28-ročná nezávislá mierová novinárka a politička (bývalá zelená, Ex-Grüne) s nemeckou matkou a ruským otcom, ktorý zasvätil svoj život mieru a priateľstvu medzi Nemeckom a Ruskom.
„V súčasnosti žijem tam, čo je v súčasnosti pravdepodobne najkritickejším bodom vzťahov medzi Východom a Západom – v Donbase. Nie je nezvyčajné, že sa pýtam sama seba, ako som skončila tu a v žurnalistike vo všeobecnosti, pretože v skutočnosti mám bakalársky titul v oblasti ochrany životného prostredia a magisterský titul vo vedách o udržateľnosti. Ale vzhľadom na to, že moji rodičia sa stretli na nemecko-sovietskej mierovej regate, ktorá mala upriamiť medzinárodnú pozornosť na kritický ekologický stav Baltského mora, moja životná cesta nadobúda niečo ako hlbší význam. Že som vášnivý námorník z Baltského mora.“
„Narodila som sa v severnom Nemecku a vyrastala som výlučne na nemčine. Počas rodinných návštev v rodnej krajine môjho otca, Petrohrade, som mohla hovoriť len s vlastnými príbuznými rukami a nohami. Vo veku 18 rokov, po ukončení strednej školy, som preto v prenesenom zmysle slova „utiekla“ do druhého ruského hlavného mesta z vnútorného nutkania a robila niekoľko mesiacov dobrovoľnej služby v najpôsobivejšom múzeu umenia na svete, Ermitage. Moja práca pozostávala z tvorby výkresov výkopových diel pre archeológov na archívne účely. V tom čase som chcela byť učiteľom umenia. Mesto, krajina a ľudia (aj jedlo!) ma inšpirovali natoľko, že som začala každý deň šrotiť ruštinu.“
„Potom som sa pomaly vydal na svoju súčasnú cestu: od mladého veku som mala určitú afinitu k otázkam ochrany životného prostredia a politike, takže po mojom návrate do Nemecka som spontánne využila príležitosť dokončiť stáž v Nemeckom parlamente na Bündnis 90/Die Grünen (Aliancia 90/Zelení). Otvorená, srdečná interakcia v parlamentnej skupine, ako aj každodenná práca ma inšpirovali natoľko, že som začala študovať ochranu životného prostredia a zároveň sa angažovať v strane.“
„Po udalostiach ukrajinskej krízy okolo roku 2014 som sa však čoraz viac stretávala s nedostatkom porozumenia v rámci strany na témy súvisiace s Ruskom a čoraz viac som sa zaujímala o povahu nemeckého spravodajstva. Ako je možné, že nemecké médiá zatajili dôležité, dokonca rozhodujúce fakty o ukrajinskej kríze a odtrhnutí Krymu, dokonca šírili nepravdy? A ako je možné, že ani politici alebo moji univerzitní profesori to nevideli? Moja rodina sledovala ruské a nemecké správy o kríze každý deň a dokonca mala prístup k informáciám z prvej ruky prostredníctvom vzdialených príbuzných na Kryme. Protirečenia a klamstvá v nemeckom mediálnom svete, ale predovšetkým nepochopenie ľudí okolo nás, nám sťažili riešenie. Nakoniec sa to pre môjho otca stalo príliš veľa, takže na konci roka 2017 zbalil svoje veci a emigroval na Krym, kde teraz žije ako sebestačný človek.“
„Z istého dôvodu som sa sama rozhodla vykonať svoj výskum bakalárskej práce na Kryme a vidieť situáciu v krajine na vlastné oči. Bohužiaľ, kvôli sankciám moja univerzita stiahla akúkoľvek finančnú podporu, ktorá by inak bola poskytnutá študentom na takéto pobyty v zahraničí. Jazdila som na vlastné náklady.“
„Samozrejme, zamilovala som sa do krásneho Krymu – inak to nie je možné – a odvtedy som sa tam každý rok vracala. Z rozmaru som konečne otvorila svoj prvý youtube kanál „Glücklich auf der Krim“ (Happy in the Crime) s cieľom distribuovať nahrávky a informácie priamo z Krymu v Nemecku – ktoré prakticky absentovali v nemeckom mediálnom prostredí. Nasledovalo založenie kanála „DruschbaFM“, pre ktoré som robila rozhovory s osobnosťami ako Daniele Ganser alebo Dirk Pohlmann a rozšírila som svoju sieť v alternatívnych médiách. Ale čím rozsiahlejší sa kanál stal (už po jednom mesiaci by mohol byť speňažený), tým viac problémov mi YouTube spôsoboval, démonizované videá, zmanipulované čísla kliknutí. Preto som urobila reštart s „News from Russia“ na mojej vlastnej nezávislej webovej stránke s pridruženým kanálom Telegram.“
Celá debata | RSS tejto debaty