Racionalita rovnováhy

Toto nie je heslo ani propaganda, ale historicky overený fakt a to nie len v ľudskej spoločnosti, ale aj v prírode (toť len dôkaz, že sme jej súčasťou a nie tvorcami a už vôbec nie pánmi).

Kdekto „škemrá“ nad zašlou minulosťou, ale to je rovnako bláznivé ako spomínať na prehistóriu a vymieranie druhov. Keby vedeli a mohli, iste by sa v onom čase pri hlasovaní druhov postavili proti svojmu vymieraniu, ale k „hlasovaniu“ by ani nedošlo keby rešpektovali fakt vďaka ktorému existujú, teda vývoj či inými slovami evolúciu.

Evolúcia je v podstate spravodlivá, lebo napravuje svoje chyby zmenami, ktoré znamenajú prežitie prostredia ktoré sa vytvorilo v istom čase a priestore z vesmírneho „koktejlu“ energií a elementárnych prvkov. Preto vymieranie druhov a nové začiatky.

Nám ako deťom prírody nezostáva nič iné len rešpektovať tento univerzálny poriadok či „po našom“ právny a správny systém. Súd je stanovený, obhajcov málo a obyčajne ex offo a súdené masy a preto súd prebieha zdĺhavo/pomaly a najdôležitejším faktorom spravodlivosti nie je preto výhradne zákonník, ale trpezlivosť sudcu. Ten musí vypočuť malicherné ponosy, ktoré by nemuseli pred súd, lebo na ich urovnanie stačí dobrá vôľa. To je ale dôvod prečo má súd aj sudca málo času na vyriešenie skutočných „zločinov“, ktoré ohrozujú samotnú podstatu súdneho systému a teda samotnú existenciu systém a jeho univerzalitu. Pre zachovanie systému a tým pádom aj súdu je nutné rozhodovať do doby, než sa systém zrúti do seba ako čierna diera v ktorej neexistujú ani otázky ani odpovedi lebo neexistuje ani horizont udalostí, ktorý vo väčšom priestore s nedemokratickými, taxatívnymi pár pravidlami udržuje ho pozorujúc z vyšších úrovní zdanlivý, ale udržateľný/stabilný chaos na elementárnej úrovni. Stabilný preto, že pravdepodobnosť zrážky jeho prvkov v obrovskom priestore je mizivo malá a chaos preto, že nie je „vidieť“ nebezpečie zrážky, ale v podstate môže prísť kedykoľvek.

Bohužiaľ tento fyzikálny prístup, toto videnie reality nie je vlastné väčšine ľudí a hoc sme si dali pomenovanie Homo Sapiens, tak „sapiensa“ nie je dostatok aby sme dokázali udržať dlhšie systém svojich vzťahov vo forme poskytujúcej dostatok času na dosiahnutie teoretickej kapacity schopností nášho „kvantového multiverza“ ktorý nosíme v dutine lebečnej.

Po tomto pre niekoho zložitom úvode sa vráťme na Zem, kde zdanlivo vládne človek veľmi často v megapolis viditeľných dokonca aj z vesmíru, ktoré z tejto výšky vyzerajú plné chaosu a syntetického svetla. Srdce je po mozgu (pre človeka) zdanlivo najdôležitejší orgán človeka, lebo je čerpadlom životodarnej kvapaliny, podobne ako voda v prírode a konečne aj evolúcia prv vytvorila krvné riečište a srdcový sval a až potom „sval“ mozgový. Dnes si mnohí myslia, že práve spoločnosť v oných megapolis je mozgom Sveta ľudí a majú pocit, že toto civilizačné centrum má nedostatok živín a doterajšie srdce = prirodzené mechanizmy prírody nestačia doplňovať energiou/živinami tento zdanlivo centrálny mozog planéty. Preto sa snažia konať božsky, ako najvyššia autorita po vzniku univerza. Nastaviť pár jednoduchých direktívnych pravidiel do zdanlivého chaosu v jeho dispozičnom priestore. Ale vo svojej nedostatočnej mentálnej kapacite si neuvedomujú, že takéto božské usporiadanie je až po „poslednom súde“ a zániku horizontu udalostí, teda ľudsky povedaní v chaose elementárnej ničoty. Navyše toto božské usporiadanie sa večne riadilo s matematickou logikou existenčnej rovnice, či rovnováhy pre tých ktorí neholdujú matematike.

Ak v rovnici na jednej strane niečo odoberieme či pridáme, logicky to zmení aj druhú stranu rovnice. Teda niet zmien bez zodpovedajúcej reakcie. Ak prírode odoberieme viac ako je schopná nanovo vygenerovať, potom plytváme a správame sa ako zlodeji, lebo sme si zvykli tisícročiami okrádať svojich ľudských druhov aj prírodu. Príroda sa však riadi svojou logikou/rovnicou a preto nič nezostane bez zodpovedajúcej „ozveny“. To je prírodný súd evolúcie a tá je prirodzeným tokom zmien, teda riešenia rovnice (rovnováhy). Takáto, rovnako ako dnes tá západná ktorá je postavená na princípe krádeže. Kradnúť sa nedá nekonečne a tento údajný výkvet civilizácie to vie, ale ako každý zlodej či vrah uvažuje v obmedzených časových hraniciach, teda chvíľku dobre je lepšie ako dlhšie a chudobnejšie. Tým najlepším príkladom je USA, najprv prišli na pre nich nový kontinent ako chudáci utekajúci pred krutosťou pomsty a krádeže, podľa Carla von Klausewitz (Poliaka v Pruskej uniforme, ktorý umiera len rok pred deklaráciou Monroovej doktríny v USA – aký to paradox najväčším vojnovým štváčom druhej polovice 20. storočia v prospech USA bol tiež Poliak menom Zbigniew Kazimierz Brzeziński) pokračovaním politiky inými prostriedkami (vražednými nástrojmi ozbrojené organizované tlupy/armády). To čoho sa predtým báli použili proti ľuďom, ktorí obývali tento kontinent tisícročia pred nimi, v podstate ich vyhubili a bola to genocída. Prečo? Lebo ich „vládcovia“ starého sveta priviedli na myšlienku zbohatnutia krádežou, aj oni boli totiž okradnutí a aby prežili sa vysťahovali a kolonizovali, okradli o pôdu a bohatstvo tých ktorých tam našli a boli slabší od nich (menej technicky vyspelý – čo ale bolo prirodzené lebo mohli existovať extenzívne, sťahovaním sa a obnovením rovnováhy prirodzeným spôsobom na miestach ktoré opustili). Toto napriek vlastnej negatívnej skúsenosti nazývali civilizačným pokrokom.

Tento postup je nie len nespravodlivý, ale aj ďalekosiahly – práve po „dosadení“ do existenčnej rovnice/rovnováhy to musí znamenať nastolenie novej rovnováhy na konci ktorej či sa nám to páči alebo nie je konečná dosiahnuteľná rovnováha veľmi jednoduchá 0 = 0.

Poďme k príkladom dneška. Každodennými príbehmi slovenskej spoločnosti sú odhalenia krádeží zo spoločného mešca spravovaného politikmi vo vláde či samosprávach. Po vstupe do EU sa našiel mechanizmus ktorý sa dnes nazýva projektový, teda NAVRHNI PROJEKT + ZAISTI SCHVÁLENIE + REALIZUJ BEZ PRÁCE (doslova božská teoretická produktivita) = SPOTREBOVANÉ DISPOZIČNÉ ZDROJE = POCHVALA = POHODLNÝ ŽIVOT. Toto ale nie je koniec rovnice, lebo ani teoretická rovnica nemá nenulový výsledok, teda výsledkom takejto činnosti nemôže byť minimálna či často nulová prosperita/produktivita/prínos. Dnes (myslené v tejto spoločenskej historickej etape) sa ale takto správame aj k „neprojektovým“ zdrojom spoločnosti, teda združeným prostriedkom spoločnosti ktorá prispieva k svojmu fungovaniu odvádzaním časti individuálne vytvorenej hodnoty v peňažnej forme do štátneho a verejných rozpočtov. V podstate sú to tiež projektové zdroje pre obnovu a spoločenský rozvoj. Rozvoj znamená v logike histórie zmenu k lepšiemu. Čo potrebuje človek k svojmu prežitiu? Jedlo, teplo a ochranu pred predátormi. O jedlo ich pripravuje inflácia o teplo ich pripravuje nezmyselná politika USA a EU a predátori sú oni zlodeji ktorí ich pripravujú o dostupné základné životné potreby ako je poživeň a teplo. Teda už to nie je prirodzený konkurent v prírode, ktorý vás môže zožrať ale obrazne povedané váš ľudský sused ktorý vás okradne o možnosť dopestovať si poživeň a priviesť teplo do domova kde spíte (ako ďalšia biologicky nutná existenčná podmienka na obnovu telesnej energetickej bilancie).

