Racionalita rovnováhy

(Vedenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je už len útočiskom nenásytných boľševikov prilepšujúcich si odmenami za kladenie vencov.)

Od doby keď som pred rokmi zistil o čom je tento spolok, nezaujímal som sa oň, lebo sa po roku 1990 stal jedným z mnohých ktoré sa stali fakticky neviditeľnými, ale vďaka dotáciám od vlád existujúcimi.

Ten obrovský rozdiel v konaní a činnosti takýchto socialistických / postsocialistických organizácií je v tom, že do roku 1989 bolo motiváciou ich aktivity, profesijná kariéra veľkého množstva ľudí, diktovaná štátnou politikou usmerňovanou Komunistickou stranou. Len príklad z Univerzity kde som študoval a neskôr aj určitú dobu pracoval. Učiteľ keď sa chcel stať docentom či profesorom a už prednášal, musel vykazovať aj „politicky/spoločensky“ prospešnú aktivitu a činnosť. Jeden z mojich učiteľov a neskôr kolegov, nebol členom komunistickej strany, ale chcel tzv. profesijne rásť, nie len že musel byť aktívny v oblasti štátneho programu vedy a výskumu, ale musel byť organizovaný a aktívny v tzv. spoločenských organizáciách. Takže na fakulte bol predsedom organizácie ZČSP (Zväzu Československo Sovietskeho priateľstva) a jeho činnosť musela byť aspoň štatisticky poznať v organizovaní rôznych spoločenských akcií pod hlavičkou ZČSP na fakulte či škole. Pretože chcel aj odborne rásť bola jeho aktivita ozajstná, nie len virtuálna, stal sa docentom a potom profesorom. Nikdy však nezabudnem na jeho ruštinu, ktorá bola vlastne zmesou češtiny + slovenčiny + ruštiny, s ruskou intonáciou ale všetci aj s často prítomnými Rusmi sme mu rozumeli, lebo sme si chceli porozumieť, ale bolo to napriek tomu komické.

A dnes?

Mám známeho v mojom rodnom meste čo sa na sklonku socializmu stal tajomníkom OV KSS pre nejakú oblasť v ktorej nemal ani len vzdelanie ale vtedy aj dnes to vo sfére politiky nehralo žiadnu významnú roľu. Samozrejme nedlho po tzv. „Nežnej revolúcii“ sa verejne schovávali, ale SDĽ (Strana demokratickej ľavice) im umožnila existenciu podobnú ako do roku 1989 (bol totiž plateným predsedom jej okresného výboru a túto funkciu opustil z vlastnej vôle až vtedy, keď už aj táto strana smerovala na smetisko dejín). Na svoje kontakty nezanevrel, naopak využíval ich rovnako ako sa to robilo za socializmu do roku 1989 a „s najlepším vzdelaním“ (podľa jeho slov) pre sociálne služby sa stal riaditeľom domova dôchodcov v tomto okresnom meste. Aké bolo to vzdelanie? Predsa Vysoká škola politická UV KSS. Darilo sa mu udržať si toto miesto do odchodu na dôchodok, vďaka tomu že po vytvorení samosprávnych krajov boli aj tam jeho „súkmeňovci“ ktorých vždy presvedčil o svojej výnimočnej príprave v oblasti sociálnych (socialistických ???) služieb. Myslíte, že spokojne a s dobrým dôchodkom si užíva penziu?

Kdeže, „kruh boľševickej dôvery“ funguje ďalej. Je šťastný lebo má navštívenku, môže (má to zmysel podľa neho) nosiť oblek a stretať sa so súkmeňovcami na pietnych aktoch pri pomníkoch a pamätníkoch vojakov, partizánov a padlých v poslednej svetovej vojne. Navyše významne si polepšuje k dôchodku, lebo organizácia ktorú takto hrdo vedie je platenou. Veď má na to aj vzdelanie UVKSS s titulom RSDr. …

Asi ste uhádli o ktorý „spolok“ sa jedná, áno je to Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Veď bojoval celý život o to aby sa mal dobre.

