(Zmenilo sa čiastočne len etnikum proti ktorému sú tieto praktiky nasmerované.)
Skoro výhradne v blogu prezentujem svoje myšlienky. Dnes ale aj vzhľadom k tomu čo sa dialo od roku 2014 na Ukrajine a čo sa deje aj dnes, použijem citovanie maličkej časti monografie Michaila Burleigha, „Tretia ríša, nové dejiny“ z roku 2008.
„ Jeden z mužov Einsatzkommanda 5, Hauptscharfuhrer Felix Landau (ako napovedá meno, žiaden etnický nemec zo stredu Európy) si viedol denník a mimo jeho spomienok na Gertrúdu s ktorou mal komplikovaný vzťah, bol denník plný obrazov videného a vykonaného. Židov rozhádzaných po uliciach miest ukrajinskými vrahmi a popismi úloh ako bola poprava 23 poľských intelektuálov o piatej ráno či troch stoviek Poliakov a Židov v priebehu dopoludnia. Jeho kolegovia si vzali na starosť 1000 Židov, ktorých zhromaždili Ukrajinci na ihrisku a ako odvetné opatrenie stovku z nich zastrelili.“
„Ani davové násilie, ani pustošenie ukrajinských policajtov, ktorí tvorili 1% populácie, nie je možné považovať za typický postoj Ukrajincov obecne. Nemci totiž zasypávali Ukrajinu antisemitskou propagandou, varovali obyvateľstvo, že ak ktokoľvek poskytne úkryt Židovi alebo ho nechá u seba len prespať, bude okamžite zastrelený popravčou čatou spolu so všetkými členmi tejto domácnosti. A tak prvotné nadšenie z okupácie rýchle pominulo. Mnohí si začali uvedomovať, že prišli Nemci, dobre, Židia sú už kaput, Cigáni taktiež a Ukrajinci prídu na rad pozdejšie.“
„Ak nemohli nacisti použiť ako zámienku k nevyberaným odvetným opatreniam protižidovskej populácii boľševické zločiny, postačil akýkoľvek výbuch, požiar či atentát. Ak nebola poruke žiadna zámienka, boli Židia strieľaný aj bez nej. Hlásenie politicky vychytralého Stahleckera z Eisatzgruppe A, svedčí o tom, že si to veľmi dobre uvedomoval ako povrchné a zjednodušujúce je stotožňovanie Židov s komunistami. Skupina C vo svojom hlásení zo 17. septembra pripustila, že vzala na svoje bedrá úlohu na ktorú nestačí a aj keby boli zabití všetci Židia, neznamenalo by to koniec boľševickej hrozby. V hlásení sa uvádza, že boľševická činnosť stojí na Židoch, Rusoch, Gruzíncoch, Arménoch, Poliakoch, Lotyšoch a Ukrajincoch a boľševický aparát sa v žiadnom prípade neobmedzuje na židovskú populáciu.“
„Zbedované Rumunsko, ako južný sused Ukrajiny, malo svoju vlastnú antisemitskú tradíciu lebo etnicky zmiešané územie o ktoré prišli aj s množstvom etnických Židov, bolo 5x väčšie ako regat, teda pôvodné Staré kráľovstvo Rumunov (etnický Rumuni tvorili cca 70%). Extrémnu pravicu tu predstavovala Légia Archaniela Michaela a jeho mládežnícke krídlo Železná garda, ktorá vznikla v roku 1930. To je aj dôvod, prečo sa rumunskí fašisti obyčajne pomenúvajú ako garda či légia. Strata Bukoviny, Besarábie a Severnej Transylvánie v roku 1940 v prospech Sovietskeho zväzu bola považovaná za národnú potupu a poníženie. Ako prehlásil Ion Antonescu (mesiánsky kresťanský fanatik), Židia mali byť spolu s Ukrajinskou menšinou vytlačení na východ. To bolo v čase keď do Rumunska prišlo cca 330000 nemeckých vojakov ako poradcov, ktorí mali strážiť ropné polia.“
„V Poľsku esesáci stredných hodností obracali svoju pozornosť k údajnému ekonomickému bremenu a zdravotníckym rizikám, ktoré predstavovali Židia v ghettách. Je možné, že ich skúsenosti s miliónmi nechcených Židov v Poľsku, mali vplyv na rozhodovanie jednoducho postrieľať milióny Židov v Sovietskom zväze a tento postup mal potom dopad na udalosti v okupovanom Poľsku, keď sa hľadali menej verejné metódy vraždenia ľudí, ktoré by mali menej negatívny vplyv na psychiku vrahov. 16. júla 1941 napísal SS-Sturmbannfuhrer Rolf Hopper v Poznani svojmu nadriadenému Eichmannovi ohľadne debát vo Warthegau o tamojších Židoch, že jednou z možností by bolo vytvorenie tábora pre 300000 Židov v blízkosti uhoľnej pánve. Tak by boli Židia izolovaní od okolitého obyvateľstva, čím by sa znížilo riziko epidémie. A k tomu dodal, že existuje nebezpečenstvo v tom, že v zime nebudú schopní uživiť všetkých Židov. Je podľa neho treba viesť serióznu debatu či by nebolo najhumánnejším riešením, Židov ktorí nie sú schopní práce, nejakými vhodnými prostriedkami usmrtiť. V každom prípade by to podľa neho bolo menej nepríjemným než ich nechať umierať hladom.“
„V invázii do Ruska šlo o veľa. Na jej výsledku závisely zdroje pre vedenie vojny proti Británii a v prípade potreby aj proti USA. Počiatočné prehnané očakávania na rýchle víťazstvo sa nenaplnili (aj preto, že nemecká špionážna sieť nikdy nedosiahla za hranice Magnitogorsku a Omsku a Rusi boli prvým veľkým protivníkom nacistického Nemecka). Hitlerove myšlienky sa stále viac uberali smerom k apokalypse a pomstychtivosti, Himmler začal stupňovať svoju aktivitu. V Lubline sa stretol s Odilo Globacnikom, vrátil sa na východ a stretol sa dvomi vysokými veliteľmi SS a polície, Prutzmannom a Bachom-Zalewskim. Ako je známe, potom Heidrich a Eichmann pracovali na probléme paralelnej deportácie Židov z celej Európy. Vraždenie sovietskych Židov vytvorilo priestor, do ktorého bolo možné nahnať európskych Židov, čo sa realizovalo až do doby kedy sa prijalo rozhodnutie o vyvražďovaní Židov v koncentračných táboroch východného Poľska, čo zrejme ovplyvnili medzinárodné strategické mapy. Himmler na východnom fronte 4x znásobil sily určené na likvidáciu Židov. Od mája 1941 tu operovala pod vedením Kurta Knoblaucha skutočná osobná armáda zložená z rôznych jednotiek SS. Bolo v nich 25000 esesákov, organizovaných do peších a motorizovaných brigád a jazdeckých útvarov (napr. útvary Franza Magilla). Tieto jednotky boli k dispozícii vysokým veliteľom SS a polície ako Bachovi Zelewskimu, Jackelnovi a Prutzmannovi, ktorí ich využívali priamo proti Židom, alebo pod zámienkou boja proti partizánom. Tak napríklad Magillova jazda topila ženy a deti v močiaroch. Himmlerova súkromná armáda podľa odhadov zavraždila približne 100000 Židov. Nárast počtu týchto jednotiek naďalej pokračoval a napríklad uniformovaní policajti podliehali veleniu Kurta Daluegeho a operovali v Rusku.“
Z domácich vrahov Židov boli vytvorené pomocné obranné jednotky o sile desiatok tisíc mužov. Naliehavosť týchto nových vražedných úloh sa samozrejme premietla aj do činnosti Einsatzgruppen, ktoré do polovice septembra 1941 zabilo 63000 Židov, v priebehu nasledujúcich 4 mesiacov povraždili pol milióna ľudí.“
„Niektorí esesácky vrahovia si vytvárali vlastné pseudofilozofické zdôvodnenia, že boli tvorcami nových vyšších hodnôt.“
„Pre Himmlera bola psychická pohoda jeho vrahov veľmi dôležitá a požadoval, že napriek vykonávaniu abnormálnych úkonov musia jeho muži zostať normálnymi. Poriadali po svojich krutostiach seansy slušnosti, tzv. priateľské neformálne stretnutia, kde sa debatovalo o ušľachtilosti nemeckého intelektuálneho a citového života. Preto sa hľadali menej bezprostredné metódy zabíjania, skrze experimenty s likvidáciou pacientov z ruských psychiatrických ústavov výbušninami až po zavedenie pojazdných a stabilných plynových komôr, ktorých zmyslom bolo minimalizovať psychologickú záťaž, ktorej boli vystavení vrahovia, lež nie minimalizácia hrôzy ich obetí zo smrti.“
Peter Ponický Lošonci