Racionalita rovnováhy

Mnoho premnoho sa popísalo a ešte popíše o Ruskom prezidentovi Vladimírovi Putinovi v našich médiách ,ale akoby sa novinári vyhýbali odhaliť Ukrajinského prezidenta ,keď už chceme byť objektívny . Švajčiarsky poslanec a bývalý šefredaktor Tribune de Geneve  Guy Mettan sa pozrel na tú odvrátenú tvár prezidenta Volodymyra Zelenskeho  .Budem citovať z jeho článku https://www.voltairenet.org/article217403.html?fbclid=IwAR3cWr07U-7lE_v59udwUpMhOMdU6WQedlVg5TcDKEBWqpNKcEOAvZBqdFw v skrátenej podobe nakoľko nie všetko čo je napísané sú fakty . Začnime tak príznačnými titulkami na jeho adresu : ,,  v článku„Héros de la liberté“, „Hrdina našej doby“, „Der Unbeugsame“, „Nepravdepodobný ukrajinský hrdina, ktorý sa postavil Putinovi a zjednotil svet“, „Zelensky, Ukrajina v krvi“: západné médiá a lídri už nevedia, čo superlatívy na ospevovanie ukrajinského prezidenta, a tak ich fascinuje „úžasná húževnatosť“ komika, ktorý sa zázračne zmenil na „vojvodcu“ a „záchrancu demokracie“.

Ukrajinská hlava štátu sa posledné tri mesiace dostávala na titulky, otvárala správy, inaugurovala filmový festival v Cannes, burcovala parlamenty, gratulovala a napomínala svojich kolegov na čele štátov desaťkrát mocnejších ako on sám. šťastie a taktický zmysel, ktorý žiadny filmový herec ani politický vodca pred ním nepoznal.

Ako to však často býva, predná časť len málokedy vyzerá ako zákulisie. Reflektor viac skrýva ako ukazuje. A tu je obraz menej ako hviezdny: jeho úspechy ako hlavy štátu a jeho výkony ako obhajcu demokracie zanechávajú veľa želaní.

Zelenského talent na dvojité obchodovanie sa prejaví hneď po jeho zvolení. Pripomínam, že bol zvolený so ziskom 73,2 % hlasov, pričom sľúbil, že skoncuje s korupciou, povedie Ukrajinu na cestu pokroku a civilizácie a predovšetkým uzavrie mier s ruskojazyčným Donbasom. Hneď ako bol zvolený, zradil všetky svoje sľuby s takou predčasnou horlivosťou, že jeho rating obľúbenosti v januári 2022 klesol na 23 %, a to až do takej miery, že ho predčili jeho dvaja hlavní oponenti.,, Poďme na to však postupne, čo sa u nás nepíše :

Od mája 2019, aby uspokojil svojich oligarchových sponzorov, novozvolený prezident spúšťa masívny program privatizácie pôdy pokrývajúci 40 miliónov hektárov dobrej poľnohospodárskej pôdy pod zámienkou, že moratórium na predaj pôdy by stálo HDP krajiny miliardy dolárov. V dôsledku programov „dekomunizácie“ a „derusifikácie“, ktoré sa začali  od Majdanu vo februári 2014, spúšťa rozsiahlu operáciu privatizácie štátneho majetku, fiškálnych úspor, deregulácie pracovného práva a likvidácie odborov, čo nahnevalo väčšinu Ukrajincov, ktorí nepochopili, čo ich kandidát myslel pod pojmom „pokrok“, „westernizácia“ a „normalizácia“ ukrajinskej ekonomiky. 

Čo sa týka pochodu smerom k civilizácii, ten bude mať podobu ďalšieho dekrétu, ktorý 19. mája 2021 zabezpečí nadvládu ukrajinského jazyka a zakáže ruštinu vo všetkých sférach verejného života, v administratíve, v školách a v podnikoch, k spokojnosti nacionalistov a úžas rusky hovoriacich ľudí na juhovýchode kraji

