Racionalita rovnováhy

Naša slovesnosť mi umožňuje použiť ju na čas ktorý žijeme v podobe, ktorá sa používa ako charakteristika života v seniorskom veku smerujúceho k smrti, „ŽIJEME JESEŇ SVOJHO ŽIVOTA“. Nie to nebolo osobné vyznanie, ale charakteristika ktorá sa týka dnes každého človeka na Zemi, kvôli nezmyselným hrám s jadrovými zápalkami, sme totiž všetci na hrane života a smrti. Ale ako vždy v histórii sú niektorí ktorí si myslia, že sú nesmrteľní a takí dnes (bohužiaľ) na kolektívnom Západe vládnu a majú pocit beztrestnosti aj nesmrteľnosti. Cháron prevozbík už však je (najmä pre nich) pripravený v temnom prístave podsvetia, prijímať od nich úplatok za prevoz do ríše ohavných nehmotných prízrakov.

Nikdy v histórii sme neboli tak blízko kolektívnej smrti ako približne pred týždňom, kedy sa stretli vo Washingtone najväčší ritieri apokalipsy, Joe Biden a Keir Starmer, aby sa dohodli a podpísali dohodu o použití riadených manévrujúcich rakiet dlhého doletu do hlbokého vnútrozemia Ruskej federácie. Úradujúci Britský premiér Starmer vo svojom fascikle po predchádzajúcej návšteve Kyjeva (spolu s Antony Blinkenom, americkým ministrom zahraničia) u diktátora Ukrajiny Vlodimíra Zelenského, mal nie len dohodu o použití britských manévrujúcich rakiet (Storm Shadow s inerciálnym, GPS, TERPROM systémom navigácie podľa profilu terénu a infračerveným optickým systémom) programovaných a zacielených podľa amerických satelitných dát a obsahujúcich niektoré americké strategické komponenty, ktoré sa bez súhlasu USA (podľa ich dvojstranných dohovorov a uzavretých zmlúv) nesmú použiť ale jeho fascikel obsahoval s Kyjevom konzultovaný zoznam ruských strategických cieľov hlboko v ich vnútrozemí. Ale niečo sa stalo!

Biden podráždene reagujúci na to, že ho v jeho dementnom stareckom sne porážky Ruska zastavil práve Pentagon, verejne dohodu odmietov priamo za stolom kde oproti sedeli britskí politickí primitívy. Tentokrát v rozpore s bradatou slovenskou/československou charaktristikou ľudí vo vojenskom rovnošate o zelených (a teda obmedzených) mozgoch. Generáli skôr totiž pochopili, že Rusko neblufuje. Prečo?

V predvečer tohto stretnutia vystúpil s verejným prejavom k Svetu prezident RF – Vladimír Putin a to veľmi striktne, ale pokojne, upozornil svetové spoločenstvo, že ak sa stane realitou to prečo sa Biden so Starmerom stretávajú, bude to Rusko považovať za vyhlásenie vojny. Zároveň o tom v tomto duchu hovoril v Bezpečnostnej rade OSN ruský zástupca V. Nenenzyja a v tomto duchu poslal Ruský demarš vláde a prezidentovi USA aj ruský veľvyslanec vo Washingtone (Anatolij Antonov), rovnako ako verejne predseda ruskej federálnej Dumy vo svojom príhovore upozornil domáce aj medzinárodné spoločenstvo, že počínanie USA a Veľkej Británie vyvolá III. svetovú voju, jadrovú vojnu, konies Sveta ako ho poznáme.

Americkí profesori Jeffrey D. Sachs a John Mearsheimer hovorili v minulých dňoch o tom, že sme boli 2 hodiny od kolektívnej smrti. Americký vojenský analytik a bývalý zbrojný inšpektor OSN pri likvidácii sovietskeho vojenského jadrového potenciálu v 80 a 90tych rokoch, dnes aj novinár – Scott Ritter, bol presnejší keď poďakoval za život, lebo už mohol byť 72 minút po smrti.

To ale znamená, že ľudstvo ešte nikdy nebolo tak blízko peklu ako pred pár dňami, lebo často spomínaná Kubánska jadrová kríza z roku 1962, mohla viesť k jadrovému konfliktu ktorý bolo ale možné rádovo v desiatkach hodín odvrátiť. Dnes je to po pomyselnom stlačení jadrového tlačítka nemeožné, lebo pri pozorovaní z Kozmu a bleskurýchlom spracovaní dát na superpočítačoch, je skoro nemožné zastaviť zautomatizované procesy jadrovej obrany, spočívajúce v hromadnom odvetnom útoku na toho/tých bláznov, ktorí boli ochotní uveriť, že práve oni sú tými vyvolenými nesmrteľnými a nedotknuteľnými.

Nikdy v histórii ľudstav ako ho poznáme nebolo individuálne aj kolektívne vedomie existenčného zaistenia mieru tak naliehavé, ako práve dnes. Nie slovo MIER, ale ZMIERENIE nikdy v histórii nebolo tak potrebné ako dnes. Viem pre mnohých bude ťažké sa zmieriť so svojou pomýlenou predstavou svetovlády, prograsivizmu, libertariánstva a čo ja viem čoho všetkého „pekelného“, ale iste je najťačšie v akomkoľvek veku, stave a spoločenskom postavení, zmieriť sa s nevyhnutnosťou smrti.

Tento rok, začal NOVÝ SVET, v ktorom NIKDY NEBUDEME DOSŤ HOVORIŤ O MIERI a ROBIŤ v individuálnom živote aj spoločných/spoločenských vzťahoch PRE MIER.

Peter Ponický Lošonci