Nie som jediný čo hovorí čo si myslí ani netají to čo si myslí, že ľudstvo dobrovoľne hlúpne.
Príkladom je dnes často počuté, videné slovné spojenie o umelej inteligencii. Umelej vo zmysle syntetickej asi ano, ale určite nie inteligencie a dokonca ani nie v pravom slova zmysle naučené.
Elektronické systémy s procesorom a súborom pamätí nie je nič iné ako systém papiera a jednoduchej rovnice. Na to obrovské množstvo informácií (často však aj doslova debilných) ktoré je v „priestore“ by bolo treba strašne veľa papiera a pokiaľ by sme aj mali dobrý archivačný systém tak by sme museli venovať veľa času aby sme v ňom potrebné vyhľadávali. Elektronika nám umožňuje tento proces z pohľadu ľudských fyziologických schopností nepredstaviteľne zrýchliť. Nič viac a nič menej.
Na tom je veľmi málo tzv. inteligentného. Takzvané inteligentné systémy majú systém tzv. učenia sa. Ale čo je toto učenie? Mechanické opakovanie programátorom (človekom) nastaveného výberového kritéria tak aby hlúpy elektronický systém nemusel vykonať množstvo neefektívnych krokov.
Biologická inteligencia nie je mechanický proces s využitím pamäti, ale proces tvorby nových pravidiel. Jednoduchý príklad. Počítač dátové operácie robí veľmi rýchlo lebo dnes využíva vlastnosti svetla (obrovskej rýchlosti fotónov). Ale keď vykonáva operáciu súčtu realizuje „nekonečný“ počet týchto jednoduchých počtov. Človek si pomohol pre zložité systémy vytvorením matematického aparátu s overiteľnými pravidlami práce s číslami, vymyslel integrál a integrovanie.
Toto je inteligencia, proces tvorivej kombinácie, často intuitívnych podnetov. Takže pojem umelá inteligencia je fakticky hlúposť, ale dobre to znie, dobre sa to predáva a mnohých ľudí vedie k „debilite“, že už nebude treba ich mozgu…
Peter Ponický Lošonci