(Publikované presne pred 6 rokmi na mojej FB stránke.)
Už zhruba 100 rokov je najlepším biznisom smrť. Veľké i malé krajiny vyrábajú smrtiace nástroje a buďto ony samé, či výrobné firmy, alebo veľmi často priekupníci predávajú všetky typy zbraní, snáď mimo jadrových. To však je opatrenie skôr chrániace jadrové mocnosti ako ostatných účastníkov svetového diania. Už viac ako štvrťstoročie máme v podstate jediný sociálnoekonomický systém – KAPITALIZMUS.
Teda zo stupňovania napätia a rastu exportu zbraní nie je možné viniť komunistov (ako sa to často robilo pred rokom 1990). Stal sa tento biznis so smrťou najvýnosnejším pre všetky zložky procesov od výroby až po distribúciu. Prečo sa mnohí čudujú, veď všetci dodávajú smrtiace zbrane všetkým (rýchlejšie, účinnejšie a dokonca lacnejšie, lebo sa vyrába v obrovských sériách a s najvýkonnejším výskumom/kvôli investíciám a platom).
Ďalším obrovským biznisom je tzv. zábavný priemysel (film a hry). Denno-denne sú v médiách správy o smrti (napríklad americká operácia „Púštna búrka“ a prepadnutie Iraku v priamom prenose, filmy o vrhoch a ich obetiach, terminátoroch a opakované dokumenty o Hitlerovi a II. svetovej vojne). Bojové a vojnové hry prenesené do intímneho prostredia domova skrze počítače a mobilné komunikačné zariadenia, práve v týchto dňoch je každý deň reklama bojovej vojnovej hry prezentovaná rakúsko-americkým dedom „terminátorom“.
Po období 60tych rokov minulého storočia, keď kultúra motivovala k istej kvalite života, dlhodobo už od 80tych rokov minulého storočia vládne svetu zábavy SMRŤ v rôznych podobách. Krv tečie potokmi, život nemá prakticky žiadnu cenu a ak, tak len ten život hrdinských „nadľudí“ zabíjajúcich na počkanie (napríklad Rambo apod.)
PREČO SA PROSÍM DNES ČUDUJEME, ŽE KTOKOĽVEK ZREKAPITULUJE TO ČO TISÍCKRÁT VIDEL NA PLÁTNE ČI OBRAZOVKE PRAKTICKY OD NARODENIA?
Je otrasné čo sa deje a nie preto, že to bolo teraz v „civilizovanej“ krajine, ale v desiatkach iných krajín kde rukou uniformovaných či neuniformovaných vrahov zomierajú každým rokom desiatky či stovky tisíc ľudí. TO VŠETKO V ZÁUJME BIZNISU, ZISKOV A BLAHOBITU. Kde je tá humánna tvár kapitálu a kapitalizmu, to nestačí niekomu niečo darovať a mať povznášajúci pocit pomoci, lebo ten pocit je falošný (podobne ako u nášho pána prezidenta). DOBRÝ NIE JE TEN ČO DÁVA, ALE TEN ČO ZARIADI ABY NEBOLO TREBA DÁVAŤ. !!!!!!!
Nečudujme sa teda, teraz len žneme čo sme dlho siali, VÁŽENÍ POLITICI SVETA …
Peter Ponický Lošonci