Racionalita rovnováhy

od Thierryho Meyssana

VOLTAIRE NETWORK | PARÍŽ _{(FRANCÚZSKO)} | 24. MÁJA 2022

Dovolím si krátky úvod k hore avizovanému článku francúzskeho autora. K uverejneniu tohto príspevku na blogu ma motivoval najmä minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov a jeho reakcia na dianie v Madride na samite NATO.

Na tlačovke na otázku novinára na dianie po G7 a očakávané rokovania NATO ktorého súčasťou je rozhodovanie o prijatí Fínska a Švédska do tejto imperiálnej vojenskej organizácie Západu. Citujem úvod jeho odpovede: „Minister konštatoval, že samit NATO v Španielsku nič nové ani prevratné neprináša. Zámer NATO zvýšiť počet vojakov na svojom východnom krídle z cca 40000 na cca 300000 vojakov predovšetkým z USA a väčších krajín, prináša predovšetkým komplikácie krajín kde budú umiestnené.“

Prečo?

Odpoviem aj sám, lebo ich treba ubytovať, platiť, poskytovať služby (chovať) a súčasne nemať nad nimi vlastnú národnú suverenitu.

Zmení sa bezpečnostná situácia NATO a týchto krajín?

Odpoviem slovami jedného penzionovaného ruského generálporučíka. „Ak dôjde ku konfliktu medzi Ruskom a NATO, tak to už nebude lokálny konflikt, ale globálny a jadrový konflikt!“

Čo sa teda zmení na bezpečnostnej situácii Európy a ich s Ruskom susediacich krajín?

NIČ z pohľadu Ruska, ale veľa z pohľadu európskych krajín, ktoré sa stávajú priamymi kolóniami USA bez skutočnej suverenity, podliehajúce ekonomickému ožobračovaniu na úkor zaoceánskej veľmoci strácajúcej svoju globálnu silu, akoby otáčajúcu históriu v reverz koloniálnej odvety do Bostonskej čajovej revolty a ich odmietnutiu výberu britských daní v amerických kolóniách.

Pri tejto príležitosti pripomínam, že 2 ďalšie krajiny požiadali o členstvo v ekonomickom spolku BRIX (napr. Argentína) a ďalších 15 krajín prejavilo záujem vstupu (napr. Kuba).

Na tento môj úvod naviažem citovaním článku Tieryho Meyessana z Voltaire Network:

„Vojna na Ukrajine je začiatok. Za prejavmi jednoty v NATO a jeho mocenskom upevňovaní za pomoci nových členov je niekoľko veľkých hráčov ktorí ako lovci poľujú na zajace za pomoci psov. V skutočnosti všetci, ktorí nie sú zaslepení vlastnou propagandou vedia, že ich strana prehrá a už plánujú ďalších nepriateľov na iných bojiskách. Washington využíva ruský tlak na prilepenie sa spojencov do svojich radov.“

„Na rečníckych pódiách NATO ubezpečujú, že ich posilnilo „Putinovo šialenstvo“. Ukrajina, údajne mocne vyzbrojená Západom, vedie protiofenzívu a „odtláča votrelca“. Na medzinárodnej úrovni sankcie vraj prinášajú ovocie. Fínsko a Švédsko sa s pocitom ohrozenia rozhodli vstúpiť do Atlantickej aliancie. A čoskoro Rusi zvrhnú „diktátora“ v Kremli.“

„Toto veľkolepé rozprávanie je v rozpore s faktami: len asi tretina západných zbraní sa dostane na front. Ukrajinská armáda je vyčerpaná. Takmer všade sa ustupuje. Dve tretiny západných zbraní, najmä tých najťažších, sú už dostupné na čiernom trhu na Balkáne, najmä v Kosove a Albánsku, ktoré sa stali hlavnými miestami obchodovania v tejto oblasti. Západné sankcie predstavujú riziko hladomoru nie v Rusku, ale vo zvyšku sveta a najmä v Afrike. Turecko a Chorvátsko sú proti vstupu nových členov do NATO. Je možné ich presvedčiť, ale za cenu radikálnych politických zmien, ktorým Západ vždy odporoval.“