Prečo som sa dnes „odhodlal“ písať v blogu práve o takýchto ľuďoch a takejto organizácii. Z rovnakého dôvodu, ktorý mi komplikoval celý život a neviem sa nad ním povzniesť, lebo ničí všetko morálne a podľa mňa aj normálne, POKRYTECTVO.

Uvedená organizácia má vo svojom názve a pôvodnom učení BOJ PROTI FAŠIZMU. Ako ešte vzdelaní a znalí vieme históriu, tú našu či svetovú. Fašizmus a nacizmus sú súvzťažné veličiny aj pojmy. Taliansky fašizmus motivoval Nemecký nacizmus a oba ten Slovenský klérofašizmus. Slovenský medzivojnový klerofašistický režim bol do značnej miery provokovaný/podnecovaný slovenským nacizmom sústreďujúcim sa vo fašizujúcej uniformovanej podobe tzv. Hlinkovej gardy so štylizovaným slovenským/maďarským dvojkrížom.

Opäť keď sa obrátim k histórii, tak sme na Slovensku začali povstanie „teroristickou“ provokáciou a zabitím nemeckých vysokých dôstojníkov na našom území. Nasledovala faktická „vojenská operácia Wermachtu“ a postupné obsadenie Slovenského územia a spojený teror našich gardistov, nemeckých SSákov a slovenskej štátnej politickej polície – UŠB. Bolo vyhlásené povstanie, ktoré aj vďaka komunistom dostalo názov „národné“ hoc v skutočnosti je veľmi ťažké ho tak charakterizovať, lebo iba veľmi malá časť národa bola jeho účastníkom a absentovala aj podpora jeho vtedajšej väčšiny.

Aký je rozdiel v tom čo bolo realitou na konci 40-tych rokov minulého storočia s tým čo sa deje dnes na Ukrajine. Povstanie nebolo vojnou, presun divízií Wermachtu Nemeckým susedom nebolo nazývané okupáciou, civilov a nevinných vrátane slovenských Židov čiernokabátnici so svojimi štandardami na rukávoch vraždili a deportovali do vyhladzovacích koncentračných táborov.

Toto bolo východiskom vzniku organizácie o ktorej píšem (SZPB) a v ktorej rodnom liste bolo nepripustiť obnovu popísaného mechanizmu teroru na civilnom obyvateľstve, politického prenasledovania oponentov, propagandistické vymývanie mozgov nacifikovanými, fašizovanými politickými hnutiami/stranami a médiami. Účel bol kodifikovaný v stanovách o nastolení slobodného rozvoja malého národa v strede Európy medzi horami a nepripustení opakovania prežitého v tzv. Slovenskom štáte po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Dnes títo nehodní potomkovia povstaleckej generácie verejne vydávajú tlačové správy o Rusku ako agresorovi, Ukrajine ako obeti. Ani slovo o vraždení civilov neonacistami z AZOVa či Pravého sektora v Donbase, opakovanom ostreľovaní civilných oblastí obývaných etnickými Rusmi (najmenej od roku 2014). Ani slovo obrany pre trpiacich potomkov tých ktorých so zopnutými rukami pozývali pre záchranu národa a súštátia s Čechmi v roku 1944 a glorifikovali až do božskej podoby do roku 1989.

Budú takéto karikatúry humanity a morálky ďalej nosiť vence a kvety k miestam ktoré majú pripomínať odpor proti fašizmu a nacizmu? Budú sa ďalej hrdiť navštívenkami, ktoré nemajú nič spoločné s ich skutočnou povahou a vlastnosťami. Budú poberať svoje brebendy a verejne ukazovať svoje pokrytectvo neznalým (je jedno či vedome alebo nevedome neznalým).

Peter Ponický Lošonci