Racionalita rovnováhy

VOLTAIRE NETWORK | PARÍŽ (FRANCÚZSKO) | 5. JÚLA 2022

Podobne ako staroveký Rím, aj Anglosaská ríša sa rúca vlastnou dekadentnosťou.

Minister zahraničia Lavrov, zvykol vo svojich vystúpeniach a rozhovoroch prirovnávať Západ k zranenému predátorovi. Podľa neho by sa takéto zranené zviera nemalo provokovať, lebo by to mohlo vyvolať jeho nepríčetné reakcie (šialenstvo) s nezmyselným rozvratom po takom šialenom umrlčom záchvate. 

Je predsa lepšie smrteľne raneného pokojne odprevadiť na cintorín. Západ to tak ale nevidí. Washington a Londýn vedú krížovú výpravu proti Moskve a Pekingu. Oni hlasno vôkol revú, že sú pripravení na všetko. 

Čo však naozaj dokážu?

Summit G7 v Bavorsku a summit NATO v Madride mali oznámiť Západné sankčné potrestanie Kremľa za jeho „špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine“. Mali sa prejaviť ako obraz západnej jednoty, ale výsledok skôr svedčí o ich vzdaľovaní sa od reality, o ich strate súdnosti o svete a v konečnom dôsledku o konci ich nadvlády.

Zatiaľ čo Západ nechce pochopiť, že to čo je v stávke na Ukrajine je možné už nazvať  „Thukydidovou pascou“. Budú sa okolo mocného Západu naďalej organizovať medzinárodné vzťahy a „svetový poriadok“ alebo sa ony vzťahy stanú multipolárnymi? Oslobodia sa národy, ktoré boli doteraz podrobené (vojensky či ekonomicky) a získajú suverenitu? Bude možné uvažovať inak ako v rámci globálnej nadvlády a perspektívnym sa stane rozvoj každého jednotlivca?

Západ vymyslel/pripravil svoj príbeh o ruskej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine, ktorý však okato prehliada ich vlastné činy od rozpadu Sovietskeho zväzu. „Zabudli“ na svoj podpis Charty európskej bezpečnosti (známej aj ako Istanbulská deklarácia OBSE) a spôsob, akým ho porušili tým, že takmer všetkých bývalých členov Varšavskej zmluvy a niektorých nových post-sovietskych štátov po jednom prijímajú do NATO. “Zabudli“ na spôsob, akým zmenili ukrajinskú vládu v roku 2004 a na štátny prevrat, ktorým v roku 2014 dostali banderovských nacionalistov k moci v Kyjeve. Odmietajú spochybňovať svoje vlastné činy (zločiny) a tvária sa, že v tom čase boli k tomu prinútení okolnosťami. Pre nich ich víťazstvá tvoria zákon.

Pre zachovanie tohto vymysleného naratívu umlčali všetky ruské médiá, aby ľudia nemali možnosť konfrontovať virtuálnu realitu s realitou bez virtuality. Bez ohľadu na to, ako veľmi tvrdia, že sú „demokratmi“, je jednoduchšie cenzurovať nesúhlasné vyjadrenia jednotlivcov ako vyvracať dôkazy klamstva a lží.

K ukrajinskému konfliktu teda pristupujú bez protirečení a oportunizmu, sami sa  presvedčujú bez pravdy, že majú „povinnosť“ súdiť, odsúdiť a sankcionovať Rusko. Vydieraním malých štátov sa im podarilo získať väčšinu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa odsudzuje agresia voči Ukrajine hoc tento akt má len propagandistický charakter vyhlásenia typu „vlk sa nažral a ovca zostala celá“. Západ plánuje s podporou OSN rozložiť Rusko tak, ako to urobil v Juhoslávii a pokúsili sa o to v Iraku, Líbyi, Sýrii a Jemene (stratégia Rumsfeld/Cebrowski).

S týmto zámerom, začali izolovať Rusko od svetových financií a obchodu. Zablokovali jej prístup k systému SWIFT a spoločnosti Lloyds, čím jej zabránili v nákupe a predaji, ako aj v prevode tovaru. Mysleli si, že to spôsobí Rusku ekonomický kolaps. Ratingová agentúra Mody’s vyhlásila 27. júna 2022 Rusko za neschopné splácať svoje záväzky vo výške 100 miliónov dolárov.