„Rusko je dosť múdre na to, aby neoslavovalo svoje víťazstvo príliš nahlas, ako to bolo v Sýrii, to bude totiž aj bez reklamy vnímané ako zlyhanie najväčšej vojenskej sily v histórii NATO. Víťazstvo bez odvolania, keďže Atlantická aliancia bola fyzicky zapojená do boja na bojiskách v Sýrii. Mnohé z vazalských štátov Washingtonu sa pokúsia oslobodiť sa. Je pravdepodobné, že ich civilní vodcovia zostanú mentálne orientovaní na Západ, zatiaľ čo ich vojenskí vodcovia sa rýchlejšie obrátia na Moskvu a Peking. V ďalších rokoch sa karty zamiešajú. Nepôjde o posun od spojenectva s Washingtonom k ​​spojeniu s novými víťazmi, ale o vytvorenie multipolárneho sveta, kde je každý zodpovedný sám za seba.“ 

„Z tohto perspektívneho pohľadu je fascinujúce sledovať západnú rétoriku. Mnohí odborníci zo starého sveta vysvetľujú, že Rusko chce obnoviť svoje impérium. Tvrdia, že už dobyla späť Osetsko a Krym a teraz útočí na Donbas. Rekonštruujú históriu pomocou sfalšovaných citátov prezidenta Putina. Každý, kto študuje súčasné Rusko a kontroluje objektivitu dát, vie, že to nie je pravda. Pristúpenie Krymu k Ruskej federácii a budúce pričlenenie Osetska, Donbasu a Podnesterska nemajú nič spoločné s impériom, ale s rekonštitúciou ruského národa, ktorý bol „rozbitý“ počas rozpadu Sovietskeho zväzu.“

„V tomto kontexte malá časť západného vedenia začína spochybňovať voľby svojho amerického vládcu. Rovnaký jav sa odohral počas posledného trimestra na konci mandátu francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Ten videl ľudskú katastrofu, ku ktorej vyprovokovaniu v Líbyi prispel, a pre svoje zlyhanie v Sýrii súhlasil s rokovaním o separátnom mieri s Damaškom. Washington rozzúrený jeho nezávislosťou, však zorganizoval jeho volebnú porážku v prospech Françoisa Hollanda. V dňoch po jeho nástupe do Elyzejského paláca, znovu spustil západnú vojnovú mašinériu na desaťročie. Presne v tomto čase sa Rusko zaviazalo zasiahnuť v Sýrii. Za dva roky dokončili vývoj nových zbraní.“

„Zatiaľ čo heslá NATO triumfovali v západnej tlači, naše štúdie o histórii, význame a mieste banderovcov na súčasnej Ukrajine boli široko rozšírené vo vedúcich politických kruhoch po celom svete. Mnohí „spojenci“ Washingtonu teraz odmietajú podporovať týchto „Ukrajincov“, o ktorých vedia, že sú neonacisti. Domnievajú sa, že v tomto boji má pravdu Rusko. Nemecko, Francúzsko a Taliansko už povolili niektorým členom svojich vlád rokovať s Ruskom bez toho, aby sa tým zmenila oficiálna politika ich krajín. Minimálne títo traja členovia Atlantickej aliancie opatrne hrajú dvojitú hru. Ak sa NATO začne „rozlepovať“, oni budú prví ktorí sa o to postarajú.“

„Podobne Svätá stolica, kde sa schyľovalo ku kázaniu o novej križiackej výprave proti „tretiemu Rímu“ (Moskve) a dala do obehu fotografie pápeža modliaceho sa s manželkami banderovcov z pluku Azov, potom však nadviazali kontakt nielen s patriarchom Cyrilom, ale aj s Kremľom.“

