Skoro 50 rokov som žil v prostredí vedy a vysokých škôl, preto je pre mňa samozrejmým fungovať na báze faktov.
Ako vedec som mal pocit uspokojenia keď som na niečo prišiel, ak som bol prvý, nasledoval čas keď som čakal na potvrdenie svojej teórie za pomoci iného/inak vykonaného experimentu. Ale pocit šťastia príde až vtedy, keď iní ľudia prídu na to na čo ste prišiel sám. Potom už to nie je teória, ale fakt popisujúci to o čo sa celú existenciu ľudstva snažíme – pochopiť prírodu/vesmír.
Včera som videl TV rozhovor, keď mentálne veľmi primitívna dáma, ktorá viedla rozhovor, v jednej chvíli prerušila spovedaného s tým, že teraz hovorí to čo svojho času hovoril Putin!
Spovedaný oprávnene zvýšil hlas a zdôvodňoval, že vyjadruje svoj názor.
Správanie uvedenej „mediátorskej mediálnej hlupane“ zrejme vychádzalo z vlastnej veľmi pohodlnej skúsenosti, že existuje ibo to a iba tak ako jej niekto napíše do prípravy. Načo chodila do školy?
Práve potvrdzujúce konštatovania sú objektívnym argumentom faktov (ako vo vede), ak ľudia prídu k rovnakým uzáverom ako niekto/niektorí iný na planéte a dopracovali sa k tomuto poznaniu nezávisle a teda veľmi pravdepodobne inou cestou/postupom. Na tom je založená objektívna veda a poznanie! 
Tak potom tvoja hlbka je asi nekonecna. Budes... ...
Je to tak napísané, že každý si môže hľadať... ...
To "hlboko" by sa patrilo vysvetliť... ...
Veru, hlboko ste klesli. ...
Kačica, ktorá kváka len to, čo jej prikážu.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty