Racionalita rovnováhy

Dnes už vieme, že hmotná podstata nie je jedinou a napriek tomu môže byť našou záchranou upnúť sa na údajné slová toho čo je (Jahve) a rešpektovať vyšší princíp (pre Adama a Evu jablko, plod poznania).

Princíp tohto motívu je vlastne rovnaký ako v záhrade Eden (Raj), teda zachovanie status quo (vládu Boha v Raji podľa jeho vlastne veľmi jednoduchých pravidiel). Keby bol človek veľmi „nenažraný“ (ako je) tak zlikviduje všetky plody umožňujúce obnovu záhrady, keby nebolo plodov pustil by sa do plodiacej prírody rajskej záhrady a keby zlikvidoval aj tú vo svojom zúfalstve by sa snažil zabiť Boha, lebo toto jeho dielo nebolo večné.

Prečo už na úsvite civilizácie niektorí ľudia vedeli, že neustála spotreba by zlikvidovala existujúci systém (prírodu) a dnes máme pocit, že keď je vesmír plný energie, tak bude slúžiť len nám a dokážeme ju ovládať skoro ako tvorca. Dnes už niektorí vieme, že náš vesmír je skôr pustý ako živý a to napriek „nevyčerpateľnej“ energii ktorá ho drží pohromade. Pretože systém môže existovať len vtedy a tak, že má pravidlá podľa ktorých existuje a funguje. Tým základným je cyklus premeny v prospech udržateľnosti systému. Dobrým príkladom sú hviezdy, ktoré najprv hmotu zbierajú aby ju mohli neskôr premieňať a plytvať vydanou energiou a tak meniť svoju podstatu na inú hmotu až do úplnej straty hmoty, alebo lepšie povedané do singularity hmoty v prospech energie a zrejme tento proces prebieha v takomto cykle (v nám nepredstaviteľnom čase).

Má zmysel pátrať po tomto čase čo nás iste prekoná, hviezda chvalabohu nepremýšľa a preto svoje procesy nereguluje, sú súčasťou komplexnej interakcie s celým vesmírom. Človek premýšľa a pretože nie je schopný postihnúť celý systém a komplex jeho interakcií, po celú dobu svojej existencie si Svet zjednodušuje aby ho pochopil a práve preto ho čoraz menej chápe. Ak má elementárne kvantum napríklad 1000 interakcií s okolím a my pochopíme len 10 z nich a podľa toho sa budeme chovať, znamená to že ovládneme toto elementárne kvantum? NIE. Ostatných 990 interakcií zmení charakter onoho kvanta a teda aj jeho vlastnosti. Keď sa toto stane v masovej miere, zmení sa „priestor“ – systém na inakší, čo prijal nové pravidlá pre zachovanie „vyšších“ pravidiel v komplexe miliárd interakcií Univerza.

To, že naša Zem je odkázaná na zánik už vlastne chápeme od praveku (lebo všetko aj na Zemi fungovalo v nejakom cykle od zániku ku vzniku a k opätovnému zániku v opakujúcom sa životnom cykle). Dnes vieme aspoň intuitívne určiť hmotovú energetickú kapacitu Zeme, ale rovnako vieme aspoň intuitívne odhadnúť obnoviteľnú energetickú kapacitu.

Posledné storočia sme prestali rešpektovať životná cyklus a prirodzenú energetickú obnoviteľnú bilanciu Zeme. Len maličký príklad, z útrob Zeme sme vyťažili obrovské množstvo hmoty vo forme nerastov a energetických surovín, ktoré premieňame na energiu s ktorou vieme pracovať tak, že túto masu spaľujeme. Spotrebúvame tým pre život bytostne nutný kyslík a do atmosféry hromadíme plyny skrze ktoré sa globálne ohrieva Zem a menia sa jej interakcie s okolím. Súčasne sa časť vyťaženej hmoty nami riadenými premenami nedostáva späť na Zem, čím sa znižuje jej hmotnosť aj jej povrchové zloženie. To opäť mení vnútorné interakcie jej súčastí (jadra a plášťov) čo mení geologické procesy aj magnetizmus aj kvantové spektrum.

