Racionalita rovnováhy

Publikované 2. mája 2025 v internetovej verzii American Thinker (Americký mysliteľ)

Napísal: Ned Barnett (Ned Barnett je historik a autor. Ned sa zameriava na vojenskú technológiu 20. storočia a pôsobil ako historik pred kamerou v deviatich programoch History Channel, keď sa ešte zaujímali o históriu. V rokoch 2011 – 2013 publikoval na Kindle sériu desiatich historických románov o leteckej vojne v rokoch 1941 – 1942 v Pacifiku, ktoré sa stali bestsellermi – teraz sa prepisujú a editujú pre tlačené a elektronické vydanie koncom tohto roka.)

Raz som počul komika povedať: „Hitler – muž všeobecne známy tým, že mal rád veľké psy a malé deti – nebol v skutočnosti zlý. Mal len zlý deň. Jasné, trval dvanásť rokov a spôsobil vyše dvadsať miliónov úmrtí, ale v podstate to bol len zlý deň.“

Čo je samozrejme, čistá hlúposť a aj keď to možno pre niekoho bolo vtipné (nesmiala som sa), každý vedel, že Adolf Hitler bol monštrum s fúzikmi ako Charlie Chaplin.

Bohužiaľ, dnes sa Demokratickí progresívci (vyslovujú sa „Prekliati progresívci“, ale to ste už vedeli), ktorí nemajú proti prezidentovi Trumpovi nič skutočné ani zlé, rozhodli sa nazvať ho „Hitlerom“. 

Sú to idioti? 

Úprimne povedané, myslím si, že áno. Tu je dôvod:

Dokonca aj prominentní Židia v Amerike – ako Larry David, ktorý urobil veľa pre šírenie židovskej kultúry prostredníctvom relácií o nereligióznych Židoch („Seinfeld“ a „Curb Your Enthusiasm“), sa znížili k obvineniu židovského komika Billa Mahera z večere s „Hitlerom“ po tom, čo Maher odcestoval do Mar-a-Lago na večeru s prezidentom.

V reakcii na Davida počas rozhovoru pre Piers Morgan Uncensored Maher povedal: „V prvom rade je to trochu urážlivé voči šiestim miliónom mŕtvych Židov. Je to hádka, ktorú ste prehrali len preto, že ste ju začali. Pozrite, možno to nie je úplne logicky fér, ale Hitler si naozaj musí zachovať svoje miesto. Je to Lucifer zla.“

Vo svojom vlastnom programe Real Time, Maher neskôr zdupľoval svoje vyjadrenie. „V momente, keď zahráte kartu ‚Hitler‘, ste prehrali hru.“ Povedal svojmu publiku na stanici HBO, že slová ‚Hitler‘ a ‚nacista‘ sú ťažké na používanie s nuansami.

A to oprávnene.

Hitler, Stalin a Mao – traja najvražednejší tyrani v celých dejinách ľudstva – boli ponorení do zla, ako ukazujú ich počty obetí. Spolu zabili viac ako sto miliónov ľudí – väčšinou vlastných občanov. Dnes nežije žiadny diktátor, ktorý by mal potenciál stať sa Hitlerom, hoci sa zdá, že severokórejský Kim Čong-un sa o to chce pokúsiť. Severná Kórea však nemá dostatok atómových bômb na dosiahnutie tohto počtu, aj keby Kim zacielil na blízke najväčšie populačné centrá Číny.

Čo nás privádza späť k tým demokratickým progresívcom, ktorí sa každý deň snažia očerniť Trumpa Hitlerovým stvárnením – ale nie jeho fúzikmi. V porovnaní s Hitlerom by bol každý, kto neurobil nič horšie, ako že deportoval 150 000–– násilných ilegálnych imigrantov, svätcom v porovnaní s monštrom, ktorým bol Hitler.

Keď sú na to demokratickí progresívci upozornení, tvrdia, že ide o analógiu alebo metaforu – nikdy si nie sú istí, ktorá z nich je ktorá. 

Ak áno, je to mizerná analógia, alebo metafora. Trump nikoho nezabil. Jeho predstava koncentračného tábora je Gitmo, ktorý používajú demokratickí aj republikánski prezidenti od 11. septembra. Potom je tu salvádorské teroristické väzenie. Napriek niekoľkým mesiacom intenzívneho mediálneho skúmania nikto neinformuje o žiadnych systematických popravách.

Tlač má pravidelný prístup do týchto táborov a nenašla žiadne dôkazy o popravách, hladovaní alebo mučení, ktoré boli v Hitlerových vyhladzovacích táboroch v rokoch 1939 až 1945 každodennou udalosťou.

Hitlerove tábory udržiavali plynové komory v horení vo dne aj v noci až do chvíle, keď sa k ich bránam dostali Sovieti na východe a Američania, Briti a Francúzi na západe – a tábory neoslobodili.