„Všetky tieto kontakty, nech sú akokoľvek diskrétne, otravujú Washington ktorý sa už pokúša odstrániť takýchto tajných vyslancov. Ale práve skutočnosť, že boli oficiálne prepustení, dáva týmto emisárom väčší priestor na vyjednávanie. Dôležité je, že sa za to čo robia zodpovedajú tým „správnym“ ľuďom. Ide o politicky nebezpečnú hru, o čom svedčí aj volebná porážka prezidenta Sarkozyho, keď sa pokúsil oslobodiť od svojho amerického sponzora.“

MOŽNÁ 1. HYPOTÉZA:

„ROZŠÍRENIE NATO BY POTVRDILO JEHO NOVÝ ÚČEL.“

„Skúsme urobiť krok späť od aktuálnych udalostí a uvidíme, ako by sa mohli veci vyvíjať. Aby Turecko a Chorvátsko prijali členstvo Fínska a Švédska v NATO, ono by muselo súhlasiť s ich podmienkami. Pre Turecko sú to (1) zaradenie PKK a Hizmet (Fethullah Gülen) na zoznamy teroristických organizácií a zatknutie aj vydanie ich členov, (2) obnovenie pôvodného zbrojného zámeru Turecka, v účasti na výrobnom programe F-35 a pre Chorvátsko (3) zmena volebných zákonov v Bosne a Hercegovine s cieľom zabezpečiť politickú rovnosť tam žijúcej chorvátskej menšiny. PKK nezastupuje Kurdov vo všeobecnosti, ale len niektorých z nich. Začalo to ako marxisticko-leninská strana bojujúca proti tureckej vojenskej diktatúre počas studenej vojny. Potom, po zatknutí svojho vodcu a rozložení ZSSR, sa stala libertariánskou stranou slúžiacou Pentagonu na Blízkom východe. Dnes je to žoldnierska milícia, ktorá slúži ako krytie americkej okupácie v Sýrii. Považovať to za teroristickú organizáciu by znamenalo evakuáciu GI zo Sýrie a vrátenie ropných vrtov Damašku. Fethullah Gülen je duchovným otcom veľkej charitatívnej organizácie s pôsobnosťou v mnohých krajinách. Jeho vydanie zo Spojených štátov a považovanie jeho organizácie za teroristickú by CIA pripravilo o kontakty v mnohých afrických a turecky hovoriacich ázijských krajinách. To by bolo pre Washington mysliteľné len vtedy, ak by AfriCom namiesto vyhnanstva do Nemecka nasadili na africkom kontinente. Prebiehajú rokovania o jej založení v Somalilande, ktoré by sa stalo medzinárodne uznávaným štátom. Vzhľadom na dlhú sériu útokov, ktoré PKK vykonala v Turecku, a na pokus o atentát na prezidenta Erdoğana, po ktorom nasledoval pokus o prevrat v júli 2016 v ktorom Hizmet zohral ústrednú úlohu v mene CIA, je Ankara vo svojich požiadavkách rigidná. Včlenenie Turecka medzi krajiny vyrábajúce F-35 nič nestojí, ale jeho vyradenie zo zoznamu bolo sankciou v súvislosti s nákupom ruských protilietadlových zbraní S400 tureckou armádou. Uspokojenie Ankary s cieľom rozšíriť NATO tvárou v tvár Rusku by bolo prinajmenšom rozporuplné a nečitateľné. Navyše, nechať si vyrobiť F-35 mocnosťou, ktorá sa neostýchala kritizovať ich údajnú kvalitu, by mohlo byť tiež trápne. Bosnu a Hercegovinu vytvorili Straussovci (Richard Perle nebol členom americkej, ale bosnianskej delegácie pri Daytonských dohodách). Predstavovalo sa to ako homogénna entita v súlade so straussovským myslením. Chorvátska menšina (15 % obyvateľstva) bola preto ostrakizovaná. Ich jazyk nie je uznávaný a nemajú žiadnych politických zástupcov. Pristúpiť na požiadavku, ktorú v ich mene predkladá Chorvátsk by znamenalo spochybniť dôvody prečo Straussovci zorganizovali vojny v Juhoslávii (aby oddelili etnické skupiny a vytvorili homogénne obyvateľstvo). Navyše sú to Straussovci, ktorí pracujú na Ukrajine.“

