Racionalita rovnováhy

Autor: Pavel Krasnov

Plán napadnutia na ZSSR v roku 1945

Máme tu zanedlho opät „slávne májové dni“ a propaganda oslavujúca hrdinstvo spojeneckých vojsk našich západných „partnerov“ beží na plný plyn. Nebude teda od veci pripomenúť si, čo pred niekoľkými rokmi vyplávalo na povrch z čiastočne odtajnených britských archívov.

Udalosti a fakty popísané v tomto článku sa zdajú byť neuveriteľné a nemysliteľné. Je skutočne ťažké im uveriť, pretože normálny človek nepochopí zradu toho, koho považoval za spojenca a priateľa. A napriek tomu to tak bolo.

Táto informácia bola dlho uchovávaná v tajnosti a na svetlo sveta sa dostala až relatívne nedávno. Jedná sa o plán prekvapivého útoku na ZSSR ešte v lete roka 1945, plán bol vypracovaný spojencami, a jeho uskutočnenie bolo zastavené až v poslednej chvíli.

Tretia svetová vojna mala začať 1. júla 1945 prekvapivým útokom spojených síl Anglosasov na sovietske vojská … Zatiaľ o tom stále málokto vie, rovnako ako aj to, akým spôsobom Stalin dokázal prekaziť plán „pravdepodobných spojencov“, prečo bolo nutné urýchlene dobyť Berlín, proti komu britskí inštruktori v apríli 1945 cvičili nerozpustené nemecké divízie, ktoré sa nechali dobrovoľne zajať, prečo boli s neľudskou krutosťou zničené Drážďany vo februári roku 1945 a koho v skutočnosti tým chceli Anglosasi vydesiť.

Podľa oficiálnych modelov histórie „pozdného“ ZSSR – skutočné príčiny tohto všetkého neboli v školách vysvetľované, vtedy bol v kurze „boj za mier“, vo „komunistickej verchtuške“ zrelo „nové myslenie“ a legenda o „čestných spojencoch – USA a Veľkej Británii“ bola všeobecne intenzívne propagovaná. Dokonca aj dokumentov bolo vtedy publikovaných len pár – a tento bol utajovaný z celé rady ďalších príčin. Až v poslednej dobe začali Angličania čiastočne sprístupňovať archívy tohto obdobia, pretože tu už niet Sovietskeho zväzu, ktorého sa bezprecedentne obávali.

Na začiatku apríla 1945 pred samým koncom vojny Winston Churchill, ministerský predseda ruského „spojenca“ Veľkej Británie, vydal príkaz náčelníkom svojich štábov na vypracovanie operácie prekvapivého úderu na ZSSR – operácie „Nemysliteľné“. Plán v rozsahu 29 strán mu bol predložený 22. mája 1945.

Podľa tohto plánu mal byť útok na ZSSR vykonaný po vzore Hitlera – nečakaným úderom. 1. júla 1945 štyridsať sedem anglických a amerických divízií bez akéhokoľvek vyhlásenia vojny mali „uštedriť“ zdrvujúcu ranu naivným Rusom, ktorí takú nekonečnú podlosť od svojich spojencov vonkoncom neočakávali. Úder malo podporiť 10 až 12 nemeckých divízií, ktoré „spojenci“ držali nerozpustené v Šlesvicku-Holštýnsku a južnom Dánsku, ktoré denne cvičili britskí inštruktori: pripravovali ich k novej vojne so ZSSR. Podľa plánov mala začať vojna zjednotenej západnej civilizácie proti Rusku a nasledujúceho „križiackeho taženia“ sa mali zúčastniť aj ďalšie krajiny, napríklad Poľsko a potom tiaž Maďarsko … Vojna mala vygenerovať úplné rozbitie a kapituláciu ZSSR. Konečným cieľom bolo zavŕšiť ju tam, kde to plánoval Hitler vo svojom pláne Barbarossa – na hraniciach Archangelska a Stalingradu.

Anglosasi sa chystali zlomiť Rusov terorom – totálnym zničením veľkých sovietskych miest: Moskvy, Leningradu, Vladivostoku, Murmanska a ďalších miest zdrvujúcimi údermi „lietajúcich pevností“. V ohnivej smršti malo zahynúť milióny Rusov, rovnako ako bol zničený Hamburg, Drážďany, Tokio, … To sa chystali vykonať so svojimi „spojencami“. Tak opäť západný obraz: najodpornejšia zrada, hraničná podlosť a zverská krutosť – to je vizitka západnej civilizácie a zvlášť Anglosasov, ktorí zabili najviac ľudí v celej ľudskej histórii.