Spojenci – teda aj Sovieti – potom začali s naozaj hrdinským úsilím o záchranu vychudnutých ľudských kostier, ktoré ešte nepodľahli hladovaniu ani chorobám.

Nikto v Gitme nevynechal veľa jedál a v salvádorskej väznici CECOT vyzerajú väzni zdatní a dobre nakŕmení. Trump neurobil nič, čo by sa vyrovnalo Hitlerovmu pokusu o vyhladenie podľudí (untermenschen), ktorých mal v rukách: Židov, Rómov, Slovanov (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci a Srbovia) a ďalších neárijcov.

Medzi Hitlerovými cieľovými „untermenschen “ boli aj fyzicky a mentálne postihnutí – zabíjali dokonca aj postihnutých árijských Nemcov – ako aj homosexuálov, o ktorých by si človek myslel, že demokratickí progresívci medzi nami by chceli Hitlera naozaj potrestať.

V súvislosti s tým, že demokratickí progresívci nazývajú Trumpa „Hitlerom“, momentálne čítam skvelú knihu od Richarda Overyho, jedného z najpozoruhodnejších vojenských historikov píšucich v anglickom jazyku súčasnosti. Kniha s názvom Diktátori: Hitlerovo Nemecko, Stalinovo Rusko porovnáva Hitlera a nacistickú stranu so Stalinom a komunistickou stranou.

Paralely sú pozoruhodné.

Medzi týmito mužmi a ich diktatúrami sú dva hlavné rozdiely. Roosevelt a Churchill, zúfalo túžiaci po spojencoch, sa v roku 1941 rozhodli Stalina očierniť a označili ho za „strýka Joea“. Buď nevedeli, alebo im to bolo jedno, že Stalin bol zodpovedný za oveľa viac úmrtí vlastných ľudí, než si Hitler kedy dokázal predstaviť. Naša strana potrebovala spojenca, ktorého masívna armáda by spútala milióny nemeckých vojakov, bez ktorých by bol deň D nemožný. Overyho kniha, ktorá otvára mnohým oči vyvracia akékoľvek pochybnosti o tom, že Trump, alebo ktorýkoľvek iný západný líder – je na rovnakej úrovni ako Adolf Hitler.

Avšak, okrem holokaustu, Hitler transformoval svoju spoločnosť na nepoznanie. Mal to v úmysle od začiatku. Slovo „nacista“ bolo skratkou názvu Hitlerovej strany – (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei alebo NSDAP).

Tento názov sa do angličtiny prekladá ako Národnosocialistická nemecká robotnícka strana. Bola to národná strana – po tom, čo Hitler v roku 1933 prevzal moc v Nemecku, postavil mimo zákon všetky ostatné politické strany. Bola to tiež socialistická vláda, ktorá sa zbavila kapitalizmu, znárodnením najväčších kartelov a výrobcov. Magnáti, ktorí vlastnili tieto spoločnosti, ich mohli naďalej riadiť, ale len dovtedy, kým robili presne to, čo im strana prikázala. A bola to robotnícka strana, ale len v tom zmysle, že Hitler zakázal všetky odbory. Namiesto nich šéfovia nacistickej strany „rokovali“ s kartelmi v mene robotníkov – išlo o dosť jednostranné rokovanie. Na rozdiel od odborov, ako ich poznáme, však nacisti udržali robotníkov na ich mieste, teda v kľude. Každý ušetrený dolár (alebo ríšska marka) bol zdrojom, ktorý mohli nacisti použiť na vybudovanie svojho letectva (Luftwaffe), námorníctva (Kriegsmarine) a armády (Heer), zjednotených ozbrojených síl nacistického Nemecka.

Ako naznačil Maher, progresívni demokrati zľahčujú zlo, ktorým bol Hitler. Neriedený Hitler neurobil nič ani zďaleka podobné tomu, čo urobil Donald J. Trump; dokonca ani vo svojom prvom funkčnom období a ani v tomto.

Keď demokratickí progresívci zvíťazia, Hitlera budú považovať za len mocného vodcu skautov. Trumpovi to síce neublíži – zatiaľ určite nie – ale demokratom to v budúcich voľbách uškodí.

Prečo?

Pretože každý Trumpov volič si logicky pomyslí: „Ak vnímajú Trumpa ako Hitlera, musia aj mňa vnímať ako nacistického stormtroopera. Prečo by som vôbec chcel voliť niekoho, kto ma tak jasne a hlboko nenávidí?“

Trump je vo svojom poslednom funkčnom období ako prezident, ale jeho voliči tu budú ešte celé generácie. Budú niekedy schopní odpustiť progresívnym demokratom? Myslím si, že nie. Myslíte si to vy?