Racionalita rovnováhy

V relatívne dávnej histórii starej Indie vybudovali obrovskú a z architektonického hľadiska krásnu studňu (ako obraz toho kto vydal príkaz na jej stavbu) . Predpokladali, že prispeje ku spoločenskej komunikácii aj očiste. Ale keď ju začali napúšťať, postupne sa strácal „potok“ čo ju mal napájať až vyschol. Nakoniec zbytočná investícia, práca i „reklama“.

Na príčine je jediný dôvod, sebectvo a chamtivosť človeka. Myslel len na seba, svoje potešenie ale na úkor prírody. Opäť sa správal ako pán, hoc bol a je len jedným z mnohých a aj „vysneného“ Boha stratil keď mu postavil chrám, lebo predpokladal, že si ho už kúpil navždy.

Takéto hlúposti robíme opakovane už tisíce rokov a práve preto sme odkázaný na opakovanie (reinkarnáciu) dejín, buďto do poučenia a schopnosti žiť v súlade s okolím, alebo na systematické približovanie sa koncu dejín (bez tých čo by mohli byť ich svedkami). Pravdu povediac aj prvá alternatíva vedie ku koncu dejín ako zaznamenávanej histórie. To ju už totiž nebude treba, keď budeme „prebudení“ a „poučení„. To by bolo nádherné keby na Zemi boli samí „Buddhovia„. Tu je aj odpoveď prečo väčšina takýchto ľudí nezaznamenávala svoje „skutky“. Z kníh a príbehov sa tvorí znalosť, ale nie poznanie. Poznanie je výsledkom vlastnej cesty a prežitkov. Dnes už väčšina vie, ako všeličo robíme opakovane po tisícročia zle, ale napriek tejto znalosti to robíme ďalej, lebo sme sa nedostali ďalej ako k prečítanej informácii.

Lošonci

PS ^{Filozofia je jedinou skutočne všeobecne/univerzálne zhodnocujúcou disciplínou (to vedia všetci skutočne hlboko mysliaci a nie len informovaní/formálne vzdelaní ľudia), 🙂}