Napísané: 11. septembra 2020 o genocíde
Na úvod odcitujem z „Dejín 20. storočia“:
„Alžír … mal okolo roku 1830 asi 1,5 milióna Arabských obyvateľov a ich počet pomaly klesal. Na pobreží sa mohol usadiť každý, kto dokázal, že jeho pobyt je spojený s hospodárskou činnosťou a vytváraním hodnôt. Zloženie domestikov bolo, asi 20% francúzskeho pôvodu (na západe boli Španieli, na východe Taliani), ďalej z hôr sa sťahovali Kabylovia, Šaujeovia, Mzambiti, Mauretánci a tiež etnický Turci a Arabi.
Roku 1906 bolo na jeho území asi 4,5 milióna a roku 1954 cca 9 miliónov Arabov. V polovici sedemdesiatych rokov sa ich počet opäť zdvojnásobil. Teda už v polovine minulého storočia tu nebolo dosť etnických belochov aby tvorili dominantnú komunitu. Napriek tomu prežíval stereotyp kedy Francúz sa povyšoval nad Španiela, ten nad Taliana, ten nad Malťana a on nad Žida a všetci vedno pohŕdali Arabmi. Nik ani nepredstieral, že tu majú všetci rovnaké šance.
V roku 1954 chodilo asi 200 000 európskych detí do 1400 škôl a 1 mil. 250 tis. arabských detí navštevovalo 699 škôl. Učebnice dejepisu začínali vetou, Naši predkovia Galovia … Francúzska správa v roku 1948 aj 1951 sfalšovala voľby a do popredia sa začali presadzovať zástancovia násilia na oboch stranách rozdelenej spoločnosti. Už v máji roku 1945 bolo malé povstanie, keď Arabi povraždili 103 Európanov. Francúzske represálie boli brutálne. Mnoho demoralizovaných vojakov arabského pôvodu sa vrátilo domov a našli zbombardovaný dom, mŕtvoly príslušníkov rodiny. Práve takýto bývalí poddôstojníci francúzskej armády vytvorili vedenie Národnooslobodzovacej fronty FNL (jeden z najznámejších Ben Bella označovaný za mestského teroristu a po spojení s Belkacemom zahájili národné povstanie). Väčšina ich akcií bola namierená voči lojálnym muslimom, kruto vraždili štátnych zamestnancov (napodobovali metódy vojnového jeruzalemského muftiho a jeho muslimská légia SS).
Členom vlády v roku 1954 bol Francois Mitterrand (minister vnútra) povedal, že jediným možným konaním je vojna. V roku 1955 začala FNL genocídu a začala vraždiť Francúzov bez rozdielu veku a pohlavia. Táto vojna sa stala akýmsi súťažením v hrôzach teroru. Vo francúzskej armáde boli zrušené všetky obmedzenia vrátane zákazu mučenia (mučenie bolo vo Francúzsku zakázané zákonom v roku 1789 a za mučenie bol v trestnom zákonníku jediný trest, trest smrti).
V podobnom duchu by sa dalo písať o konaní Holanďanov, Belgičanov, Angličanov, Talianov, Nemcov v ich koloniálnej ríši. A dnes spolu s USA, ktorí majú na „rováši“ nejednu genocídu poučujú Svet o morálnosti demokracie ktorú zastupujú a reprezentujú. Koľko je v Európe etník, ktoré nemajú na rukách krv svojich spoluobčanov hoc aj v obrovských územiach, ktoré ukradli ich pôvodným obyvateľom v minulosti či dnes?
My nie sme výnimkou, lebo slovenský štát z obdobia 1938-1945 bol rovnakým aj keď nehlásal demokraciu, ale čo horšie, hlásal pravú vieru a v jej duchu prenasledoval aj svojich občanov.
Na záver snáď Ježišovo „KTO SI BEZ VINY, HOĎ KAMEŇOM“ …
Peter Ponický Lošonci