To už pozorujeme vlastne každý deň a divíme sa, že sa to prejavuje akoby odrazu, čo tiež nie je pravda (ani rozvod partnerov neprichádza po jedinej hádke, hromadenie dôvodov na rozvod sa obyčajne kumuluje až v nejakom čase nadobudne existenčnú povahu nutnosti zmeny a rozvod je riešením, keď nezopakujeme rovnakú chybu, môže byť posledným 🙂. Čo to znamená, len z toho čo poznáme, zmenu rýchlosti rotácie, zmenu gravitačných charakteristík, zmenu magnetizmu, inú interakciu s energiami okolitého priestoru Univerza (slnečný vietor, prienik neutrín a žiarení ako nosičov degradačnej energie pre biosféru Zeme, …).

Čo je teda udržateľná energetika? Podobne ako najlepšia antikoncepcia je „neondit“ aj pre budúcnosť ľudstva je jedinou skutočne udržateľnou možnosťou nie hľadanie nekonečného zdroja energie, lebo taký neexistuje, ale znižovanie energetickej spotreby. To sa ale iste nepodarí elektrifikáciou individuálnej dopravy, tlakom inovácií na pohodlie a virtuálnym výberom a zameraním sa na tzv. obnoviteľné zdroje energie. Je vietor či slnko dobrými náhradami pri obrovskej spotrebe, nie lebo účinnosť nimi vykonávanej premeny je ďaleko nižšia ako v prípade starovekého spaľovania.

Čo je motívom energetikov, ZVÝŠENIE ZISKOV a to sa zvyšovaním ceny dá iba do určitej miery, teda ich dlhodobým cieľom je zvýšenie spotreby. Ale ako som už naznačil jediným udržateľným postupom je naopak znižovanie spotreby. Tento cieľ sa ale nedá dosiahnuť znižovaním spotreby jednotlivých spotrebičov (spotrebných či investičných), ale razantným znížením počtu spotrebičov. Rovnako ako sa dostávame na hranicu udržateľného poľnohospodárstva zvyšujúcou spotrebou skrze neustále vyššieho počtu vyživovaných a tieto nárasty sú už istú dobu v geometrickom rade, čo znamená že už nepomôžu opatrenia percentuálneho charakteru, ale exponenciálne odpovedajúce geometrickému rastu. To čo robíme je len o málo dlhšia cesta do „pekla“ tej predchádzajúcej!

Čo to znamená pre ľudstvo, áno ľudstvo ako také. MUSÍ v najbližších desaťročiach DOKÁZAŤ SA DOHODNÚŤ NA PLANETÁRNEJ/GLOBÁLNEJ ÚROVNI NA REGULÁCII VŠEOBECNEJ SPOTREBY (dohoda o syntetickom schudobnení bohatých a primeranom zbohatnutí chudobných za cenu veľmi striktnej populačnej regulácie spolu s extrémnou energetickou reguláciou spotreby a postupné nastolenie prirodzenej/udržateľnej biosféry Zeme). BUDE TOHO NIEKEDY ČLOVEK SCHOPNÝ???

Keď nie, tak sa vlastne nič nestane, IBA SKRÁTIME DĹŽKU SVOJHO BIOLOGICKÉHO ŽIVOTNÉHO CYKLU ako ĽUDSTVO. Zo Zeme sa stane suchá a veľmi studená hmota (ako väčšina vo vesmíre) a tak či tak zanikne, lebo slnko sa premení, aj sústavy v Galaxii skončia v jej centre so všetkou jej energiou (čierna diera) a aj hmota v Galaxii/kope Galaxií/vesmíre bude vyzerať úplne inak ako dnes. Iba registračná časová konštanta tohto životného cyklu je pre nás nepredstaviteľne dlhá a je to len námet v intelektuálnych hrách nás vedcov. To ale nie je otázka potreby, ale záujmu, nekonečnej zvedavosti, dobrého pocitu a to sú všetko atribúty uspokojenia z hry/zábavy, lebo niektorí ľudia sú hravý celý život…

Peter Ponický Lošonci