Ale nezafungovalo to, lebo každý vie, že rezervy ruskej centrálnej banky sú plné cudzej meny a zlata. Kremeľ zaplatil 100 miliónov, ale nemohol ich previesť pre západné sankcie. Uložil ich preto na viazaný účet, kde čakajú na svojich veriteľov.

Kremeľ ktorý už nie je platený Západom,  začal medzitým predávať svoju produkciu, najmä uhľovodíkové energetické nosiče iným kupcom, najmä Číne. Obchody, ktoré už nie je možné uskutočniť v dolároch, sa uskutočňujú v iných menách. Výsledkom je, že doláre, ktoré predtým používali ich zákazníci, „netečú trhom“ ale vracajú sa späť do Spojených štátov. Tento proces sa začal už pred niekoľkými rokmi. Západné jednostranné sankcie to však výrazne urýchlili. Obrovské množstvo dolárov, ktoré sa hromadí v USA, spôsobuje masívny nárast cien. Federálny rezervný systém robí všetko pre to, aby sa oň podelil s eurozónou. Nárast cien sa šíri veľkou rýchlosťou po celom západoeurópskom kontinente.

Európska centrálna banka nie je agentúrou pre hospodársky rozvoj. Jeho hlavnou úlohou je riadiť infláciu v rámci únie. ECB vôbec nedokáže spomaliť náhly rast cien a tak sa to snaží využiť aspoň na zníženie svojho dlhu. Členské štáty únie sú preto vyzývané, aby pokles kúpnej sily svojich občanov kompenzovali znížením daní a poskytovaním akýchsi výhod. Ale toto je nekonečný kruh: „vlády tým, že pomáhajú svojim občanom, zväzujú si ruky a nohy s Európskou centrálnou bankou a tým sa aj viac pripútavajú k americkým dlhom a tak sa stávajú ešte chudobnejšími“.

Na túto infláciu neexistuje žiadny liek. Je to po prvý krát, čo Západ musel vytriediť doláre, ktoré Washington roky bezohľadne tlačil. Rast cien na Západe zodpovedá nákladom na imperiálne výdavky za posledných tridsať rokov. Dnes a až dnes dopláca Západ na svoje vojny v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii a Jemene.

Až doteraz Spojené štáty zabíjali každého, kto ohrozoval nadvládu dolára. Obesili prezidenta Iraku Saddáma Husajna za odmietnutie tejto finančnej schémy a následne vyplienili Irackú centrálnu banku. Mučili a lynčovali Muamara el-Kaddáfího (vodcu Líbyjskej arabskej džamahírie), ktorý pripravoval novú panafrickú menu a samozrejme vyplienil líbyjskú centrálnu banku. Gigantické sumy nahromadené týmito ropnými štátmi akosi zmizli bez stopy. 

Washington vylúčením Ruska z dolárového obchodného kolobehu priniesol Svetu to, čoho sa sám tak obával: „dolár už nie je jedinou medzinárodnou referenčnou menou“.

Väčšina sveta však nie je slepá. Pochopila, čo sa deje a účasťou na Petrohradskom ekonomickom fóre to potvrdila. Hneď potom sa mnohí pokúsili zaregistrovať na virtuálny summit BRICS. Trochu neskoro si západní uvedomujú, že Rusko začalo „Partnerstvo Veľkej Eurázie“ v roku 2016 a že jeho minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to slávnostne oznámil na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2018. Počas štyroch rokov sa vybudovalo množstvo ciest a železníc, aby sa Rusko začlenilo do sietí nových „hodvábnych ciest“, pozemných a námorných, podľa predstáv Číny. Preto tok tovarov bolo možné presunúť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Pokles hodnoty dolára a presun v toku tovarov spôsobujú ešte väčší rast cien energií. Rusko, ktoré je jedným z popredných svetových vývozcov uhľovodíkových produktov, zaznamenalo značné zvýšenie svojich príjmov. Jeho mena (rubeľ), nikdy nebola v lepšom stave. V reakcii na to G7 stanovila cenový strop pre ruskú ropu a plyn. Nariadilo „medzinárodnému spoločenstvu“, aby neplatilo viac.

