- júla 2025
Autor príspevku v origináli na SONAR21: The Frontier Man
(Autor je americký básnik, spisovateľ, hudobník a vizuálny umelec. Svoje diela publikuje pod pseudonymom, aby sa viac sústredil na svoje myšlienky a umenie než na svoju identitu. Muža z pohraničia (The Frontier Man) môžete sledovať na jeho stránke Verses & Visions; na sociálnej sieti – X at @FrontierArt1; a na Telegrame – at @VersesVisions)
“For what’s been “normal” can still change,
If our love expands its range.
So let’s unmask Empire’s spin,
And build a world worth living in.”
Výzva k revolúcii vedomia pre nový úsvit ľudstva
Klamstvo je vždy na prvom mieste
Skôr než padnú bomby, skôr než sa sankcie spustia, skôr než útok dronu premení svadbu na kráter – je tu krátky príbeh.
Príbeh, ktorý hovorí: My sme tí dobrí.
Toto je prvý zločin Impéria: lož, ktorá maskuje svoje násilie cnosťou. Nielen samotné násilie – ale aj ľahkosť s akou sa robí neviditeľným, rýchlosť s akou sa premieňa na zábavu. Americké impérium nie je len vojnovým strojom. Je to továreň na mýty. Mýty tak zvodné, tak pohlcujúce, že premieňajú spoluúčasť na vražde na identitu.
Toto nie je len dominancia – je to mágia. Druh psychického dobývania, ktoré nahrádza realitu rituálom, svedomie kostýmom. Impérium, ktorého moc nespočíva len na vojenskej nadvláde, ale aj na nadvláde naratívov/príbehov: schopnosti vyvolať pocit nespravodlivosti ako poriadku, vykorisťovania ako štedrosti a vojny ako bezpečia.
- Nejde len o to, že toto impérium zabíja.
- Učí svojich ľudí jasať nad zabíjaním. Mávať vlajkami, zatiaľ čo sa deti v Gaze dusia pod troskami.
- Zverejňovať vlastenecké témy, zatiaľ čo jemenské rodiny v zúfalom tichu pochovávajú svojich mŕtvych.
- Recitovať slogany o slobode a zároveň tlieskať hladovaniu celých národov prostredníctvom ekonomickej vojny.
Toto nie je len propaganda – je to konštrukcia morálnej architektúry, v ktorej sa krutosť stáva prijateľnou a potom, nevyhnutne nepostrehnuteľnou.
Toto impérium nielenže pácha zverstvá, ale vyrába aj komplicov. Prostredníctvom zásteriek, ktoré romantizujú vojnu. Prostredníctvom sloganov, ktoré pochovávajú genocídu v eufemizmoch. Prostredníctvom ticha, ktoré prehlušuje akýkoľvek plač utláčaných. Impérium zdokonalilo druh násilia, ktoré nepotrebuje žiadne väzby – iba vieru.
Najúčinnejšie impérium nie je to ktoré zotročuje telá, ale to ktoré kolonizuje mysle. Americký imperializmus dokázal niečo, čo sa len máloktorému impériu v histórii podarilo: naučil ľudí stotožňovať sa s vlastnou propagandou. Jeho najväčší triumf je psychologický.
Presviedča svojich občanov, aby násilie nielen tolerovali, ale aby ho aj požadovali. Nielen ignorovali utrpenie, ale ho aj ospravedlňovali. Nielen verili klamstvám – ale sa na to aj spoliehali. Toto podmieňovanie začína v detstve – prostredníctvom učebníc, štátnych sviatkov a príbehov o „výnimočnosti“.
Mýtus výnimočnosti a logika násilia
„Výnimočnosť“ je posvätný mýtus v srdci Impéria = viera, že jeden národ, jeden ľud, jeden spôsob života je vo svojej podstate nadradený všetkým ostatným. Je to príbeh rozprávaný nie ako túžba, ale ako osud. Táto viera nie je neškodná; je to ideologický motor, ktorý ospravedlňuje nadvládu a podmanenie. Pretože ak je ľud výnimočný, potom to čo robí nepodlieha rovnakým morálnym štandardom ako u ostatných. Ich vojny nie sú vojnami agresie, ale oslobodenia. Ich bohatstvo nie je vykorisťovanie, ale odmena. Ich kontrola nie je tyrania, ale správcovstvo.
