uviesť príklad z doslova neolitickej minulosti ľudského rodu, napriek tomu že pravdepodobne mnoho tisíc rokov žili vedľa seba „homo neandertális“ a „homo sapiens“ prežil ten slabší, ale prispôsobivejší, schopný adaptovať tlak/vplyv vonkajšieho prostredia.
Obrovská sociálna nerovnosť/nevyváženosť, obrovská ekologická nerovnováha a obrovský imperiálny tlak USA sú tými najzásadnejšími prvkami vychyľujúcimi Slovensko i Svet z akejsi post traumatickej povojnovej rovnováhy (môžbyť aj tzv. rovnováhy strachu …) päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Každý „systémák“ vie, že takéto „dynamické rozkývanie“ akéhokoľvek systému si vyžaduje „nastolenie“ novej rovnováhy, vygenerovanej zmenou vlastností jednotlivých interných a externých entít systému, čo znamená nové a iné väzby. Zrejme Svet i SR sa už dostali na pokraj takýchto systémových zmien, kedy staré väzby už nefungujú spoľahlivo a nové väzby a vzťahy ešte nie sú tak silné aby zaisťovali spoľahlivú interakciu prvkov našej politickej, spoločenskej a ekologickej reality. Ale procesy už zrejme začali (nie len u nás doma) a z titulu udržateľnosti musíme byť reakcie schopný, teda evolučne zmutovať na systém schopný prežitia. Súčasná pandémia tieto procesy nielen, že odhalila v plnej nahote, ale ich aj urýchľuje.
Prvým pozitívom ďalších volieb musí byť, koniec životnosti Mečiarovského mocenského vodcovského princípu. Aby sa zabránilo jeho opätovnému vzkrieseniu je nutné dať súčasnému slovenskému politickému establišmentu šancu na jeden pozitívny zápis do slovenskej histórie. To čo v tejto chvíli môžu dosiahnuť vo vzájomnej dohode je ústavná zmena volebného systému a systémová zmena súdnictva a prokuratúry k nastoleniu právneho štátu. Diverzifikácia jedného volebného obvodu na systém volebných obvodov prekrývajúcich sa so štruktúrou teritoriálneho rozdelenia Slovenska na už existujúce kraje (tj. volebné obvody rovnajúce sa krajskej územnej samosprávnej deľbe republiky). Tým sa vytvoria podmienky pre potlačenie vodcovského princípu v politike a väčšej pestrosti a možno aj záujmu kandidátov nespojujúcich svoje postavenie politika s politickým biznisom v spojení s trestnou zodpovednosťou politikov a politických strán, najmä v hospodárskych deliktoch vedúcich k obrovskej miere korupcie.
Ďalším novým prvkom v slovenskej politike s pozitívnym vplyvom na mieru korupcie, môže byť postupný prechod (ktorý už možno započal) od politických strán skrývajúcich sa pod kepienok svojich členských základní k stranám volebným. Tieto strany by medzi voľbami vykonávali len malú časť straníckopolitických „hier“ na všetkých úrovniach štátu, logicky aj s menšími prevádzkovými nákladmi, ale predovšetkým by negenerovali obrovskú armádu členov o ktorých sa treba v rámci štruktúry štátu a verejných služieb postarať. To by politickým stranám zaisťovalo väčšiu pružnosť a politickú „slobodu“/viazanosť a objektivizovaný výber odborníkov najmä z radov nestraníckej väčšiny občanov a tým aj nižšiu náchylnosť ku korupcii.
V oblasti hospodárskych vzťahov by takáto strana mala presadzovať rovnováhu ekonomických subjektov podnikajúcich v sektoroch výroby a služieb (to aj monetárnych a investičných služieb), rozvojom tripartitného systému podnikania štátu, spoločenstiev občanov (družstiev) a privátnych subjektov (či už individuálnych alebo skupinových). V tejto súvislosti je nutné inovovať legislatívu i filozofiu princípu podnikania obmedzením nadradenosti princípu zisku nad princíp užitočnosti, potreby či záujmu výkonu služieb či výroby. Účelom podnikania nemôže byť ako jediný relevantný faktor dynamizujúci tieto činnosti zisk. Zisk môže byť iba akousi racionálnou položkou (sprievodným javom) podnikania. Prvým princípom podnikania musí byť uspokojovanie potrieb a požiadaviek zákazníkov, odberateľov a partnerov. Primeraný zisk je len prostriedkom reprodukcie (obnovy) a rozvoja (akcelerácie) podnikania, ale pokiaľ je jediným účelom podnikania, potom to generuje len sociálnu, spoločenskú i ekologickú nerovnováhu a v dlhšom časovom horizonte i skokové spoločenské či politické zmeny (napr. revolúcie a vojny).
Vzdelávanie je uhoľným kameňom nie len pokroku, ale aj udržania spoločenskej, kultúrnej i technickej úrovne spoločnosti. Sú nevyhnutné doslova „revolučné – energické“ zmeny. Ak neprejavuje spoločnosť/verejnosť dostatok osvietenosti vo veciach vzdelávania a vedy, potom musí byť štát nie len donátorom, ale aj regulátorom vzdelávacích vzťahov a musí vytvoriť tým pádom aj celý systém. Jeho riadenie však je možné od priameho výkonu štátu oddeliť nezávislými autoritami/odborníkmi. Týka sa to všetkých úrovní školského systému od materských až po vysoké školy. Tieto zmeny budú zrejme pre mnohých bolestné, ale som presvedčený, že sú nutné. Vysoké školy rovnako ako stredné a základné musia prejsť „zoštíhľovacou kúrou“, limitujúcou jeho kvalitu. Rovnomerné rozvrstvenie základných a stredných škôl je sociálnou nevyhnutnosťou. Vysokoškolské centrá najviac v troch lokalitách (západ, stred, východ) s maximálne s 2 vysokoškolskými subjektmi v týchto lokalitách (Bratislava/Trnava + Nitra, Žilina + B.Bystrica/Zvolen, Prešov+ Košice). Všetky ostatné VŠ musia fungovať mimo verejných rozpočtov.
V oblasti právnych vzťahov a súdnictva sú nutné systémové zmeny fungovania. Zavedenie systému porotných súdov a sprísnenie posudzovania hospodárskych trestných činov a prečinov (tj. z nedbalosti aj neprofesionality – nie na báze preukazovania úmyslu) spolu s vyššími ekonomickými postihmi (zníženie miery vnútornej korupcie).
V zdravotníctve zaviesť prísnu kontrolu výkonov, liekovej politiky a obstarávania najmä nových technických prostriedkov.
Dnes bolo pridaných len niekoľko slov aktualizácie na dnešok,
Lošonci