Rusko však evidentne nenechá Západ, aby určoval ceny svojich produktov. Tí, ktorí nechcú platiť trhové ceny, si ich produkty nebudú môcť kúpiť a žiadny zákazník sa nemieni zaobísť bez toho čo potrebuje na prežitie, alebo bude strádať aby potešil Západ? G7 sa snaží organizovať aspoň intelektuálne, svoju nadradenosť. To už tiež nefunguje. Vietor sa zmenil. Štyri storočia západnej nadvlády sa skončili.

V zúfalstve sa G7 zaviazala vyriešiť globálnu potravinovú krízu, ktorú jej politika spôsobila. Dotknuté krajiny vedia, čo znamenajú záväzky G7. Stále čakajú na veľký africký plán rozvoja a ďalšie dymové clony a krivé zrkadlá. Vedia, že Západ nevie vyrábať dusíkaté hnojivá ale, že bráni Rusku predávať ich. Pomoc G7 je len náplasť, ktorá ich má nechať čakať a nie spochybňovať „posvätné“ princípy voľného obchodu.

Jedinou možnou alternatívou na záchranu západnej nadvlády je vojna. NATO musí uspieť vo vojenskom zničení Ruska tak, ako Rím kedysi zničil Kartágo. Ale už je neskoro, ruská armáda má oveľa sofistikovanejšie zbrane ako Západ. Už s nimi experimentovalo od roku 2014 v Sýrii. Svojich nepriateľov môže rozdrviť kedykoľvek. Prezident Vladimir Putin ukázal svojim poslancom v roku 2018 ohromujúci pokrok ruského vojnového arzenálu.

Summit NATO v Madride bol peknou komunikačnou operáciou. Bola to však iba labutia pieseň. 32 členských štátov vyhlásilo svoju jednotu so zúfalstvom tých, ktorí sa boja smrti. Akoby sa nič nestalo, najprv prijali stratégiu ovládnutia sveta na najbližších desať rokov, pričom ako problém označili čínsky „rast“. Priznali tým, že ich cieľom nie je zabezpečiť vlastnú bezpečnosť, ale ovládnuť svet. Potom otvorili prístupový proces pre Švédsko a Fínsko.

Jediný incident, ktorý sa rýchlo podarilo dostať pod kontrolu, bol turecký tlak, ktorý prinútil Fínsko a Švédsko odsúdiť PKK (Stranu Kurdských pracujúcich). Keďže Spojené štáty nedokázali odolať, hodili cez palubu svojich spojencov, kurdských žoldnierov v Sýrii a ich vodcov v zahraničí.

Týmto sa NATO rozhodlo 7,5-krát zvýšiť Sily rýchlej reakcie NATO zo 40 000 na 300 000 mužov a umiestniť ich na ruských hraniciach. Tým opäť porušili svoj vlastný podpis pod Chartu bezpečnosti v Európe, priamym vyhrážaním sa Rusku. Rusko nemá žiadnu inú možnosť brániť svoje obrovské hranice a svoju bezpečnosť môže zaistiť len tak, že na jeho hraniciach nik nezriadi nepriateľské vojenské základne. Pentagon už údajne dáva do obehu perspektívne mapy rozkladu Ruska, v čo chce veriť a dúfa, že ich zrealizuje.

Bývalý ruský veľvyslanec pri NATO a súčasný riaditeľ Roskosmosu, Dmitrij Rogozin zareagoval zverejnením súradníc rozhodovacích centier NATO vrátane madridského summitu na svojom telegramovom účte. Rusko má hypersonické odpaľovacie zariadenia a rakety, ktoré momentálne nie je možné zachytiť a ktoré môžu za pár minút dopraviť jadrové hlavice do centrály NATO v Bruseli aj do Pentagonu vo Washingtone. Aby sa predišlo akémukoľvek nedorozumeniu, Sergej Lavrov v narážke na Straussovcov spresnil, že vojnové rozhodnutia Západu neprijala armáda, ale ministerstvo zahraničných vecí USA. Bol by to zrejme prvý cieľ.

Otázka teda znie: bude Západ hrať o všetko? Budú riskovať tretiu svetovú vojnu, len aby nezomreli sami?

Peter Ponický Lošonci