Ale logika výnimočnosti vždy vedie k vražde.
Vytvára morálnu hierarchiu v ktorej životy iných – tých, ktorí nepatria do „výnimočnej“ skupiny – majú menšiu alebo žiadnu hodnotu. Iní sa stávajú nahraditeľnými. Bombardované dediny sa stávajú „vedľajšími škodami“. Deti bez sankcií sa stávajú „strategickými nákladmi“. Každý zločin sa stáva aktom spravodlivosti, keď ho spáchajú „výnimoční“.
Tento mýtus znemožňuje empatiu. Premieňa utrpenie na štatistiky a tragédiu na taktiku. Keď sa ľudia učia, že ich národ je jedinečne cnostný, s menšou pravdepodobnosťou budú spochybňovať jeho činy, budú menej ochotní počúvať tých, ktorým ubližuje a budú mať väčší sklon považovať jeho násilie za nevyhnutné alebo dokonca ušľachtilé.
Výnimočnosť plodí duchovnú slepotu – presvedčenie, že svet sa musí prispôsobiť jednej vízii a že tí, ktorí sa jej bránia musia byť napravení, potrestaní alebo vymazaní.
Mýtus o morálnej nadradenosti sa tak stáva psychologickým základom vojny. Nielenže robí zabíjanie prípustným – robí ho opodstatneným a neviditeľným. A čo je najhoršie – spôsobuje, že zabíjanie sa cíti ako cnosť.
Posilňuje to poddajný mainstreamový mediálny stroj, ktorý zaplavuje verejnosť príbehmi o hrdinstve.
Americká verejnosť nie je zlá. Ale bola silne masírovaná propagandou a trénovaná k poslušnosti – trénovaná k pocitu hrdosti namiesto viny, nadradenosti namiesto pokory a strachu namiesto lásky a súcitu. Impériá prosperujú zo strachu – zo strachu z nedostatku, z bezvýznamnosti, z čohokoľvek/kohokoľvek Iného.
Týmto spôsobom sa Impérium neudržiava tzv. železnou päsťou, ale zamatovou rukavicou mýtov. Mýtov dostatočne silných na to, aby udržali systém globálnej krutosti bez toho, aby ho museli pomenovať alebo pochopiť.
Zvádzanie pohodlia.
Existuje dôvod, prečo je Americké impérium nebezpečnejšie ako diktatúry, ktoré odsudzuje: pretože nemusí potláčať opozičný disent silou. Naučilo sa ako presviedčať ľudí, že ich mlčanie je ušľachtilé, ich apatia je múdrosť a ich spoluúčasť je vlastenectvo.
- Učí poslušnosti prostredníctvom útechy.
- Ľahko odmeňuje vernosť.
A tým premieňa občanov na správcov Impéria – aj keď ničí všetko, čo kedysi robilo ich životy hodnými života: ich lásku, empatiu, zvedavosť a puto s ľudstvom.
Brilantnosť Impéria spočíva v tom, že núti ľudí myslieť si, že sú slobodní, aj keď zostávajú spútaní svetonázorom, ktorý vyžaduje neustálu smrť iných, aby sa udržalo.
Ale ŽIADNA LOŽ NETRVÁ VEČNE.
Príbehy, ktoré ospravedlňovali storočia vojen a plienenia, začínajú praskať. Mýtus o morálnej nadradenosti už neplatí vo svete, kde sú všade kamery mobilných telefónov a mŕtvi môžu hovoriť cez obrazovku telefónu. Pravda, dlho pochovaná pod hollywoodskymi scenármi a vyčistenou históriou, sa znovu vynára na povrch. A keď sa tak stane, neohrozuje len dominanciu Impéria – odhaľuje jeho skorumpovanú a neľudskú dušu.
Pretože keď sa ľudia prebudia z indoktrinácie, to čo zomrie ako prvé je ilúzia cnosti. A tento pád – táto strata imaginárnej spravodlivosti – otrasie silnejšie ako akýkoľvek ekonomický kolaps alebo vojenská porážka.
Nová revolúcia vedomia.
Ale čo sa vynorí z týchto ruín?
Čo sa stane po páde Impéria klamstiev – nielen ako systému, ale aj ako príbehu?
Pred nami nie sú len politické prevraty, ale existenčné zúčtovanie so zločinmi Impéria a s kultúrou ktorá ich umožnila. Nebezpečenstvo nikdy nespočívalo len v dronoch alebo dolároch, ale v hlbokej psychickej investícii do naratívu/príbehu falošnej benevolencie. Keď sa tento príbeh zlomí, zlomí sa aj závoj ktorý chránil Impérium pred zodpovednosťou.
Pád takejto ríše nebude ohnivou šou – bude to kolaps istoty. Roztrhanie mýtov, ktoré oživovali národ. Bude to prebudenie, bolestivé a hlboké v ktorom sa konečne odhalí skutočná cena falošných presvedčení. A v tomto prebudení môže svet objaviť nielen spravodlivosť, ale aj jasnosť/osvietenie.
Ale čo nasleduje po osvietení?
Čo nahradí kultúru postavenú na strachu, dobývaní a poslušnosti?
Odpoveďou nemôže byť nič iné a menej ako prehodnotenie ľudského človečenského projektu – nová revolúcia vedomia. Spoločnosť postavená nie na dobývaní a dominancii, ale na láske, súcite a dôstojnosti. Nie na strachu z Iného, ale na úcte k našej spoločnej ľudskosti.
Spoločnosť, ktorá si uvedomuje, že sila nespočíva v smrti a ničení, ale v porozumení a mierovej spolupráci. Že skutočná sloboda nie je povolením na dominanciu ale schopnosť žiť a milovať bez nutnosti. Že radikálna, nesebecká láska nie je sentimentálna slabosť, ale najodolnejšia sila akú sme kedy poznali.
Humánna spoločnosť sa neodvracia od utrpenia preto, že je nepohodlné alebo vzdialené. Smúti nad tým, nad čím treba smútiť a chráni to čo treba chrániť – nie preto, že je to ziskové ale preto, že je to spravodlivé. Vidí krásne dieťa za každou štatistikou úmrtí, rodinu za každým bombardovaním, ľudskú dušu za každou hranicou. Takáto spoločnosť by vnímala každého človeka nie ako občana Impéria, ale ako člena pozemskej ľudskej rodiny. Chápala by, že sila je v obmedzovaní a moc je v liečení, nie v ubližovaní. Hovorila by pravdu o histórii, aby sa konečne prestala opakovať.
Táto spoločnosť by si nemýlila vojnu so spravodlivosťou ani dobývanie s civilizáciou. Nemusela by vyhladovať deti jedného národa, aby utešila dospelých iného. Nepoužívala by jazyk ako zbraň a nenazývala by to diplomaciou. Vedela by, že na vybudovanie mieru musíme zbúrať múry v sebe.
Je to svet, kde spolupráca nahrádza nátlak, kde súcit prevyšuje dobývanie, kde vzdelanie osvecuje a oslobodzuje, a nie indoktrinuje. Svet ktorý pravdivo učí históriu, ktorý podporuje kritické myslenie a ktorý uprednostňuje ľudskosť pred ideológiou.
Takýto svet nie je fantáziou ani utópiou – je to jediná cesta z morálnej priepasti, v ktorej sa nachádzame. Aby sme na tejto planéte prežili a prosperovali, vyžaduje si to empatiu, spoluprácu a záväzok k ľudskej dôstojnosti. Vyžaduje si to spoločnosť, ktorá učí svoje deti klásť otázky a nie poslúchať, počúvať, a nie dominovať a starať sa o druhých nie preto, že by za to boli odmenení, ale preto, že je to správna vec.
Pád Impéria klamstiev je novým úsvitom ľudstva.
Keď padne Impérium klamstiev a ono isto padne – nebude to koniec Ameriky ani tam žijúcich ľudí.
Bude to koniec lži, ktorá maskovala svoje násilie pod cnosťou. Tento pád otrasie svetom. Ale zároveň vyčistí pôdu pre rast niečoho čestného a krásneho. Po prvýkrát po stáročiach bude mať ľudstvo možno šancu stavať nie na ruinách ilúzie, ale na pevných základoch pravdy.
Ak si vyberieme lásku namiesto strachu, porozumenie namiesto nevedomosti, súcit namiesto podriadenosti, mier a spoluprácu namiesto dobývania – potom sa stane možným niečo skutočne úžasné: nie len koniec Impéria klamstiev, ale nový úsvit ľudstva.
💕
Amerika a impérium klamstva?Veľmi zjednodušené... ...
Celá debata | RSS tejto debaty