„Za predpokladu splnenia týchto troch podmienok alebo zvrhnutia politických lídrov, ktorí ich formulovali, by rozšírenie Atlantickej aliancie o Fínsko a Švédsko potvrdilo zmenu charakteru NATO. Už by to nebola štruktúra zameraná na stabilizáciu severoatlantického regiónu, ako je stanovené v zmluve, ktorá viedla prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1995 k vážnemu uvažovaniu o pripojení svojej krajine k aliancii. NATO by dokončilo svoju transformáciu na americkú vojenskú správu svojho západného impéria.“

MOŽNÁ 2. HYPOTÉZA:

„ZÁPADNÉ SANKCIE A VOJENSKÁ POMOC SÚ URČENÉ NA PRÍPRAVU ĎALŠÍCH KONFLIKTOV.“

„Pozrime sa teraz na skutočné dôsledky západných sankcií. Opatrenia na vylúčenie Ruska z medzinárodného finančného systému sa ho netýkajú. Naďalej dováža a vyváža toľko, koľko je potrebné, je však nútené meniť dodávateľov a odberateľov. Rýchlo vytvára ekvivalent SWIFTu s BRICS (Južná Afrika, Brazília, Čína a India), ale už nemôže priamo obchodovať so zvyškom sveta. V Afrike je už nemožné kúpiť potašové hnojivo. Rusko a Bielorusko sú skutočne ich hlavnými vývozcami. Chystá sa hladomor. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres už bil na poplach. Žiada aby Západ povolil výnimku z ich embarga na potašové hnojivá.“

„V najpravdepodobnejšom prípade, Washington svoju politiku nezmení, hladomor povedie k novým vojnám a rozsiahlej migrácii do Európskej únie. Je prinajmenšom prekvapujúce, že po páde Mariupoľu boli Spojené štáty ochotné poslať ďalších 40 miliárd dolárov Ukrajine, kde už prišli o 14 miliárd dolárov. V skutočnosti dve tretiny tejto dolárovej subvencie nikdy nedorazilo do cieľa. Tieto sumy boli spreneverené. Čoskoro bude v Kosove a Albánsku k dispozícii približne za 18 miliárd dolárov zbraní. Buď Pentagon rozhadzuje peniaze, alebo investuje tak, že drží tento obrovský arzenál mimo dohľadu Kongresu.“

„Námestníčka americkej ministerky zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nulandová preto 11. mája odcestovala do Maroka, aby tam predsedala zasadnutiu Globálnej koalície proti Daeš. Na úrovni ministrov zahraničných vecí sa zúčastnilo 85 štátov. Ako sa dalo očakávať, pani Nulandová odsúdila opätovné sformovanie Daešu, ktorý už nie je na Blízkom východe, ale v Saheli. Vyzvala všetkých účastníkov, aby sa pripojili k USA v boji proti tomuto nepriateľovi. Keďže však každý videl masívnu podporu Pentagonu pre džihádistov v Iraku a Sýrii, všetci prítomní diplomati pochopili, že búrka čoskoro vypukne. Pentagon už nechce byť „prichytený“ pri opätovnom dodávaní zbraní džihádistom. Tak ich bude musieť získať z Balkánu, kde stále čakajú na svojich koncových používateľov vo svojich prepravkách.“

„Vojna v Saheli nebude problémom, ušetrí západné veľmoci a výsledkom budú len africké obete. Potrvá kým sa bude kŕmiť a žiadny spojenec si nedovolí všimnúť si, že tento konflikt existuje od doby keď napadli a zničili Líbyu. Všetko môže pokračovať ako doteraz, pre časť ľudstva zostane svet unipolárny s Washingtonom v jeho strede.“

Peter Ponický Lošonci