Až 29. júna 1945, deň pred plánovaným začiatkom novej vojny, Červená armáda nečakane zmenila svoju dislokáciu. To bola rozhodujúca udalosť, ktorá otočila tok histórie, a príkaz k útoku anglosaským vojskom nebol vydaný. Dobytie Berlína, ktorý bol považovaný za nedobytný, ukázal silu sovietskej armády a vojenskí experti nepriateľa sa priklonili k rozhodnutiu, ZSSR nenapadnúť. V čele Sovietskeho zväzu totiž stál nedôverčivý Stalin.

Pritom vojenské námorníctvo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov mali vtedy voči ZSSR absolútnu prevahu: v míno-nosičoch 19x, v bojových lodiach a veľkých krížnikoch 9x, ponorkách 2x *. A viac než sto lietadlových lodí s niekoľkými tisícmi palubných lietadiel proti nule na strane ZSSR. „Pravdepodobný spojenec“ disponoval 4 vzdušnými armádami ťažkých bombardérov, ktoré mohli kedykoľvek naniesť zničujúce údery. Sovietske letectvo bolo, čo sa týka bombardovania, neporovnateľne slabšie.

V apríli 1945 medzi spojencami panovala predstava, že ruskí vojaci sú vojnou vyčerpaní a vojenská technika na hranici funkčnosti. Ich vojenskí odborníci však boli nakoniec veľmi prekvapení silou sovietskej armády, ktorú demonštrovala pri dobytí Berlína, ktorí bol nimi považovaný za nedobytný. Niet pochýb o správnosti záverov historika V. Falina, že Stalinovo rozhodnutie o útoku na Berlín na začiatku mája 1945 zabránilo tretej svetovej vojne. To bolo nedávno potvrdené aj odtajnenými dokumentmi. V opačnom prípade by bol Berlín vydaný bez boja „spojencom“ a zjednotené sily Európy a Severnej Ameriky by potom udreli na ZSSR.

Ale aj po dobytí Berlína sa plány na zradný útok ďalej rozvíjali pôvodnou intenzitou. Zastavené boli až vtedy, keď bolo „zistené“, že boli vyzradené a výpočty stratégov ukázali, že bez nečakaného úderu by ZSSR nemohlo byť zničené. Existoval ešte jeden dôležitý dôvod, prečo Američania vzniesli voči Britom námietky: potrebovali totiž ZSSR, aby rozdrvil Šantungskú armádu na Ďalekom východe, bez čoho by americké víťazstvo nad Japonskom bolo neisté.

Stalin nebol schopný zabrániť druhej svetovej vojne, ale podarilo sa mu predísť tej tretej. Situácia bola mimoriadne vážna, ale ZSSR opäť zvíťazilo, nepoddalo sa.

V súčasnosti sa na Západe snažia vysvetľovať plán Churchilla ako „odpoveď“ na „sovietskou hrozbu“, na Stalinove snahy zmocniť sa celej Európy.

„Boli v tej dobe v sovietskom vedení plány útoku na pobrežie Atlantiku a dobytie britských ostrovov? Na túto otázku je treba odpovedať záporne. Potvrdzuje to Sovietskym zväzom 23. júna 1945 prijatý zákon o demobilizácii armády a námorníctva a ich následné prevedenie do mierového stavu. Demobilizácia začala 5. júla 1945 a bola dokončená v roku 1948. Stavy armády a námorníctva boli znížené z 11 miliónov na menej než 3 milióny osôb. Zrušený bol Výbor obrany štátu, najvyššieho sovietskeho velenia. Počet vojenských okruhov v rokoch 1945 až 1946 sa znížil z 33 na 21. Výrazne sa znížil aj počet vojsk vo východnom Nemecku, Poľsku a Rumunsku. V septembri 1945 boli sovietske vojská stiahnuté zo severného Nórska, v novembri z Československa, v apríli 1946 z ostrova Bornholm (Dánsko) a v decembri roku 1947 z Bulharska …

Vedelo sovietske vedenie o britských vojnových plánoch proti Sovietskemu zväzu? Na tuto otázku je treba odpovedať kladne … Nepriamo to potvrdzuje aj popredný odborník na históriu sovietskych ozbrojených síl, profesor Edinburgskej univerzity D. Erickson. Podľa neho znalosť Churchillovho plánu pomáha vysvetliť, „prečo sa maršál Žukov náhle rozhodol v júni 1945 preskupiť svoje sily; dostal rozkaz z Moskvy, aby posilnil obranu a detailne študoval rozmiestnenie vojsk západných spojencov. Tak sú dôvody jasné: je očividné, že o Churchillovom pláne sa v Moskve dozvedeli včas a Stalinov generálny štáb prijal nutné operatívne opatrenia.“ (Oleg Alexandrovič Ržeševskij , Vojensko-historický výzkum).

Výber z rozhovorov s najvýznamnejším odborníkom na túto problematiku, doktorom historických vied Valentinom Falinom.