Racionalita rovnováhy

Peter Ponický Lošonci

Dlhé roky som prednášal na univerzitách a vysokých školách a preto si dovoľujem tvrdiť, že minimálne za posledných 40 rokov veda nie je tým čo bola a vedci nie sú ľudia túžiaci po poznaní (samozrejme nemožno to chápať ako kategorický imperatív, teda neplatí to o každom ale o väčšine). Z tejto vety logicky rezonuje otázka, PREČO?

Keď ešte ekonomika bola poháňaná motívom produkcie riadenej tzv. neviditeľnou rukou trhu, hoc viditeľným záujmom či potrebou spotreby potrebných predmetov a prostriedkov (aj tento pojem bol od jeho vzniku degradovaný účtovníkmi zisku ktorí si hovorili ekonómovia). Kedysi viac zlata a v tejto dobe o ktorej píšem, viac bezcenných hoc manipuláciou dohovoru elít ideologicky cenených bankoviek (dolára = Bretonwoodska dohoda či pozdejšie petrodolár tj. dohody s blízkovýchodnými bábkovými emirmi o predaji ich ropy len za jedinú svetovú menu, dolár) bolo znakom bohatstva a moci (v relevantnej histórii ľudstva sa spojujú moc s bohatstvom lebo v dedičovi Ríma, tj. Západnom svete platí staroveký Rímsky princíp korupcie, že moc sa dosahuje skrze bohatstva a bohatstvo skrze krádež iným a korupciou vlastných).

A) HISTORICKÝ KAPITALIZMUS

Východiskovým motívom ranného kapitalizmu (teda bohatstva/kapitálu) bola potrebou produktivity hnaná spotreba (tj. viac spotrebných produktov, napríklad potravín pri obmedzenom prístupe k pôde, vyžaduje jej vyššiu výnosnosť, čo je iným slovom PRODUKTIVITA ale to vyžaduje viac a lepšie výrobné prostriedky a tie za viac produktívnych služieb v podobe servisov a náhradných dielov). To ale znamená aj istú reguláciu a diverzifikáciu (prerozdeľovanie) bohatstva. A tak postupne kapitalizmus vytvoril iné sociálne rozvrstvenie spoločnosti a spolu s ním aj diverzitu a rozšírenie elít o tzv. „strednú vrstvu spoločnosti“, teda ľudí nevyhnutných k tomu aby takýto svet fungoval.

B) POSTKAPITALIZMUS

Ale po čom najviac túžia elity určované mierou bohatstva, ktoré sa postupne zmenšuje a diverzifikuje (prerozdeľuje aj na iných aktérov tejto hry). Vymysleli program zvyšovania produktivity aj objemov produkcie skrze novú ideu, ideu na zákazníka mierenej produkcie a nazvali to „systémom riadenej kvality produkcie“ s regulovaným systémom kvality produktov. To je principiálne obrátený východiskový princíp kapitalizmu „remeselníka“ v dielni, vyrobiť tak kvalitný produkt aby ho spotrebiteľ používal čo najdlhšie a výrobok spoľahlivo plnil funkciu na ktorú bol navrhnutý a vyrobený. To v čase, keď tzv. trhy boli nenasýtené (čo platí zvlášť po hladomoroch a vojnách kedy prežila istá časť populácie ale infraštrukúra bola zničená či znehodnotená a bolo treba všetko naštartovať – z tohto si môžete urobiť aj vlastný uzáver prečo elity manipulujú masy ku konfliktom a vojnám – aby došlo k opätovnému prerozdeleniu bohatstva rozplývajúcom sa v stabilných „vodách“ mierovej koexistencie).

Keď budeme uvažovať o stabilite a bohatnutí populácie (je logické, že veľkosť bohatstva je vždy nejak limitovaná a preto keď sa prerozdeľuje na väčší počet ľudí, predtým bohatá elita chudobnie), musíme mať na pamäti napätie ktoré to v pozadí stability systému spoločenských vzťahov vyvoláva, lebo vládnuce elity sa môžu meniť (vystriedanie elít, inou vrstvou spoločnosti – vlastníkov výrobných prostriedkov = nevoľníci/otroci a vlastníci pôdy = kapitálu) čo je otrokársky a feudálny spoločenský systém, ktorý nahradil tzv. kapitalistický a dnes tento klasický kapitalizmus produkcie a produktov nahradil neoliberálny monetaristický, teda finančný kapitál a finančníci ako elita (kapitalisti) /pracujúci ako hazardní hráči s „cinknutými“ kartami – podvodníci/špekulantui. Jeho produktivita sa vrátila do sféry starovekého fungovania, teda napríklad toho už spomínaného Rímskeho impéria (elita – patríciovia zotročovali a kradli bohatstvo u iných aby týmto bohatstvom korumpovali plebs – odtiaľ rčenie „chlieb a hry plebsu“ teda občanom Ríma). Ale takto neproduktívny systém dnes produkuje istej skupine virtuálne bohatstvo burzových operácií a materiálne bezcenných bankoviek.

C) NEOLIBERALIZMUS = NEOKOLONIALIZMUS (NÁBOŽENSTVO VŠEMOHÚCICH BOHOV A BEZCENNÝCH OTROKOV)

Oázkou teda bolo, ako si zachovať postavenie a nadobudnúť reálne materiálne bohatstvo využitím existujúcich nástrojov. To sa im podarilo systémovým nahradením produktívneho kapitralizmu produktovým pseudo-kapitalizmom, teda bohatstvo vlastníctva výrobných prostriedkov a využitím tvorivej kapacity výrobných síl (pracovníkov – strednej vrstvy), nahradiť systémom virtuálnej kvality produktov a finančnej závislosti výrobných síl na produkovanie neopodstatnene hromadnej produkcie zámerne regulovanej kvality s využitím hromadne sledovaných médií (tzv. stredného prúdu – maistremu) na ich masovú propagáciu a presvedčenie „más“ o potrebe nie nevyhnutnej spotreby, ale účelovej/nekonečnej spotreby a kategorizácie ľudí na lepších a horších (napríklad novým autom dokazuješ, že patríš k lepšej spoločnosti a keďže ťa za 3 až 5 rokov presvedčíme, že potrebuješ nové auto, netreba autá vyrábať na najlepšiu možnú kvalitu, ale tak aby s istou veľmi malou rezervou vydržali uvedený tzv. inovačný cyklus, alebo heslo „zmena je život“ a preto aby si mal dobrý pocit zo zmeny zmeň niekoľkokrát za život svoje vybavenie domácnosti, alebo kto nechodí na dovolenky nie je kultúrny človek, lebo len videné ti umožní byť svetoobčanom atď. atď…). To je ale veľa „nového“ vo veľmi krátkom čase a tak ti pomôžu v možnosti mať „všetko“ hneď, len sa musíš správne zadĺžiť, najlepšie na celý život! Dlžník sa tým spôsobom stane bytostne závislým od vlastníka dlžného úpisu – nepripomína vám to jednu z charakteristík sionizmu a starozákonnej zásady o neprípustnosti lichvy v judejskej komunite starovekého Izraelského štátu a pozdejšie praktiky presunu materiálneho bohatstva od stredovekých vládcov a šľachty / na vojny, lov, obžerstvo a konkubíny/ do bankových domov niektorých židovských rodín?)

A tak máš všetky tzv. inovatívne a moderné prostriedky a produkty, ktoré ale vyžadujú viac tvojej závislej práce aby si si ich mohol dovoliť a dokonca dosiahli tzv. nekonečný obrat „inovácií“ a neustále zadlžovanie pracovných síl a to bez potreby reálneho bohatstva, ktoré sa vyvinulo pri produktovej výmene, teda viac práce a umu pri jeho získavaní či spracovaní vyžaduje vyššiu cenu ekvivalentu (napr. za jednu kravu tri kozy apod.), vytvoril sa tak stav rastúcej spotreby bez racionálnej potreby a mentálna závislosť na takomto fetiši.

Tento mechanizmus však vyžaduje obrovské materiálne zásoby a obrovskú potrebu energií na takúto neproduktívnu spotrebu. Každému racionálne uvažujúcemu človeku muselo byť zrejmé, že takýto stav je dlhodobo neudržateľný a preto treba navodiť v spoločnosti stav individuálneho ohrozenia, masírovaný útočnou propagandou, že vaše pohodlie a luxus vám niekto chce zobrať, lebo má energie a nedá vám ich, má suroviny a nechce vám ich dať … Tu sa vrátim k starovekému Rímu, ako to riešili Rímania? Preto mali neustále v pohotovosti dobre pripravovanú/cvičenú armádu legionárov (námedzných vojakov ktorým sľubovali hory doly z lupu u susedov a neskôr po zlenivení rýmskych si najímali tzv. barbarov do svojich ochranných légií proti iným barbarom ktorým ešte bolo čo vziať a ponúkali budúcnosť rímskych svetoobčanov v kontrapunkte k podľuďom ktorých nazývali novými či staronovými barbarmi). Takto získavali pomerne dlho ulúpené bohatstvo (na rozdiel od dneška reálne bohatstvo, lebo to bola pôda, zlato a iné suroviny a tiež veľmi lacnú pracovnú silu otrokov, teda vlstne v onej dobe ekvivalent energie).

Ale počet otrokov, teda veľmi lacnej pracovnej sily (energie) je zásadne limitovaný poľnohospodárskou produktivitou, ktorá je viac závislá od prírodných podmienok ako od výkonnosti pracovných síl. Dnes je produktivita potravinárskej výroby zásadne závislá od dopingu živných esencií v pôde a tie sa získavajú spracovaním uhľovodíkových energetických surovín (uhlie, ropa, plyn) a tie isté suroviny sme nútení používať ako zdroje energie pre jediný univerzálny mechanizmus jej premeny na mechanickú prácu (elektrická energia), či zábavné predmety a svetlo v hlučných uliciach veľkomiest, ktoré majú už aj priliehavý názov MAGAPOLIS. V Európe sme dokonca takí blázni, že sme takto ideologicky odmietli pomerne lacné energie a mysleli sme si, že ich hlavný producent, teda Rusko sa tak položí a k tomu sme vyprovokovali ozbrojený konflikt na Ukrajine a od začiatku západné elity nepokryte tvrdili, že je to boj do posledného Ukrajinca, uvedomujúc si možnosť schopnej obrany jadrovej veľmoci. Tak alternatívou bolo uzurpovanie Ukrajiny ako materiálnej základne nového ekonomického rastu, presídlenie elít do „zasľúbenej“ krajiny (čo predpokladali aj nacisti vedení Hitlerom) a vytvorenie nástupného kontinentálneho ostrova s čirnomorskými prístavmi pre ďaľšiu expanziu na východ smerom k domnele oslabenému Rusku, najväčšej zásobárni prírodných nerastných surovín a potenciálne úrodnej pôdy na planéte.

Takzvaná svetová/globálna elita sa skoro výhradne nachádza v zemepisnom slova zmysle na tzv. Západe, teda geopolitickom centre anglosaskej populácie migrujúcej z krajím s touto etnicitou zo „starej“ Európy počas posledných cca 500 rokov. Jej centrom je a bola Amerika, teda kontinent pôvodne na svoju rozlohu veľmi riedko obývaný a oddelený oceánmi od zvyšku Sveta, do tej doby uchráneným od tzv. Európskych civilizačnžch vplyvov.

Prínosom tejto prvej nie prirodzenej ale riadenej migrácie bol práve jediný nám dobre známy civilizačný efekt, teda vojny/zabíjanie a v daných zemepisných šírkach úplne absentujúcich chorôb/vírusov/baktérií. Tak táto tzv. Západná civilizácia vyplienila pôvodné obyvateľstvo amerík a po takto nimi prevádzkovanom víťazstve nad novodobými barbarmi, priniesli civilizáciu záhuby, nenažranosti, chorôb (aj tých zločinných a manufaktúrnych, tj. dogy) a novodobého otoctva.

Tu je na mieste otázka, prečo napriek týmto tzv. výhodám luxusu je sumárum ľudskej populácie v pomere 7 : 1 v prospech iných civilizačných modelov a historických skúseností. Preto si táto zdanlivá svetová elita vzala za svoje extrémne zmenšiť/vyhubiť väčšinu pozemskej populácie tzv. menejcenných (medzi ktorých zaraďujú aj nás slovanov, podobne ako Hitler a nacisti), čo je fakticky identická situácia zániku rímskej ríše a jej impéria a ako dnes vieme, že tými dôvodmi ani vtedy neboli externé zdroje (externality), ale vnútorné zdroje posilňované historizujúcim mýtom neporaziteľnosti, generujúce pocit nadradenosti, pýchy a nekritické sebavedomie dlhej prosperity vyrastenej z dobyvačnej politiky a poživačstva Rímanov. Ani vtedy ani dnes nežije väčšina ľudstva v ríši rímanov ako dnes v rovnako slabnúcej (postupne tiež zaniknuvšej) ríši američanov.

D) AKÝ BOL ARGUMENT VTEDY A AKÝ JE DNES?

Vtedy stačila obylnica Ríma, teda staroveký Egypt na nachovanie ríše a bolo tak jednoduchšie v oveľa menšom populačnom prostredí, dlhšie udržiavať zdanie proserity a udržateľnosti ríše v podstate v podobnom populačnom pomere ako dnes aj keď s absolútne inými matematickými štatistikami vtedy bez znalosti Sveta, teda stavu životného prostredia a populácií planéty.

Dnes vieme, že potravinová kapacita je obmedzená množstvom a kvalitou pôdy, množstvom a kvalitou vody a astronomickými parametrami regulujúcimi kapacitu a „kvalitu“ slnečného svitu a tiež geologickou aktivitou, ktorá je výhradne závislá na vonkajších faktoroch astronomických entít v priľahlom vesmíre (v podstate v priestore slnečnej sústavy).

To všetko sa mení v náš neprospech a fakticky to nemôžeme ovplyvniť. Vieme zabrániť vulkanickej aktivite? Ani len predvídať ju spoľahlivo nevieme. Vieme ovplyvniť kapacitu a veľkosť slnečnáho vetra a erupcí korony našej hviezdy? Vieme ovplyvniť hrúbku atmosferického obalu našej planéty, nie nič z toho nevieme. Vieme ovplyvniť aktivitu a zloženie geologicky a astronomicky dominantného prvku našej ekologickej stability, teda zemského jadra a skrze aktivity dominantných planetárnych síl, tj. gravitácie a energetickej bilancie v rámci celej planetárnej sústavy Slnka aj sklon zemskej osi voči slnku, odpoveď ešte dominantnejšie znie NEVIEME.

Otázka je teda jasná. Vie človek ovplyvniť životné prostredie na Zemi ako celok? Odpoveď je opäť NIE! 

E) UŽ JE SNÁĎ NA MIESTE a NA KONCI ABY SOM SA VRÁTIL NA ZAČIATOK

Riadenie kvality života rovnako ako riadenie kvality produkcie je zjavne zlý úmysel so starostlivo „neoliberálne“ zvoleným slovníkom. Za kvalitu života kvalifikovali materiálne bohatstvo a mentálnu chudobu. Za kvalitu produkcie kvalifikovali zámernú nekvalitu pre krákodobú spotrebu opakovane vyrábaných produktov s nevalifikovaným/ideologickým inovačným stupňom (teda akousi novotou so zdanlivými novými funkciami bez zjavnej potreby).

Bohužiaľ mnohí nie sú ochotní ani po objasnení používať zdravý rozum (to upozorňuje na negatívny obraz novej/západnej ľudskej kultúry, kultúry temného závoja rozumu za sladký ale krátkodobý pocit príslušnosti k „vyššej spoločnosti“, nevadí že táto spoločnosť sa nazýva archa bláznov). Keď som na viacerách konferenciách o tom prednášal, tak vznikali otázky, „a čo máme teda robiť?“. Odpoveď bola veľmi jednoduchá, VYMANIŤ SA, odmietnuť takýto model vlastnej záhuby aj za cenu dočasných negatívnych odoziev zo strany silnejších „hráčov“ (napríklad manželiek a šéfov).

Kvalita života je predsa v duchovnom naplnení, láske a zdraví! Je možné byť milovaný keď doma nemáte bazén? Je možné byť šťastný keď ste neboli na Bahamách? Je možné byť zdravým so sebazapojením do zdravých aktivít a životosprávy? Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná, ÁNO.

Kvalita produktu/výrobku je v jeho vysokej spoľahlivosti a dlhej životnosti! Každý pracovník v produktívnej sfére aj službách je predsa tvorcom jeho kvality a to je dané jeho znalosťami a zručnosťou. Teda čím viac vieš o materiále, technológiách, aplikácii tým spoľahlivejšie dokážeš navrhnúť aj vyrobiť produkt s dlhým intervalom spoľahlivosti a účinnou vymeniteľnosťou v prípade poruchy či havárie o tom sa hovorí vo vednej disciplíne ktorá sa tomu kedysi venovala ako teória SPOĽAHLIVOSTI a životnosť s matematickým aparátom veľmi podobným kvantovej fyzike, teda počtom/teóriou pravdepodobnosti a matematickou štatistikou!

A čo je výsledkom takéhoto postupu?

Ľudia žijúci v pomalšom tempe s ďaleko menšou mierou stresu, čo nakoniec znamená lepšie zdravie a kvalitnejší život. Dĺžka života v sanatóriu s udržovaním životných funkcií farmaceutickými preparátmi za nesmierne vysoké ceny predsa nie je kvalita života!

Ľudia neustále stresovaný potrebou servisných zásahov či výmeny za výrobky, ktorými sa kvalifikovali do štandardov tzv. lepšej spoločnosti. Napríklad vlastná skúsenosť, je kvalitný automobil svetovej značky, na ktorom každý rok musíte meniť brzdové kotúče a to nezávisle na tom, či jazdíte alebo nie? Prečo? Lebo sa používa veľmi lacný ale na daný účel úplne nevhodný materiál! A to dotyčná firma má takmer v každej kancelárii a dielni plaketu ceny za kvalitu!!! Ale na tieto a takéto výrobky sa spotrebovalo veľké množstvo energie aj materiálov.

Ako kvalitné by bolo životné prostredie nebyť takýchto procesov a postupov nerozumne arogantnými a nepravdivými teóriami absolútne hlúpych interpretov zámerne negatívnych postupov…