Peter Ponický Lošonci
Dnes máme vo videoprojekcii podcastov, blogerov a youtuberov najčastejšie obraz človeka ktorý sa v obraze zašťíťuje množstvom kníh v policiach či skriniach na knihy.
V stredoveku len niektoré kláštory boli miestom kde rozsiahle zbierky kníh sa dočkali štúdia ich obsahu, ale mnoho šľachticov malo úplné zbierky významných diel v nepočetnom vydaní, lebo im niekto poradil, že sú to skvosty, ktoré budú mať veľkú cenu (to platí mimochodom od začiatku ľudských civilizácií). Nikdy ich nečítali, len vystavovali na obdiv.
Práve to sa deje v posledných desaťročiach v tzv. západnej spoločnosti, kde sme sa svojou vinou ocitli aj my.
Teraz sa vrátim k otázke v nadpise príspevku, prečo je dobré čítať a premýšľať o prečítanom?
Lebo to je jediný spôsob ako prísť na to, že iba relatívne malý „zlomok“ publikovaných/vydaných diel je skutočne z podstaty človeka nazvaného Homo Sapiens Sapiens cenných a poučných (múdrych). To teda znamená presný opak dnes (a nie len dnes) prezentovanej publicity, a teda že nie je pravdivý virtuálny či virtualizovaný obraz v kvantite poznania identifikovaného množstvom často bezcennej literatúry a štúdií, ale v jej kvalite ktorá sa nepozná skrze obrazu chrbta uzatvorenej knižky.
Teda prečo treba čítať a premýšľať, aby ste prišli na to, že vaša knižnica nemusí byť veľká či dokonca obrovská, lebo množstvo skutočného poznania a múdrosti je vo veľmi obmedzenom počte kníh. A nie je na škodu k tomuto poznaniu sa občas vrátiť a čítať už prečítané (preto kvôli dostupnosti poznania je dobré mať takéto knižky v dosahu), lebo platí podobne ako pri sledovaní filmu, že mnohé významné detaily ši všimnete až pri opakovaných vzhliadnutiach!
..."Čítať a o prečítanom rozmýšľať".... ...
Celá debata | RSS tejto debaty