Vojna sa skončila, víťazi založili hlboké základy ďalšej

29. júla 2022, veget, Relevantné spomínanie

Napísané na mojom FB profile presne pred 2 rokmi (29.07.2020)

Nie som jediný ktorý vie, že 2. svetová vojna vlastne začala tajnými dohodami a podpísaním prímeria a spečatených potom vo Versailes na mierovej konferenci, ktorá bola diktátom a pôvodne koncipovaná na základe Wilsonových podmienok, ktoré ešte vyšperkovali Francúzi vedení Clemanceauom. Nakoniec ani tento Americký prezident nerešpektoval čo pôvodne sám stvoril a jeho záujem „mierotvorcu“ sa sústredil na vystavanie vlastnej slávobrány stvorením Spoločnosti národov .

Európania sa domnievali, že nová veľmoc a jej prezident budú zárukou toho, že vojna prestane byť prostriedkom politiky. Ale rovnako, ako u mladých ľudí stredoeurópskych mocností, ktoré vojnu vyvolali – na začiatku jasali bažiac po víťaznej sláve a už o niekoľko mesiacov plakali nad svojim osudom v zákopoch a blate. Prečo tento môj historický spomienkový kontext?

Dnešný vládcovia tejto maličkej stredoeurópskej republiky s jasotom preberali moc a prvé čo vykonali bolo založenie novej politickej vojny, ktorá už nebude mať ani len smerové blinkre vpravo či vľavo. Bude len o uchopení moci za každú cenu a ulúpení verejných zdrojov bez hraníc. Je možné tomu zabrániť?

Už neverím tomu, lebo nastavenie mladých ktorí by mali byť tými bojovníkmi je rovnaké ako mladých „vlastencov“ na začiatku 20. storočia. Ale chuť sa presláviť a zamestnať ako u banky v administratíve štátu (počínajúc vládou a parlamentom) a veriť v doživotné zaistenie je naivné/hlúpe.

Preto len konštatujem ako Che Gevara, „veľká revolúcia vyžaduje veľkú lásku“, ale nie k peniazom/bohatstvu ako jasne dokázali nedávno minulý predsedovia vlády a rovnako ten súčasný, ktorý dokonca radí ako sám bohatne na obchodovaní s kryptomenami. Prvoradou emóciou budúcich mladých politikov musí byť láska k ľuďom, láska ku všetkému živému/prírode ale nie ako turista, ale ako ten čo s pokorou víta každé ráno ako príležitosť túto lásku prejaviť konkrétnym konaním.

Idealistické? Asi áno, ale jediné čo nás nevrhne do pozície kolónie a banánovej republiky. Som nakoniec nesmierne rád, že som už dosť starý na revolúcie, hoc vo svojej podstate ich nenávidím, lebo ako sčítaný a premýšľajúci človek viem čo sa po nich deje hoc revolúcia je novým začiatkom bez akýchkoľvek zmlúv. Nič nezaručuje, že neexistencia zmlúv nepripustí neúprimnosť a zištnosť. Preto tá láska či doslova veľká láska. Je ale treba aj vedieť, že veľká láska vyvoláva aj veľkú nenávisť tých ktorých nemôžete milovať. Aj keď je to vždy minorita, ich nenávisť je vždy obrovská a sú schopní všetkého.

Peter Ponický Lošonci