Racionalita rovnováhy

Autor:

Scott Ritter, 06. Septembra 2024

Bidenova administratíva rozpútala frontálny útok na slobodu prejavu, pričom obvinenia z ruského zasahovania do amerických volieb použila ako ospravedlnenie zákazu ruských médií pôsobiť v Spojených štátoch a kriminalizovala konanie Američanov, ako som ja, ktorí sa odvážia poskytnúť platformu pre ruské hlasy, aby si ich vypočulo širšie americké publikum.

Aj keď som sa doteraz neobjavil v žiadnej z obvinení (ani to neočakávam, pretože som neurobil nič nezákonné), niekoľko ruských a rusko-amerických, spolu s rôznymi ruskými organizáciami áno. Ako sa dalo očakávať, špekulácie v mainstreamových médiách, ako aj na sociálnych sieťach sú divoké o rozsahu a intenzite údajného ruského zasahovania. To ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako ďaleko sa Amerika ocitla, kde je spolitizované súdnictvo, ktoré sa zjavne snaží vychýliť nadchádzajúce voľby od vyzývateľa a od demokratmi „vlastnoručne“ bez voličov vybraného nástupcu úradujúceho prezidenta, je ignorované. Zatiaľ čo obvinenia tohto spolitizovaného súdnictva o platenej propagande sa určujú za bernú mincu.

(Stručná pripomienka, že všetky osoby a organizácie, ktoré boli doteraz obvinené z trestných činov, sú Rusi alebo ruskí Američania, ktorí majú bydlisko v Rusku a ako takí sú mimo dosahu amerických orgánov činných v trestnom konaní a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nebudú zapájať do kontradiktórneho napadnutia obvinení na americkom súde, čo umožňuje americkej vláde a jej poslušným prisluhovačom v mainstreamových médiách považovať obvinenia za fakty.)

Uprostred odhalení multimiliónových obchodov, kde influenceri dostávali 100 000 dolárov týždenne za produkciu manipulovaného videoobsahu a moderátori vo vysielaní dostávali miliónové výplaty spolu s ďalšími výhodami, môj vzťah s ruskými štátnymi médiami bledne do bezvýznamnosti, keď som bol zazmluvnený ako externý prispievateľ kompenzovaný tým, čo sa teraz v porovnaní s tým zdá byť mizerných 250 až 280 dolárov za uverejnenú položku, pričom celková prijatá suma predstavuje menej ako 7 % môjho celkového ročného príjmu.

Očividne mi chýbajú vyjednávacie schopnosti – namiesto toho, aby som trval na tom, že by som neuvažoval o žiadnej ponuke pod 5 miliónov dolárov, uspokojil som sa s kompenzáciou, ktorá zodpovedala publikačnej „norme“ medzi 150 až 300 dolármi za publikovanú položku. Začiatkom tohto roka, keď si spravodajská agentúra RT myslela, že môj záujem o príspevok opadol, ponúkli mi zdvojnásobenie ceny za článok; Odmietol som a trval som na tom, aby sme dodržiavali literu našej dohody.

Hodnota mojej interakcie s ruskými médiami, čo sa týka publikovania v RT a Sputniku, ako aj vystupovania v programoch širokého spektra iných ruských médií, pochádzala z nadviazaných kontaktov a výslednej schopnosti stretávať sa a komunikovať s ruskými predstaviteľmi, politikmi, diplomatmi, akademikmi, vojenskými dôstojníkmi, analytikmi, odborníkmi a ľuďmi na ulici. Svoju interakciu s ruskými médiami vnímam ako neoddeliteľnú súčasť celej mojej skúsenosti s Ruskom – kritický aspekt prebiehajúcich aktivít, do ktorých som sa zapojil pri ceste do Ruska v roku 2023 a začiatkom roka 2024. Ruskí novinári, s ktorými som sa stretol, boli profesionáli v každom zmysle slova a tým, že som sa podvolil odpovedať na ich otázky, som sa naučil veľa o ruskom zmýšľaní a o tom, ako sa formovalo ruské cítenie a priority.