Obrazom mentálnej nedostatočnosti a morálnej nestatočnosti sú oni predátorskí zlodeji, ktorí sú presvedčení o svojej výnimočnosti sa nazývajú sami západnou elitou, vniesli do tohto pokryteckého projektu samotnú prírodu. Chcú údajne zachraňovať a ako záchranný plán ponúkajú segregáciu pod rúškou demokracie a selekciu pod rúškou slobody, hoc to sú dve základné položky ich propagandistickej rovnice so znamienkom mínus (bla… + bla… +(-sloboda) +(-demokracia) = „nová“ spoločnosť, čo znamená že iba súčet nezáporných premenných dáva rovnici nezáporný výsledok).

Na poslednej konferencii o životnom prostredí veľmi dobre o tom hovoril Bieloruský prezident Lukašenko (pre blbcov pripomínam, že správnosť či pravdivosť výrokov sa posudzuje podľa ich obsahu a nie sympatií/nesympatií k ústam ktoré tieto pravdy vyslovili), ktorý odhalil pokrytectvo týchto „západných“ elít ktorí hovorili o záchrane planéty, hoc sami prispievajú a stáročia prispievali práve mínusovými položkami. Sú to staré a nové koloniálne štáty a národy, ktoré okrádali kolónie a vojnami zničené krajiny (Spojené štáty americké, Británia, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Izrael, …) Dnes vedú zástupné, studené aj horúce vojny proti tým ktorí vlastnia to čo doteraz tieto krajiny spotrebovávali nevídanou, nebezpečnou a nepotrebnou mierou za cenu „otroctva“ a chudoby kolonizovaných. Spotrebovali zdroje ovládaných a teraz ich nabádajú aby naprávali deštrukciu prírody a nerastného bohatstva ktoré sami neťažili. Na tom kolonizátori postavili svoje materiálne bohatstvo, stavali chrámy bohu zlodejov a vodcom zlodejov a dnes chcú z toho ťažiť aj sekundárne novou formou priemyslu tzv. turistického.

Dnes to robia aj prefíkanou formou „INVESTIČNEJ POMOCI“ a takto kolonizovanými krajinami sú aj všetky krajiny strednej a východnej Európy predtým tvoriace nárazníkové pásmo Sovietskeho zväzu a dnes sa „hrdiace“ či usilujúce o členstvo tzv. Európskej únii z ktorej mnohí a najmä nevolení úradníci sa snažia vyrobiť obdobu americkej únie severu.

Takáto cesta k ovládaniu je americkým a amerikánskym novokoloniálnym procesom, nie len ovládnutia hospodárskeho a teda existenčného portfólia tej ktorej krajiny, ale aj prostriedkom vojenskej intervencie v duchu práve 200 ročnej Monroovej doktríny ohrozenia Amerických záujmov a už nie len tzv. západnej pologule zemského Glóbu, ako je vidieť na politike USA voči Číne, Rusku a ďalším krajinám tzv. globálneho juhu. Neviem či sa to dnes dá nazvať rovnako ako v minulom storočí, ako imperiálne konanie a imperialistické vojny? Ten kto si prečíta Monroov prejav v Senáte USA z roku 1823, dozvie sa že USA privítajú oslobodenie sa krajín svojho okolia od svojich vtedajších kolonizátorov a budú „intervenovať“ svojou pomocou v duchu americkej ústavy vývozom slobody a demokracie spolu s investíciami. Čím sa všetky krajiny dostávajú do sféry vplyvu amerických národných záujmov aj moci a teda USA sa cítia oprávnené použiť všetky prostriedky, vrátane vojenských na ochranu svojich národných záujmov. V novej podobe sa tak stalo po roku 1990 v Európe a dnes sa o to snažia v Afrike a Ázii. Tu ale narazili na ďaleko odhodlanejších a väčších odporcov ako je napríklad Čína a Rusko, ale nie len ony. Veď USA, Anglicko/Británia, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Španielsko … sú krajinami na ktoré v Afrike, Južnej Amerike a Ázii spomínajú ako na koloniálnych krutovládcov a zbedačovateľov.