Umenie daňovej optimalizácie a vytrvalé spájanie sa s kontroverznými oligarchami nehovoria v prospech bezpodmienečného prezidentského záväzku bojovať proti korupcii. Nepomáha ani fakt, že sa pokúsil odvolať problematického predsedu Ústavného súdu Oleksandra Tupyckého a vymenoval ho za premiéra po tom, čo jeho predchodca Oleksyi Gončaruk odišiel z úradu pre škandál, neznámy muž menom Denys Chmynal, ktorý však mal zásluhy o riadení jednej z tovární najbohatšieho muža v krajine Rinata Achmetova, majiteľa slávnej továrne Azovstal, posledného útočiska hrdinských bojovníkov za slobodu z práporu Azov. Bojovníci, ktorí mali na rukách, krku, chrbte alebo hrudi tetovania oslavujúce Wolfsangela divízie SS Das Reich, frázy Adolfa Hitlera alebo hákové kríže,

RUKOJEMNÍK PRÁPOROV AZOV

Lebo zblíženie okázalého Volodymyra s najextrémnejšími predstaviteľmi ukrajinskej nacionalistickej pravice nie je tou najpodivnejšou vecou Dr. Zelenského. 

A predsa sú fakty tvrdohlavé a ani zďaleka nie triviálne.

Je isté, že Zelenskyj osobne nikdy nemal blízko k neonacistickej ideológii a dokonca ani k ukrajinskej nacionalistickej krajnej pravici. Jeho židovský pôvod, aj keď je relatívne vzdialený a nikdy sa pred februárom 2022 nehlásil, zjavne vylučuje akýkoľvek antisemitizmus z jeho strany. Toto zblíženie teda neprezrádza afinitu, ale je záležitosťou banálneho raison d’état a dobre pochopenej zmesi pragmatizmu a inštinktu fyzického a politického prežitia.

Aby sme pochopili povahu vzťahu medzi Zelenským a krajnou pravicou, musíme sa vrátiť do októbra 2019. A musíte pochopiť, že tieto krajne pravicové formácie, aj keď vážia len 2 % voličov, stále predstavujú takmer milión vysoko motivovaných a dobre organizovaných ľudí, ktorí sú rozmiestnení v početných zoskupeniach a hnutiach, z ktorých je pluk Azov ( spoluzaložený a financovaný už v roku 2014 Kolomoyským, stále ním!) je len najznámejší. K tomu treba prirátať organizácie Aïdar, Dnipro, Safari, Svoboda, Pravý sektor, C14 a Národný zbor, aby to bolo kompletné.

C14, pomenovaná podľa počtu slov vo fráze amerického neonacistu Davida Lanea („Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielym deťom“), je jednou z najmenej známych v zahraničí, no najviac sa obáva rasistického násilia. na Ukrajine. Všetky tieto skupiny boli viac-menej zlúčené do ukrajinskej armády a národnej gardy na podnet ich vodcu, bývalého ministra vnútra Arsena Avakova, ktorý v rokoch 2014 až 2021 neohrozene vládol ukrajinskému bezpečnostnému aparátu. Zelenskyj ich nazýva „veteránmi“ od jesene 2019.

Mladý prezident sa pár mesiacov po zvolení vybral do Donbasu, aby sa pokúsil splniť svoj predvolebný sľub a presadiť dohody z Minska, ktoré podpísal jeho predchodca. Krajne pravicové sily, ktoré od roku 2014 ostreľujú mestá Doneck a Lugansk za cenu desaťtisíc mŕtvych, ho vítajú s najväčšou obozretnosťou, pretože sú voči tomuto „pacifistickému“ prezidentovi podozrivé. Vedú nemilosrdnú kampaň proti mieru pod heslom „Žiadna kapitulácia“. V jednom videu ich bledý Zelensky prosí: „Som prezident tejto krajiny. mam 41 rokov. Nie som porazený. Prichádzam k vám a hovorím: stiahtiahnite zbrane.“ Video sa dostalo na sociálne siete a Zelenskij sa okamžite stal terčom nenávistnej kampane. To bude koniec jeho túžby po mieri a realizácii minských dohôd.

Krátko po tomto incidente došlo k menšiemu stiahnutiu extrémistických síl a potom sa bombardovanie naplno obnovilo.