Som ohromený intenzitou kampane ministerstva spravodlivosti USA – a tým aj kampane Bidenovej administratívy – proti ruským médiám. Nielenže je to hrubá politizácia súdnictva, ktorá vyčleňuje jedného kandidáta (Donalda Trumpa) ako príjemcu – nevedomky alebo vedome stavia údajné snahy Kremľa nakloniť misky váh demokracie v prospech tzv. nechceného kandidáta, ale stavia múry medzi americkým ľudom a jeho ruskými náprotivkami v čase, keď sú mosty zúfalo potrebné.

Počas studenej vojny, keď boli USA a Sovietsky zväz uväznené v ideologickom súboji existenčných rozmerov, bolo stratégiou Spojených štátov povzbudiť americký ľud, aby sa aktívne učil o Sovietskom zväze. Potom sme si boli istí tým, kým sme ako národ a nebáli sme sa postaviť svoj spôsob života proti inému. Tiež sme verili v schopnosť amerického ľudu rozlíšiť fakty od fikcie a byť schopný robiť rozhodnutia bez zahraničného zasahovania.

CIA sa zapojila do tejto kultúrnej vojny pomocou tradičnej čiernej propagandy. Ale tiež financoval a pomáhal riadiť stredoľavý literárny časopis Encounter, ktorý sa snažil získať prvky západnej spoločnosti považované za zraniteľné voči sovietskej propagande zapojením intelektu, nie jeho popieraním (samozrejme do tejto kategórie ovplyvňovania mimo hraníc USA patrí celá rada médií platených administratívou USA počas studenej vojny ako Hlas Ameriky či Slobodná Európa).

CIA tiež financovala prácu Foreign Broadcast Information Service (FBIS), ktorá od roku 1967 až do svojho rozpustenia v roku 2005 monitorovala zahraničné masmédiá vysielané rozhlasom, televíziou a tlačou, ktoré boli potom preložené a spojené do neutajovaných publikácií, ktoré boli sprístupnené vládnym a vojenským zákazníkom, ako aj akademickému publiku (materiál nebol voľne distribuovaný americkej verejnosti kvôli obavám o autorské práva).

Ide o to, že boli časy, keď ľudia, ktorí mali záujem dozvedieť sa informácie o sovietskom protivníkovi založené na faktoch, boli povzbudzovaní, aby tak urobili bez strachu zo sankcií alebo nepriateľského právneho konania.

V roku 1984 som ukončil vysokú školu a v tom istom roku som bol zaradený do námornej pechoty. Počas tohto obdobia som dokončil štúdium ruskej histórie, ktoré zahŕňalo obhajobu diplomovej práce, ktorá si vyžadovala, aby som sa hlboko zaoberal ruskou a sovietskou vojenskou teóriou. Som tiež autorom akademického článku o sovietskych dejinách, ktorý vyžadoval použitie primárnych výskumných materiálov. V žiadnom okamihu mi táto práca neprekážala, či už priamo ani nepriamo, aj keď Sovietsky zväz v roku 1984 vykonával masívne spravodajské úsilie, aby zabránil Ronaldovi Reaganovi získať druhé prezidentské funkčné obdobie. Reaganova administratíva si bola vedomá tohto sovietskeho úsilia a prijala opatrenia na jeho monitorovanie a boj proti nemu. Nikdy sa však nesnažili umlčať sovietsky hlas alebo odoprieť americkému ľudu prístup k informáciám o Sovietskom zväze a jeho ľude.

Za Ronalda Reagana bola Amerika spokojná s tým, čo predstavovala ako národ. To isté sa nedá povedať o súčasnosti.

Bidenova administratíva sa nielenže bojí vlastného tieňa, pokiaľ ide o dôveru americkému ľudu, že si vytvorí nezávislé politické názory na kandidátov pre úrad prezidenta, ale obáva sa, že ak im to bude umožnené, americký ľud by mohol veľmi dobre hlasovať v prospech politického oponenta (oponentov). Takto pre zabránenie tomuto výsledku, kombinuje odveký koncept žltej žurnalistiky na očierňovanie svojich oponentov a spolitizované súdnictvo na umlčanie hlasov nesúhlasu (spomeňme si na časy J.V Stalina v ZSSR).

