Racionalita rovnováhy

Toto slovo pochádza z jazyka ktorý nediferencuje a slovo „social“ znamená spoločnosť/spoločenstvo. Marx v Manifeste nazval proletariát bojujúci za spravodlivosť v spoločenskej rovnosti ako komunizmus, teda spoločnosť rovných ktorú vygenerujú vtedy masy proletariátu vedené tými najuvedomelejšími a najschopnejšími elitami tejto vrstvy spoločnosti, komunisti (to nebol ani Marx, ktorý túto sociálnu skupinu veľmi nepoznal a riadil sa len ekonomickými kategóriami a historickým anachronizmom evolučného sociálneho pokroku po vzore prírodných vied a znalostí osvietenstva a mechaniky spriemyselnenia ako vrcholu deľby práce, „ktorá z opice vygenerovala človeka“?) .

Paradoxne, ale neskorší sociálny demokrati vymysleli tento nič nehovoriaci pojem „socializmus“ ako charakteristiku umiernenej spoločnosti (nerevolučnej) kde intelektuálna elita spoločnosti bude vodcom nie len proletariátu, ale svojou ústretovoťou/servilnosťou k moci kapitálu/veľkým pozemkovým vlastníkom/aristokracii prijateľnejšou, nerevolučnou alternatívou vytvorenia spravodlivejšej spoločnosti.

Pre túto moc sa postupne vzdali princípu väčšej rovnosti aj spravodlivosti a pridali sa k privilegovaným elitám a deklarovali spravodlivosť nie ako sociálny argument, ale ako mocenský argument. To znamená právo diktované politickou elitou, ktoré považuje za sväté diktovať právny poriadok a povinnosť všetkých vrstiev spoločnosti, podriadiť sa právu ako argumentu legálnej regulácie spoločenských pomerov.

Ale položme si otázku. Aššurbanipal a iní starovekí vládcovia mali zákony/zákonníky vytesané pre stálosť v kameni, ktoré mali potlačiť anarchiu masy/občanov/obyvateľov. Boli nástrojom spravodlivosti, pokiaľ boli konštituované tzv. zhora (teda vládcom)? Jeho/ich motív je predsa udržanie si moci a teda segregovaná spravodlivosť („čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“). Mohli teda sociálnodemokratické elity vygenerovať všeobecne spravodlivú spoločnosť. Bol socializmus všeobecne spravodlivou spoločnosťou?

Preto použitie starej šablóny hore uvedených elít nie je ani procesom budovania spravodlivej spoločnosti a ani tento názov socialistická spoločnosť nie je historicky udržateľný axióm.

Územie obývané väčšinovou etnickou komunitou, konsenzom dohody vytvorením politického národa (USA/Čína/Británia, …) a spravidla silou do máp integrované územie ako charakteristika spoločného územia garantujúceho právne normy elity/vládcov ako ŠTÁT (občania ako jeho societa).

Jediným globálne významným štátom, ktorý aj vo svojom nazvaní deklaruje, že je štátom svojich občanov je Čínska ľudová republika (republika občanov / čínskeho ľudu). Teda správne a nie nič nehovoriacim pojmom socialistická, alebo ako v našom prípade sociálne trhová, keď slovo „social“ znamená len „spoločná“ (spoločenská). Podľa tejto koncepcie by malo byť právo/právny systém tvorený zdola a v čínskom prípade to bol proces aj bolestivý  a revolučný aj proti elitám zvýhodnenej/kapitálovej/rodovej elity v čínskom prípade reprezentovanej k USA sa priklonivším Čankajškom (skrze svoju manželku, Američanku) hoc sa tituloval ako generalisimus.

Čína je jednou z najstarších kultúr pozemského ľudského rodu, miesto kde sa veľmi úspešne stáročiami rozprestreli filozofie mieru/zmieru (Buddhizmus a Konfucionizmus). Dnes spolu s Ruskom a krajinami tzv. Globálneho juhu (zväčša západnými mocnosťami kolonizované krajiny) je možné, že vytvoria spravodlivejší svetový poriadok, nakoľko sami po spravodlivosti dlho snili a ich bývalí koloniálny mocipáni ich aj v moderne 19., 20. a 21. storočia manipulovali k biede (dobrým príkladom je India, Pakistan, Barma, …)

Je to určite proces a ten má aj svoj časový rozmer (rád by som ešte poznal jeho základné rysy a tendencie), nebude to rok ani dva, ale horizont okolo desiatky či desiatok rokov kým takýto svet nadobudne svojej usporiadanej/normatívnej konštitučnej podoby. Chcem veriť, že bude spravodlivejší a teda ľudovejší ako všetky doterajšie a dúfam nikdy nik nebude mať nutkanie ho nazvať nič nehovoriacim pomenovaním „socialistický“, ale povedzme ľudový (opäť by som nikdy nepoužil ani liberálmi zdiskreditované slovo „občiansky“).

Svet Homo Sapiens by mal byť ľudský a pre ľudí, lebo Homo Sapiens je človek a jeho masa sú ľudia, pomnožne ľud. Mohla by to byť svetlejšia budúcnosť ako ľudského rodu a chce sa mi veriť, že aj pozemskej biosféry ktorej základným organizačným prvkom je DIVERZITA (pestrosť a kooperatívnosť v evolučných hraniciach).

Peter Ponický Lošonci