Problém je v tom, že Zelenskyj nielenže ustúpil ich vydieraniu, ale pridal sa k nim v ich nacionalistickom ťažení. Po neúspešnej expedícii v novembri 2019 prijíma niekoľko krajne pravicových vodcov vrátane Yehvena Tarasa, vodcu C14, zatiaľ čo jeho premiér stojí po boku Andryiho Medvedka, neonacistickej postavy podozrivej z vraždy. Podporuje tiež futbalistu Zolzulyu proti španielskym fanúšikom, ktorí ho obviňujú z nacizmu pre jeho proklamovanú podporu Stepanovi Banderovi, vodcovi nacionalistov, ktorý počas vojny spolupracoval s nacistickým Nemeckom (a po vojne so CIA) a podieľal sa na židovskom holokaust.

Spolupráca s nacionalistickými radikálmi je dobre zavedená. V novembri minulého roka Zelenskyj vymenoval ultranacionalistu Pravý sektor Dmytra Jaroša za osobitného poradcu hlavného veliteľa ukrajinskej armády a od februára 2022 za šéfa Dobrovoľníckej armády, ktorá vedie teror v tyle. Zároveň vymenoval za šéfa kontrarozviedky SBU Oleksandra Poklada, pre jeho záľubu v mučení prezývaný „škrtič“. V decembri, dva mesiace pred vojnou, bol na rade ďalší vodca Pravého sektora, veliteľ Dmytro Kotsuybaylo, ktorý bol odmenený titulom „Hrdina Ukrajiny“, zatiaľ čo týždeň po začiatku nepriateľských akcií mal Zelenskyho guvernéra regiónu. z Odesy nahradený Maksym Marčenkom, veliteľom ultranacionalistického práporu Aïdar,

Túžba upokojiť krajnú pravicu tým, že im dáš pozície? Zdieľaný ultrapatriotizmus? Alebo jednoduchá konvergencia záujmov medzi neoliberálnou, atlantistickou, prozápadnou pravicou a nacionalistickou krajnou pravicou, ktorá sníva o rozbití Rusov a „vedení bielych rás sveta v záverečnej krížovej výprave proti Untermenschen vedeným Semitmi“. slovami bývalého poslanca Andryja Biletského, vodcu Národného zboru? Nie je to jasné, keďže žiadny novinár sa Zelenského túto otázku neodvážil položiť.

O čom však niet pochýb, je čoraz autoritatívnejší, až kriminálny smer ukrajinského režimu. Natoľko, že by si jeho fanatici mali dvakrát rozmyslieť, než nominujú svoj idol na Nobelovu cenu za mier.

„O jedného zradcu na Ukrajine menej! Našli ho zabitého a súdil ho ľudový súd!“ Poradca ministra vnútra Anton Gerashenko takto oznámil na svojom telegramovom účte vraždu Volodymyra Stroka, primátora a bývalého poslanca mestečka Kremnina. Pre podozrenie z kolaborácie s Rusmi ho pred popravou uniesli a mučili. 7. marca bol zabitý starosta Gostomelu, pretože sa pokúsil vyjednať s ruskou armádou humanitárny koridor. Starosta Kupjanska požiadal 24. marca Zelenského, aby prepustil svoju dcéru, ktorú uniesli agenti SBU. V rovnakom čase jedného z ukrajinských vyjednávačov našli mŕtveho po tom, čo ho nacionalistické médiá obvinili z vlastizrady. K dnešnému dňu je nezvestných najmenej jedenásť starostov,

Tým sa však represie nekončí. Zasiahlo to kritické médiá, ktoré boli všetky zatvorené, a opozičné strany, ktoré boli všetky rozpustené.

Vo februári 2021 Zelenskyj zatvoril tri opozičné kanály považované za proruské a údajne vlastnené oligarchom Viktorom Medvedčukom, NewsOne, Zik a 112 Ukraine. Ministerstvo zahraničných vecí víta tento útok na slobodu tlače a uvádza, že USA podporujú ukrajinské snahy čeliť škodlivému vplyvu Ruska…“ V januári 2022, mesiac pred vojnou, bol Nash zatvorený. Po začiatku vojny sa režim vydal na lov ľavicových novinárov, blogerov a komentátorov. Začiatkom apríla boli zasiahnuté aj dva pravicové kanály. Kanál 5 a Pryamiy. Prezidentský dekrét zaväzuje všetky kanály vysielať jednotný provládny tón hlasu, samozrejme. Nedávno sa hon na čarodejnice rozšíril aj na najpopulárnejšieho kritického blogera v krajine, Ukrajinca Navaľného, ​​Anatolija Šaríja, ktorého 4. mája zatkli španielske orgány na žiadosť ukrajinskej politickej polície. 