V mojom prípade a u ďalších hlasných kritikov politiky Bidenovej administratívy voči Rusku sa americká vláda rozhodla vykastrovať právo na slobodu prejavu podľa prvého dodatku ústavy tým, že si  doslova – zazmluvnila prácu s cudzími mocnosťami. Ministerstvo zahraničných vecí s použitím dolárov daňových poplatníkov vyčlenených Kongresom na tento výslovný účel, financovalo a riadilo vytvorenie a prácu Centra pre boj proti dezinformáciám (CCD), ukrajinskej agentúry, ktorá ako prvú svoju činnosť – zverejnila takzvanú „čiernu listinu“ osôb (vrátane mnohých Američanov mimo iných aj mňa), ktorých označuje za ruských propagandistov. CCD s americkou finančnou a organizačnou podporou, sa rozhodla označiť ľudí na zozname za „informačných teroristov“, ktorí by mali byť podrobení rovnakým sankciám ako skutoční teroristi, vrátane použitia mimosúdnych vrážd na ich umlčanie.

Objavujem sa na poprednom mieste v „práci“ CCD, ako aj v iných ukrajinských „zoznamoch“, ako je Miratvoretz („zoznam mierových síl“), ktorý doslova označuje tých, ktorí sú podľa nich na vykonanie atentátu proti nim. Bolo by zaujímavé vidieť, do akej miery boli obavy CCD a ukrajinskej rozviedky o mojej práci prenesené na ministerstvo zahraničných vecí, CIA a FBI a do akej miery vláda USA konala na základe týchto „obáv“, vrátane toho, či základné informácie obsiahnuté v čestných vyhláseniach predložených na stanovenie pravdepodobného dôvodu na vykonanie príkazu na moju domovú prehliadku pochádzajú z Ukrajiny.

28.septembra sa zúčastním mierového zhromaždenia v Kingstone v New Yorku, ktoré organizuje Gerald Celente. Pripoja sa ku mne ďalší znepokojení Američania, vrátane sudcu Andrewa Napolitana, Maz Blumenthalovej a Anye Parampil. Počas tohto volebného roka budeme diskutovať o mnohých otázkach, vrátane hrozby jadrovej vojny, konfliktu v Gaze, útoku na slobodu prejavu a stavu mierového hnutia v dnešnej Amerike. Toto zhromaždenie považujem za odrazový mostík pre to, čo nazývam „Operácia ÚSVIT„,– kampaň, ktorá má pomôcť vniesť otázku jadrovej vojny a potreby mieru do amerického politického dialógu tým, že povzbudí amerických voličov, aby sa nevzdávali svojho hlasu, ale radšej prinútili kandidátov, aby si ho zaslúžili v dôležitých otázkach, ako sú tieto.

Ruská vláda ani žiadny ruský zástupca nie je do tohto úsilia vôbec zapojený.

Dôležitou súčasťou tohto cvičenia je však vdýchnuť život slovám prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorý vo svojom úvodnom prejave k študentom a fakulte Americkej univerzity v júni 1963 vyhlásil: „Žiadna vláda alebo sociálny systém nie je taký zlý, aby jeho ľudia museli byť považovaní za ľudí bez cností… stále môžeme oslavovať ruský ľud za jeho mnohé úspechy – vo vede a vesmíre, v hospodárskom a priemyselnom raste, v kultúre a v činoch odvahy.“

Tieto úspechy však môžeme dosiahnuť – a tým aj získať prehľad o humanite ľudí, ktorí ich dosiahli – len vtedy, ak si dovolíme byť otvorení konceptu slobodnej interakcie medzi ľuďmi.

Dnes sa ministerstvo spravodlivosti a Bidenova administratíva snažia podporovať nekontrolovateľnú rusofóbiu medzi americkým ľudom tým, že ich udržiavajú v nevedomosti o ruskej realite. To sa deje umlčaním ruských hlasov a kriminalizáciou akéhokoľvek úsilia Američanov, aby tieto hlasy boli vypočuté.

Takto sa veci majú dnes.

Ja sa veľmi obávam, ako to bude vyzerať zajtra.

Preložil: Peter Ponický Lošonci