O čom je vojna na Ukrajine po tzv. „farebnej revolúcii“ riadenej z diverzných centrál v USA a Británii? Nik z premýšľajúcich nepochybuje, že rovnako ako v minulosti je to o kolonizovaní národov a štátov a privlastnení si bohatstva ktoré si ešte dodnes zachovali (na Ukrajine je to predovšetkým pôda, nerasty, suroviny a energia + lacná pracovná sila). Ukrajina mala byť len nástupišťom pre krádež nesmierneho prírodného bohatstva Ruskej federácie a pozdejšieho nástupu proti Číne a celej strednej a ďalekej Ázie čím by globalizovali svoj vplyv a moc od Atlantiku po Pacifik a Afrika by im padla do lona ako bezmocná laň. To ale je zrejme väčšie sústo ako môže Západ stráviť, alebo spustili tento proces predčasne či veľmi pozde, to znamená v čase keď tieto oblasti tvoria 70% ľudskej populácie na planéte Zemi. To už nefunguje ani imperiálna vojenská matematika veľkosti/objemu zbrojnej produkcie, ako je to veľmi názorne vidieť na Ukrajine. Neustále dodávky vojenskej techniky nedokážu odvrátiť porážku ľudsky a ekonomicky vyčerpanej krajiny a na druhej strane nesporný fakt neobyčajnej investičnej a mentálnej/tvorivej kapacity Ruska a jej občanov pri obrane svojej prítomnosti a budúcnosti vývojom nových veľmi moderných zbraňových systémov skutočne súdobej vojny a vzostupu dôležitých priemyselných odvetví, ako je energetika vrátane tej jadrovej (ako jediný na Svete dokážu zužitkovať jadrové palivo z doterajších elektrární v jadrových reaktoroch pracujúcich na báze rýchlych neutrónov s veľko-objemovými aj malo-objemovými reaktormi, teda v podstate bezodpadovou technológiou, tj. ekologicky čisto). Stalo ta to, čo na svoj vzostup použili Severoameričania v priebehu 20. storočia. Dnes to názorne ukazuje na nových, ––dominantných svetových hráčov, ktorí však nemienia opakovať chyby a zámery hegemóna predchádzajúceho storočia a sú odhodlaní budovať spravodlivejší svetový poriadok spolu s krajinami tzv. globálneho juhu. Imperiálny charakter mali aj investície do ostatných farebných revolúcií v krajinách tzv. tretieho sveta, mali pod pláštikom slobody a demokracie pripraviť tieto krajiny o ich bohatstvo a to len preto aby si novo-imperialistické národy a štáty zachovali to svoje bohatstvo už raz nadobudnuté z koristenia na iných národoch a štátoch. Bohužiaľ opäť sa zapojila aj Európa v čele s rovnakými krajinami ako v minulosti, ibaže pritom sa stáva úplnou a nesuverénnou kolóniou Spojených štátov a ich tzv. národných záujmov a transparent ktorí si vlády EU a jej väčšiny krajín nesú na tejto nepouličnej demonštrácii, je napísaný čiernym písmom na bielom podklade červenou farbou/krvou pokropený spolu s obrazotvorným dokumentom sprievodných procesov ktoré znázorňuje tzv. svastika v kombinácii uvedených farieb, teda čiernej, bielej a červenej. Aká škoda, že si táto elita nevybrala iný symbol so svastikou bez výrazných farieb, Buddhu na ktorého hrudi je pokojne nad srdcom tento predmet znamenajúci zmierenie/pokoj/životný cyklus a poznanie podstaty. Aký to rozdiel v symboloch a ich význame!

Teda krádež a zločin doprevádzajú kolobeh dejinných procesov ľudstva dnes. Podobne tomu bolo medzi rokmi 1600 – 900 pred našim letopočtom, ktorú filozofi nazvali dobou osovou, či historici píšu o veľkej transformácii (civilizácie Árjov – indoeurópania žijúci pôvodne na stepiach dnešného južného Ruska ktorí časom migrovali cez Hindukuš pod Himalajom na Indický subkontinent, z Kavkazských stepí migrujúci nomádi do dnešného Grécka, Itálie, Nemecka a Škandinávie a Číňania v povodí žltej rieky zjednocujúci tamojšie kmene v národ za vládcovskej dynastie Šang a egyptská civilizácia obklopená nomádskymi semitskými kmeňmi akými boli aj Izraeliti). Udalosti a krutosť onej doby vyplavila zo svojej dobrej podstaty mysliteľov ľudskej rasy ako bol Buddha = „Siddhárta Gautama“, Sókrates, Konfucius = „Kchung-fu-c“ alebo vodcov akým bol napríklad Mojžiš.

To dáva nádej, že pokiaľ si človek udrží ľudskú podstatu, zrejme aj v dobe temna sa narodia osvietenci a nekonformní vojvodcovia ktorí dokážu opäť priviesť ľudstvo, alebo jeho časť k prirodzenej biologickej telesnej aj duchovnej podstate.

Kradnúť beztrestne sa nedá donekonečna a aj keď mnohí vládcovia sa snažili o genocídu tých ktorí im prekážali (v duchu hesla, že keď niet okradnutého niet ani zlodeja), sami sa často časom stali obeťou genocídneho správania sa iných vodcov a iných národov.

A ako je to u nás „dnes“? Nastúpila nová vláda a mnohí sa nádejáme, že bude inak (snáď lepšie). Sám som bol v čase mojej krátkej politickej aktivity/kariéry? svedkom prístupu mnohých prípadov zlodejov čo sa snažili pochytať zlodejov zo spoločných rozpočtov na perách s pokrikom „pomáhajte chytiť zlodeja“ (a bolo to ako v slovenskom prísloví „zlodej kričí chyťte zlodeja“). Ale aby som nespomínal a bol aktuálny, prípad SULÍK v Dubaji. On ako predseda politickej strany SAS (tj. sloboda a solidarita) názorne ukázal, že mu ide o jeho vlastnú slobodu činiť čo si len zmyslí a solidárne zdieľanie spoločných zdrojov na súkromné účely.

Ja sa zosmiešňujúco smejem nad ich hlúposťou. Ako to, že nevedeli odhadnúť politický a ekonomický vývoj vo vlastnej krajine, v EU ani vo Svete v horizonte desaťročia a napriek tomu si dovoľujú polemizovať v horizonte rozmedzia budúcich 30 až 50 rokov! Prečo?

Na príčine je – dnes to tak môžem nazvať, Sulíkovské pokrytectvo. Samozrejme, že nevedia čo bude za xx rokov, ale vedia, že „dnes“ sú pri moci a čím väčší balík sa im podarí mať pod kontrolou, tým menšia je pravdepodobnosť odhalenia krádeže z tohoto verejne známeho, ale všeobecne dopodrobna neznámeho vnútra mešca. Tak napríklad ak hovoria o dôchodcoch a dôchodkoch, majú často na mysli okradnutie tejto dostatočne veľkej komunity, životom dostatočne poučenej mlčiacej komunity a ešte aj dobe, teda neprimerane skromnej komunity. Predpokladajú, že dôchodcovia nepôjdu do ulíc a keby aj tak časť z nich je odkázaná na stálu starostlivosť a teda imobilná, ďalšia časť skolabuje po ceste a zostane menšia skupina rozhodnutých ktorých rozhodne potrestajú. Zabúdajú však na jednu dosť podstatnú maličkosť a tou je vlastníctvo inteligencie a v mnohých prípadoch aj dostatočne podloženého vzdelania a talentu, ktoré tejto dnešnej progresívnej generácii ich detí a vnukov chýba. To a len to je vinou týchto generácií seniorov, ktorej sa mladá generácia „mstí“ za ochotu sňať z nich veľkú časť prirodzenej zodpovednosti (keď im vybavovali dobré známky na vysvedčení, či prijatie na vysoké školy), zručnosť (z neznámeho dôvodu mali tieto rodičovské generácie pocit, že spoločnosť môže fungovať bez odborných remesiel a im prislúchajúcich zručností) a znalosť (odnímaním nutných pracovných návykov potrebných pre zvládanie znalostí v logických súvislostiach).

Mylne interpretovaná dobrota prináša efekt popísaný iným starovekým porekadlom, „za dobrotu na žobrotu“.

Aká je cesta z tejto krízy morálky, etiky, znalostí a práva/spravodlivosti? Jediná. NÁVRAT K PRACOVITOSTI, SPOLUPATRIČNOSTI a SPRAVODLIVOSTI – čo podľa mňa znamená, že práca s merateľnými pozitívnymi výsledkami sa má/musí primerane odmeňovať a krádež s primeranou tvrdosťou trestať. Potom snáď ubudne klamárov ktorí nevedia ani len odhadnúť zajtrajšok, ale bez zaváhania sa odvážia prognózovať na desaťročia dopredu a to dokonca aj bez znalostí matematiky a histórie (to už ani nemyslím na také vety či súvetia ktoré sú v úvodných častiach tohto príspevku a veľmi stručne sa odvolávajú na filozofiu, históriu či fyziku).

Zakončím v duchu toho čo som robil celý život a z veľkej časti s radosťou: „Vzdelávanie musí byť efektívne a nie inkluzívne„.