Racionalita rovnováhy

K napísaniu tohto príspevku ma primäli komentáre veľmi nevzdelaných a po vzdelaní netúžiacich, paradoxne k svojim neznalostiam – skepticizmom opantaných ľudí (k znalostiam je vždy nutné dospieť premýšľaním a nie odmietaním, preto odmietanie bez myšlienkového experimentu, ako to nazval Albert Einstein, je iba prejavom hlúposti).

Na začiatku všetkého ľudského vedenia/znalosti je pozornosť k tomu čo sa deje vôkol nás a tá pramení zo zvedavosti. Bez zvedavosti a zaujatosti neexistuje vedec a bez neho neexistuje veda. Pred mnohými rokmi som napísal článok o podstate poruchovej analýzy integrovaných obvodov na optickej báze (pozorovaním/snímaním kamerami ale samozrejme nie v bežnom frekvenčnom pásme bieleho svetla), lebo obraz a oči sú pre človeka najlepším a niekedy i jediným informačným zdrojom.

Aké sú to pozorované zmeny? Pozrime sa okolo seba. Máme len v domácnosti stovky či tisíce predmetov a zariadení, ktoré nevznikli v prírode. Položme si otázku – PREČO? Keď sa pozrieme do makro sveta veľkých vzdialeností ktoré si ani nevieme predstaviť. Zdanlivo z ničoho (čo by sme mohli bežne pozorovať) vznikli hmloviny, galaxie, hviezdy, planéty a to čomu zatiaľ nie celkom rozumieme, výplň vesmíru ktorú nevidíme a ešte pred pár rokmi sme si ani nevedeli predstaviť iný ako tzv. hmotný vesmír. Dnes už vieme, že v makrosvete vesmíru existujú entity s obrovským dosahom (energiou) a v nepredstaviteľne veľkom priestore Univerza. Ale k takejto úvahe nás doviedli znalosti získané z tzv. mikrosveta, ktorý tiež nevidíme a ani sme si pred rokmi nevedeli predstaviť tzv. elementárne „častice“ bez hmotnosti, to znamená entity ktoré majú svoju energiu (len tak môžete dokázať, že existujú) ale ich akékoľvek koncentrované množstvo nevytvorí hmotu, nebude mať hmotnosť (bude mať nulovú hmotnosť). Zatiaľ máme indície, ale nemáme dokonale uveriteľné dôkazy (tomu vo vede hovoríme hypotéza či teória). Aby sme takto vôbec mohli uvažovať, bolo treba aby došlo vo fyzike ku kvalitatívnemu skoku od chápania gravitácie a klasickej Newtonovskej fyziky (tj. mechanika) ktorú v najvyššej podobe reprezentuje gravitačný princíp prenesený do priestoru veľkých rozmerov/vesmíru, teda Einsteinova relativita, ku fyzike sveta veľmi malých rozmerov, sveta bežne neviditeľného – sveta tzv. elementárneho a, novej fyziky tzv. kvantovej. Máme totiž dostatok podložených znalostí, aby sme na rozdiel od antických filozofov nie intuitívne ale formou dôkazov formulovali znalosť o prepojenosti, či lepšie podmienenosti makrosveta existenciou mikrosveta – bez elementárneho „sveta“ nemôže existovať vesmír ani my v ňom.

To je základné poučenie pre „neználka“, ktorý ma vo svojich komentoch na blogu v ktorom publikujem, pekne nazýva Petríkom (možno to myslí pejoratívne, ale ja to chcem vnímať pozitívne, aj preto tento článok jemu a jemu podobným). Ľudia by mali spochybňovať iba to do čoho aspoň čiastočne vnikli poznaním. Ak nie potom mi to pripomína moju bývalú svokru, ktorá bezmedzne verila pánu farárovi, jeho kázni a litániám ale nikdy v živote nečítala základný kameň kresťanskej viery, teda Bibliu. Často sa ma snažila presvedčiť svojou neznalosťou, hoc vedela že som Bibliu čítal/študoval niekoľkokrát a vlastním ich niekoľko v rôznych vyhotoveniach a pre rôzne kresťanské spoločenstvá, rovnako som čítal/študoval aj starozákonné/židovské poučenia viery spisované po tisícročia učenými Rabínmi v podobe Talmudu.

Ale vrátim sa k tzv. pozemským veciam a existencii toho čo okolo seba vnímame, cítime tu na planéte Zem. Spochybnenie Evolúcie ako logického a aj dokázaného princípu vzniku života a tvrdenie, že je to len teória (jedna z mnohých?) je sebaklam, ktorého stavbu búra biológia, genetika, chémia aj fyzika. ZÁKLADNÝM VÝCHDISKOM POCHOPENIA EVOLÚCIE NIE JE EXISTENCIA MIKROSVETA, ALE SPOSOB JEHO FUNGOVANIA, KTORÝ JE ZÁSADNE ZVIZANÝ POMIENKAMI.

Aby som to vysvetlil aj laikom, použijem jednoduchý príklad z matematiky s ktorým sa každý človek čo chodil do školy musel stretnúť, ROVNICA a jej prvky ako sú premenné, konštanty a operátory.  Čo poznáme zo zápisu: A    B    C ? Každý aj čiastočne negramotný človek v tom pozná začiatok veľkej abecedy, teda nejaké písmenká, ktoré ale v tejto podobe nedávajú ani lingvistický význam, lebo netvoria žiadne slovo popisujúce našu realitu, ani veci ani ľudí ani ich vzťahy. Matematický aj logický význam nadobúdajú tieto znaky až vtedy keď medzi nimi vznikne nejaký vzťah a budeme poznať aspoň základné vlastnosti entít A, B, C. Ak to budú čísla, potom ako čísla budú mať nejakú veľkosť/hodnotu. Ak to budú funkcie tak budú mať nejaké determinované vlastnosti. Ale bez toho aby bol nejaký vzťah medzi nimi, ktorý determinuje ich kooperatívnosť alebo naopak nekooperatívnosť (v matematike to znamená, že v takej podobe nemajú riešenie z oboru známej matematiky, to sa prakticky netýka algebry ale úkonov s funkciami) to nemá zmysel skúmať ani popisovať, lebo to nie je znalosť iba spis autistu, ktorí k tomu má svoj príbeh vytvorený jeho mentálnou konštukciou, rozprávku ktorej môže veriť, ale nemá nič spoločné s realitou. To čo píšem o realite je zápis okolností/vzťahu medzi entitami A, B a C. Potom ten zápis bude vyzerať napríklad takto: A + B = C. Aj tento zápis by mal poznať každý kto absolvoval aspoň dve triedy základnej školy, ak uvedenými entitami budú čísla ktorých veľkosť bude známa na číselnej osi. Ak A=5 a B=0 čo znamená, že B bude mať nulovú hodnotu, potom je logické, že číslo C bude vlastne hodnotovo/veľkosťou rovné číslu A, ale povedzme bude z iného kladného kvadrantu. Prečo je nula nulou, lebo nemá kvadrant, je počiatkom číselnej metriky/osi, ktorá vychádza z nulového bodu, teda je jedno či uvedieme +0, alebo -0 a keď pripočítame nulu či naopak odčítame tak hodnota/veľkosť sa nezmení. Akonáhle sa presunieme do niektorého z kvadrantov, premenné nadobúdajú hodnotu, číselnú hodnotu  a potom k nim pribudne operátor/vzťah/vlastnosť (sčítanie/odčítanie/znásobenie (umocnenie) /delenie (odmocnenie),  logické funkcie … ).

Týmto veľmi jednoduchým spôsobom chcem upozorniť, že existenciu našej fyzickej reality určujú vzťahy/interakcie medzi jej prvkami. Ten kto spochybňuje túto evolučnú realitu, spochybňuje chémiu a jej produkty, biológiu a jej produkty, genetiku a jej výsledky a tak by sme došli až k elementárnej podstate Univerza a spochybneniu fyziky, ktorá je celá o poznávaní vzťahu/interakcií medzi entitami univerza od jeho počiatku (napríklad veľmi jednoduchá afinita/energetická bilancia najjednoduchšieho hmotného prvku, vodíka – H2 , takto vyzerá najjednoduchšia molekula hydrogénia, teda do súdržnej skupiny spojené chemickou väzbou dva atómy vodíka) a prvotnej reakcie v hmotnom vesmíre, premena vodíka na hélium (chemicky zapísané ako He aj preto je na 2 mieste v Mendelejevovej tabuľke chemických prvkov, má dva protóny čo je rozhodujúce aj z pohľadu jeho hmotnosti – objavený ako výsledok termojadrových reakcií na Slnku – preto aj jeho pomenovanie z gréckeho pomenovania našej hviezdy, Slnka). K vzniku hviezdy sú nutné lokálne vesmírne podmienky, dostatok energie na prvotný vznik hmoty v podobe vodíka aj na jeho zhromažďovanie a vytvorenie podmienok pre spustenie/zapálenie hviezdy a vytvorenie hélia a ďalších hmotných prvkov ktoré máme na Zemi, vrátane tých ťažkých ako je Fe – železo, Ni – nikel, Ga – gálium, Ge – germánium, alebo C – uhlík, základný prvok živej prírody, základný stavebný „kameň“ organických zlúčenín.

Všetky prvky hmotnej existencie majú svoje špecifické vlastnosti, ktoré sa jednoducho dajú nazvať chemickými a spočívajú v schopnosti v súčinnosti s vonkajšími podmienkami  vytvárať nové/iné spojenia vo forme tzv. chemických zlúčenín rôznej povahy. Metalurgia a chémia sú najlepším príkladom fungovania princípu premeny na neprirodzené chemické a materiálne štruktúry, ktoré v prírode nenájdeme. Príroda dáva k dispozícii základné stavebné prvky z ktorých reakčné podmienky vytvárajú nové väzby a tým nové neznáme materiály, technické alebo biologické.

Dnes vieme za pomoci genetickej analýzy, alebo skúmaním elementárnej štruktúry (pripomínam hadronový urýchľovač v ženevskom CERNe), identifikovať procesy tvorby akýchkoľvek hmotných fyzikálnych ši biologických štruktúr a to aj milióny rokov dozadu.

PRETO EVOLÚCIA JE OVERENÝ FAKT A NIE TEÓRIA (ako som už poznamenal, teória je hypotéza, ktorá pre potvrdenie potrebuje experimentálne overenie a dnes máme tisíce dôkazov pre tzv. živú aj neživú prírodu).

Peter Ponický Lošonci

PS. Odkaz pre Milan1. Treba čítať aj v aktuálnej odbornej literatúre a nie vo Wikipédii.

Rada: „prečítať si niečo o neutrónových hviezdach, neutrínach a o tom, že rýchlosť svetla nie je limitnou rýchlosťou v kozme“.