Autor: Peter Ponický Lošonci
Tieto dva pojmy a ich interpretácia a realizácia v praxi sú dve premenné rovnice života človeka odnepamäti.
Tak ako mikrosvet je podstatou existencie makrosveta (viditeľného a pocitového Sveta), je MORÁLKA podstatou existencie ĽUDSTVA ako biologického druhu.
V ľudskej histórii bolo nespočet vybájených mýtických bytostí – BOHOV, čo zrejme súvisí s faktom, že planéta ktorú sme si nazvali ZEM je geologicky aktívnou entitou a teda logicky aj biologicky sa meniacou faunou a flórou a keďže človek si vďaka veľkému mozgu a schopnosti premýšľať v súvislostiach (aspoň v minulosti to tak bolo) uvedomoval riziká a ťažkosti súvisiace so svojou existenciou, hľadal pomoc „na nebesách“ či „podsvätí“ kde usadil BOHOV, ktorým by slúžil a za odmenu by dostal istotu „vyvolenosti“ za svoju lojalitu (podliezavosť) a obetoval snáď všetko čo na Zemi bolo od svojich živých druhov až po neživé príbytky (chrámy) v ktorých by oným (aj z času na čas sa meniacim) bohom preukazovali svoju lojalitu či servilnosť.
Toto takpovediac lokajské postavenie sa začalo meniť s vytváraním stálych ľudských sídiel a hospodárskou činnosťou s ekonomickými pravidlami či obmedzeniami. Človek má ale na rozdiel od iných tvorov a rastlín to čomu hovoríme SEBAVEDOMIE, čo je nie len vedomie existencie ale aj vedomie schopností vďaka komplaxite mysle a kognitívnym schopnostiam. To však vygenerovalo sociálnu nerovnováhu v spoločenstve a medzi rovnými sa začali tvoriť tzv. rovnejší, ale nie medzi jedincami svojho druhu, lež v súťaži s mýtickými garantmi bytia a žitia, teda s Bohmi. A tam je zrejme zlom v tom čo dnes nazývame, vzťahom medzi ľudským právom a morálkou.
Do tej doby, geneticky do DNA vpísanou formulou prežitia boli pravidlá ktoré neoslabovali tlupu/kmeň/spoločenstvo/národ, naopak vytvárali podmienky pre spoluprácu (a teda aj deľbu práce) a udržanie/rast spoločenstva ľudí v neustále sa meniacom prostredí ako geologickom tak aj biologickom. To dnes nazývame MORÁLKOU a v technickom slova zmysle v súvislosti s deľbou práce ETIKOU.
To čo dnes nazývame ľudským právom a je zakotvené v Charte OSN, nie je nič iné ako prepísaný kódex morálnych pravidiel do súčasného jazyka. Preto nemá a nemôže mať dvojaký výklad, ako sa o to snažia progresivistické entity (zámerne som požil toto slovo, lebo elita je výkvet a toto je „zákvet“ podobne ako jednoznačné je poznať rozdiel medzi významom slov „východ“ a „záchod“)!
Čas jednoznačne ukáže, že ich pomýlená ideológia nemôže uspieť ak má ako doteraz uspieť najvyšší evolučný princíp, teda uchovanie biologického života ako výsledku viac ako 2 miliardy rokov trvajúceho procesu využívajúceho výnimočného astronomického postavenia planéty k silám a energiám v slnečnej sústave a vesmíre.
Na záver na zamyslenie ešte premýšľajúcich, „čo sme v nekonečnej súhre (či hre) energií Vesmíru ako v podstate jeho mizivá a mizerná súčasť v úplne obyčajnej Galaxii, na jej periférii“? Môžeme ísť hlavou proti múru? Môžeme zmeniť z roztopaše to čo sa ukázalo byť základom udržateľnosti nášho druhu? PRETO BEZ MORÁLKY v jej starovekej podobe NEBUDE ĽUSTVA a človek sa sám obetuje na oltár boha bez chrámu, ale so skutočnou mocou tvoriť aj ničiť všetko nám aj nami vytvorené.


Moralka je predsa časovo a priestorovo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty