Politická platforma

Napísané 3.októbra 2018

Tak možno nazvať slovenské politické pomery kreované zákonmi. Platí to všeobecne, lebo sa to týka aj Ústavy. Prečo?

Veď posúďte sami. Ústavný systém je založený na relatívne krátkej a svojim spôsobom osvietenej minulosti prevzatej a predovšetkým budovanej českou kultúrnou a politickou elitou 19. storočia. Parlamentarizmus a demokracia skrze volených zástupcov má starovekú tradíciu a vyžaduje veľkú mieru „osvietenosti“ voličov i volených a dobrovoľne prijatú zodpovednosť pre obe skupiny. Teda voliča za voľbu a voleného za program, ktorý ho posunul do politického „establishmentu“ s priamou zodpovednosťou za to ako funguje krajina ako celok (preto onen kooperačný model demokracie), nie len jeho mesto, kraj, oblasť, rodina.

Otázkou je či sme skutočne dorástli po rokoch pestovaného alibizmu a výhovoriek na komunistov, na takýto systém fungovania spoločnosti?

Museli sme? Formálne áno, lebo sme chceli konvergovať do ostatnej Európy. Ale je to skutočne tak? Niekedy áno, ale väčšinou nie. Najbližšie voľby budú do obecnej samosprávy. Naši zvolení poslanci chceli byť chválení za virtuálny princíp akejsi priamej demokracie a oddelili voľbu starostu od volieb zástupcov. Ako na miestnej tak aj na krajskej úrovni, tento princíp neprináša nič pozitívneho, mimo vedomia zvolených kandidátov. Sme svedkami opakovaných „bojov“ starostov a primátorov so zastupiteľmi a často proti záujmom niektorých či dokonca všetkých občanov!

Akú logiku má program kandidáta na starostu/primátora nekorešpondujúci s väčšinou kandidátov na volených zástupcov? Alebo o akej nezávislosti priamo voleného reprezentanta obce/mesta to je, keď preberá výberovým spôsobom programy politických či občianskych zoskupení vo volebnej súťaži? Prvá neosvietenosť/zámer nekvalifikovaných politických zástupcov na centrálnej úrovni skrze takýto Zákon. Obdobou takejto práce minulých zástupcov je Ústava a Kompetenčný zákon. Konkrétne ekvivalentná situácia na poste prezidenta. Zase šlo len o zalepenie očí neprezieravých/nezodpovedných občanov/voličov?

Aký volebný program má mať prezident bez akejkoľvek politickej moci. Nemôže reálne regulovať vo forme tzv. poistky konanie politickej väčšiny v Parlamente. Mnohí možno budú namietať. Tak to skonkrétnim. Parlamentný jedno obvodový volebný systém. Bol a stále je účelovým prostriedkom pre presadenie sa autoritatívnych politikov s istou pre Slovákov príťažlivou charizmou vodcu! Koho volí väčšina voličov? VODCU pre „spoločnosť“ či aspoň vodcu strany a je skoro ľahostajné ako relevantný je volebný program a koľko zbytočne popísaných strán obsahuje. To už ani nepíšem o ľuďoch, ktorí by mohli byť známy v lokalite, kde volič žije a kde by si mohol overovať jeho prácu.

Mali sme vodcu Mečiara a Fica (trošku sa o to pokúšal Dzurinda, ale chýbalo mu to charizma vodcu). Kto je ďalší na rade? Kiska či niekto iný? To čím by sa už konečne mali zaoberať poslanci NRSR je volebný Zákon a zavedenie rozumných volebných obvodov. Rovnako by sa mali zaoberať Ústavou, resp. Kompetenčným zákonom! Na čo je priamo volený prezident, keď bojuje s vládou či Parlamentom. Načo nám takého prezidenta, ktorý zo Zákona nemôže byť svojprávny. Prečo? Lebo ak má snáď aj oprávnené námietky voči menovaniu kohokoľvek, tak ústava mu berie právo bežného občana, neakceptovať taký návrh a nepodpísať ho. Aj keď vo väčšine právnych úkonov je občan právom upozorňovaný, že má byť obozretný, tak prezident musí podpísať to s čím nesúhlasí (pokiaľ chce sebecky zostať prezidentom), ale ak to urobí je to ukážkový príklad nezodpovednosti. Čo to má spoločné so slobodou? Má iba jednu možnosť, ak chce byť korektný voči sebe a to je odstúpiť. Ale prečo keď je rovnako volený ako zástupcovia volený do parlamentu? Je toto výsledok dobrej práce politikov pre plnenie vôle občanov? Som presvedčený, že NIE.

Keď „zastupiteľské“ tak kompletne (bolo to v poriadku aj vďaka osvietenosti politikov typu Masaryka), lebo to fungovalo aj keď veľmi krátko! NEBOLO BY LEPŠIE OPRAVIŤ VŠETKO ČO SA DÁ, TAK ABY POLITICI SKUTOČNE RIEŠILI TO, PREČO ICH DO POLITICKÝCH ZASTUPITEĽSKÝCH ORGÁNOV VOLIA na všetkých úrovniach? Sme skutočne tak bohatí, aby sme veľmi štedro platili figúrky na politickom „nebi“ Slovenska.

Optimalizujme politický systém aj jeho štruktúru spojenú so samosprávnym systémom, ktorý tiež vyžaduje reštrukturalizáciu. Máme málo pracovných síl? OMYL. Nemáme, lebo viac ako 300000 ľudí pracuje v zahraničí, ďalších cca 300000 ľudí v štátnej a verejnej správe a službách. Potrebujeme ich tam všetkých, najmä v dobe keď investujeme miliardy do jej informatizácie? Určite nie. Teda platí čo aj v minulosti, ľudí je dosť – len musia byť na správnom mieste a peňazí je tiež dosť – len musia byť efektívne vynakladané a ich efektivita kontrolovaná a vyvodzovaná osobná zodpovednosť!

JE TO ŤAŽKÉ, NIE, LEN PRE MNOHÝCH BOLESTNÉ (najmä pre takých čo nie sú na tom správnom mieste zodpovedajúcom schopnostiam a zručnostiam)

Peter Ponický Lošonci