Politická platforma

Uverejnené presne pred dvomi rokmi na mojom FB statuse.

Som človek ako sa hovorí, napáchnutý do morku kostí fyzikou a filozofiou a je to podľa mňa tá správna kombinácia znalostí na takéto konštatovanie. Ale na toto poznanie nie je treba žiadnu školu, len ako sa u nás hovorí, sedliacky rozum.

Akékoľvek poznanie je vždy „definované“ históriou či procesom ako sme k nemu dospeli a jeho pravdivosť limitovaná tým čo sa nám ešte nepodarilo vypátrať a pochopiť. Preto každý dnes platný „prírodný“ zákon je prísne vzaté dočasnou pravdou (neúplnou pravdou) či dokonca nepravdou z pohľadu ešte nepoznanej reality. Chvála „bohu“ väčšina skutočných vedcov, hlavne z oboru vied skúmajúcich javy a procesy späté s existenciou toho čo nás obklopuje, si je toho vedomých.

Ešte ďaleko voľnejší musí byť pohľad na pravdu u tých ktorí sledujú a snažia sa popísať vzťahy medzi ľuďmi. Tam neexistujú žiadne „univerzálne“ zákonitosti, hoc máme isté historické odporučenia (morálka), ktoré fungujú v prospech akejsi rovnováhy medzi jedincom/človekom a spoločenstvom ktoré si vytvára, komunitou („spoločnosť“). Tieto „normalizačné“ pravidlá ešte viac relativizujú posudzovanie toho čo sa deje v ktorej ľudskej komunite a preto nie je jednoduché vyslovovať prísne súdy.

Včera mi to pripomenul jeden kolega v súvislosti s postojmi mnohých jednotlivcov aj neziskoviek či spolkov v súvislosti s Ruskom a metrikou posudzovania toho čo sa tam deje. Napadol ma myslím dobrý príklad. Ja hoc si myslím, že som tolerantný človek vedomí si toho, že žijem v spoločnosti iných ľudí, nikdy by som nešiel na žiadnu akciu na podporu Chodorkovského a jeho konanie by som nikdy nenazval bojom za demokraciu. Hoc pre mnohých je to „pravda“. Ten dôvod je jednoduchý, znalosť histórie – jeho príbehu. Ten je veľmi podobný mnohým našim či svetovým oligarchom. Jeho postavenie, moc, vplyv boli odvodené od praktík ktoré s pravidlami normality (morálky/etiky/spravodlivosti) nemajú nič spoločné. Patril k tým ktorí doslova rozkradli Rusko za „panovania“ schizofrenického opilca Jeľcina.

Dnes ho mnohí chápu (tu na tzv. Západe/západnej kultúre súčasnej nekultúrnosti) ako bojovníka za demokraciu, hoc sám historicky konal nedemokraticky, nespravodlivo, bez akýchkoľvek etických pravidiel väčšiny. Dokonca nie je možné ani predpokladať jeho „prerod“, poučenie a to z jednoduchého dôvodu Ruskej reality „nekonečne“ ovplyvnenej veľmi dlhou históriou, ktorá nie je rovnaká či podobná tej ktorú „písali“ potomkovia Galov, Germánov, Sasov, romanizovaných ľudí starovekého sveta.

A tu sme sa dostali k onej neexistencii univerzálnych právd. Hodnoty tzv. Západného sveta nie sú identické hodnotám tzv. Orientu a Východu (zámerne som použil historizujúce geografické pomenovanie). Ich civilizácie sú často ďaleko staršie ako tá naša, ich historická skúsenosť od ktorej sa odvíjajú ich „pravdy“ je niekedy až priepastne iná ako tá „naša“ (Peržania, Asýrčania, Egypťania, Babylončania, východní Vikingovia/Rusi, Mongoli, Číňania). Napriek tomu sa snažíme univerzalizovať našu pravdu a to je a bude zdrojom nedorozumení, konfliktov a bojov (dúfajme, že nie fatálnych v podobe globálnej vojny).

Takže opätovne pripomínam, UNIVERZÁLNA PRAVDA NEEXISTUJE a preto na Zemi v dôsledku histórie nášho druhu, hoc svojou povahou kolonistu, počas našej lokálnej evolúcie nezdieľame totožnú skúsenosť, teda ani kultúru a preto ani pravidlá a „naše“ pravdy. Teda ktoré „naše“ hodnoty sú správne? VŠETKY, alebo ŽIADNE.

Peter Ponický Lošonci