Múdri Sveta v ktorom žijeme nezanechali o sebe ani riadok. Nezobchodovali svoju múdrosť. Poskytovali príležitosť absolvovať podobný život, slúžili iba ako príklad.
Všetci vedno ukazovali cestu, lebo k múdrosti je treba dospieť a preto sa nedá ani zdieľať. Slová sú zrozumiteľné len sčasti, radosť či bolesť sa nimi dá opísať, ale iba ich prežitok dáva skutočnú odpoveď na ich hĺbku a charakter postihnutia mysle.
Mnohí túžia po kráse ktorá iste pominie. Mnohí túžia po uznaní, ktoré iste pominie. Mnohí túžia po múdrosti, ale nie sú ochotní kvôli nej absolvovať cestu. Ale múdri iste vie, že cesta ako život má svoj začiatok i koniec.
Poznanie tejto pravdy nie je tragické. Tragédiou nemúdrych je, že by chceli žiť večne hoc za roky rokúce neprišli na podstatu životného cyklu neodvratnosti.
Peter Ponický Lošinci