Pre politické strany boli čistky ešte tvrdšie. Decimovalo to hlavných Zelenského oponentov. Na jar 2021 bol dom hlavného protivníka Medvedčuka, údajne blízky Putinovi, vyplienený a jeho majiteľ bol umiestnený do domáceho väzenia. Dňa 12. apríla bol zástupca oligarchu násilne internovaný na neznámom mieste, viditeľne zdrogovaný, zbavený návštev pred uvedením v televízii a ponúknutý výmenou za prepustenie obrancov Azovstalu, v rozpore so všetkými ženevskými konvenciami. Jeho obhajcovia, ktorím sa vyhrážali, sa museli vzdať jeho obhajoby v prospech niekoho blízkeho zo služieb.

3. marca boli aktivisti ľavice Lizvizia prepadnutí SBU a uväznení tuctom. Potom 19. marca zasiahli represie celú ukrajinskú ľavicu. Dekrétom bolo zakázaných jedenásť ľavicových strán: Strana pre život, Ľavá opozícia, Progresívna socialistická strana Ukrajiny, Socialistická strana Ukrajiny, Zväz ľavicových síl, Socialisti, Strana šaríja, Naša, Štátna, Opozičný blok Volodymyr Saldo.

Ďalší aktivisti, blogeri a ochrancovia ľudských práv sú zatknutí a mučení, novinár Yan Taksyur, aktivistka Elena Brezhnaya, boxer MMA Maxim Ryndovskiy alebo právnička Elena Viačeslavova, ktorej otec bol upálený pri pogrome z 2. mája 2014 v Dome odborov v Odese. .

Na dokončenie tohto zoznamu by sme sa mali zmieniť o mužoch a ženách, ktorých nacionalisti v uliciach Kyjeva na verejnosti vyzliekli a bičovali, ruských väzňov bitých a strieľaných do nôh pred popravou, vojaka, ktorému pred zabitím prepichli oko, príslušníkov Gruzínskej légie, ktorí popravovali ruských zajatcov v dedine neďaleko Kyjeva, pričom ich vodca sa chválil, že zajatcov nikdy nebral. Na kanáli Ukrajina 24 to bol šéf armádnej lekárskej služby, ktorý povedal, že vydal rozkaz „kastrovať všetkých ruských mužov, pretože sú podľudia a horší ako šváby“. Nakoniec Ukrajina vo veľkej miere využíva technológiu rozpoznávania tváre od spoločnosti Clearview na identifikáciu mŕtvych Rusov a vysielanie ich fotografií na ruské sociálne siete, zosmiešňujúc ich rodiny.

Príkladov by sa dalo znásobiť, keďže existuje veľa citátov a videí o zverstvách spáchaných jednotkami obhajcu demokracie a ľudských práv, ktorý riadi osud Ukrajiny. Ale to by bolo únavné a kontraproduktívne, ak by verejná mienka bola presvedčená, že za toto barbarské správanie môžu len Rusi.

To je dôvod, prečo nie je znepokojená žiadna mimovládna organizácia, Rada Európy mlčí, Medzinárodný trestný súd nevyšetruje a mlčia organizácie pre slobodu tlače. Nepočúvali dobre, čo im láskavý Volodymyr povedal počas návštevy Butchy začiatkom apríla: „Ak nenájdeme civilizované východisko, poznáte našich ľudí, oni nájdu necivilizované východisko.

Problémom Ukrajiny je, že jej prezident, chtiac či nechtiac, postúpil moc extrémistom interne a armáde NATO navonok, aby si mohol dopriať potešenie z uctievania davmi po celom svete. Nebol to on, kto 5. marca, desať dní po ruskej invázii, povedal francúzskemu novinárovi:  „Dnes je môj život krásny. Verím, že som hľadaný. Cítim, že toto je najdôležitejší zmysel môjho života: byť chcený. Cítiť, že nielen dýchate, chodíte a niečo jete. Žiješ!“