Racionalita rovnováhy

Časť – 1.

Megalodoni starej politiky a príslušníci ich spoločnosti „miocénu“ zrejme musia vymrieť.

Diktatúra patriciov, diktatúra cirkví, diktatúra samovládcov, diktatúra proletariátu, to všetko tu už bolo v zaznamenanej histórii ľudstva je to bohato zaznamenané.

Dve diktatúry navonok prezentovali vôľu po vybudovaní rovnostárskej spoločnosti, ponúkali nereálne utopistické predstavy usporiadania spoločnosti (cirkvi a komunisti). Sami dokázali ako nemožné je spoločnosť ľudí nivelizovať do jednotvárnej masy a príkladom sú ony sami, lebo dokázali prevziať moc nad ľuďmi, ale nedokázali ani len potlačiť množstvo nerovností ktoré máme v sebe ako inštinkty a zrejme nám pomohli ovládnuť túto planétu a zrejme nám pomôžu ju zlikvidovať.

Možno niektorých napadne, že som zabudol na diktát kapitálu/peňazí. Nie, nezabudol som. Peniaze/bohatstvo boli vždy spojené s mocou a snahou získať moc nad spoločenstvom ľudí, lebo iba to zaručuje súbeh hromadenia moci a bohatstva (tomu podľahli aj utopické spoločenstvá, cirkevné obrali väčšinu vrstiev spoločnosti a komunistické obrali všetky vrstvy spoločnosti).

Ľudské spoločenstvo je pestré ako celá naša biosféra. Hoc zrejme podľa mitochondriálnej DNA sme všetci z jedného rodu „Homo sapiens“, pôvodne z Afriky, stihli sme od tých čias kolonizovať všetky kontinenty podobne ako invazívne druhy fauny a flóry, ktoré likvidujú pôvodné evolučne vzniknuté druhy (napríklad v Európe Neandertálcov – ľudský druh prispôsobený na život v Európe s chladným podnebím, horstvami a lesmi). Časom sme menili svoj vzhľad, ale nezmenilo sa to podstatné, nepribudlo nám rozumu ani naša základná charakterová vlastnosť sa nestratila, ba skôr posilňovala. Väčšina z nás ju vidí najmä u iných, ale máme ju všetci. Iba niektorí dokázali/dokazujú, že rozum je nástroj ktorý môže slúžiť aj pozitívnej zmene vlastného JA. Rozum a múdrosť sú totiž jedinými nástrojmi ako potlačiť CHAMTIVOSŤ a určite v tom nehrá žiadnu úlohu srdce, krv či iná biologická časť ľudského ja (ako sa tisícročia snažili presvedčiť diktátorské režimy, vrátane tých utopických).

Možno práve mozog, schopnosť sa učiť a získať „viacdimenzionálny“ obraz reality a posúdiť svoje miesto v ňom (inteligencia) nám poskytla evolúcia ako kompenzátor fyzických slabostí v porovnaní s inými predátormi. Ale realita dnes aj v minulosti ľudstva dokazuje, že takých ľudí je relatívne veľmi málo v spoločenských masách. Preto je všeobecná charakteristika ľudského druhu ako inteligentného veľmi prehnaná, práve preto že neberie do úvahy všetky rozmery jeho existencie.

V diktátorských alternatívach vládnutia som nespomenul kapitál, hoc práve tento pojem a dielo Karla Marxa bolo začiatkom komunistického hnutia a vytvorenia systému vlády/diktátu malej skupiny ľudí, ktorí oklamali aj tých v mene ktorých mali vládnuť a vytvoriť historicky známy model diktátu istej spoločenskej skupiny (diktatúra proletariátu/robotníkov). Viac ako iné boli vodcovské režimy tohto diktátu spoločensky aj ekonomicky devastujúce (komunizmus a nacizmus – obe hnutia zneužili robotníka ako nástroj uchopenia moci).

Kapitál je ekonomická a nie spoločenská trieda/skupina a jeho protagonisti/kapitalisti (ľudia ktorým sa z rôznych dôvodov podarilo ovládnuť materiálové, finančné a dnes aj informačné toky spoločnosti) sú minoritou ako mnohé iné. Na rozdiel od predtým citovaných …izmov, neovládli spoločenské vzťahy revolučne/silou/nástrojmi sily – zbraňami. Veľmi šikovne zhodnotili svoju vlastnú – profilovú ľudskú vlastnosť, chamtivosť. Ponúkli a ponúkajú celej spoločnosti svoj model fungovania spoločnosti založený na predátorskom/konkurenčnom využívaní ľudskej chamtivosti.

Spoločenstvo ľudí si koncom minulého storočia zvolilo túto cestu ako model „bohatstva“ založeného na masovej spotrebe využívajúcej všetky naše charakterové vlastnosti vychádzajúce z chamtivosti (moc je len nástroj na jej uplatnenie a tým najlepším príkladom je Rusko a Čína, dva póly jedného mocenského systému ktoré zabránili spoločenskej defragmentácii/rozkladu tým, že demokraciu prispôsobili mentalite a stáročným zvykom svojich obyvateľov), vytvorili a zatiaľ obhajujú svoj model demokracie, ktorý ale rovnako ako ten Západný nie je založený na ideovej ponuke, lež na uchopení ľudskej chamtivosti, túžbe po bohatstve a ponuke masovej spotreby a masovej exponenciálne rastúcej potrebe energií (ponukou obrovskej škály spotrebičov v regulovanej ponuke inovácií rozloženej v čase, každá inovácia uvedená na trh sa totiž mnohonásobne zhodnotí).

Politická filozofia masovej spotreby akcelerovaná premyslene trhovo aplikovanými inováciami je nástrojom pre neustály slobodný,  „dobrovoľný“ nákup propagandou manipulovaných ľudí – masová spotreba. Preto je jedinou politicky možnou alternatívou tohto liberálneho modelu fungovania spoločnosti, nová alternatíva ľavicovosti, založená na idei záchrany ľudského rodu a jeho životného prostredia. To totiž ohrozuje spoločenstvo ľudí ďaleko viac ako nerovnosť bohatstva (koniec koncov historická skúsenosť ukazuje, že sa nikdy nepodarí vytvoriť sociálne rovnostársku spoločnosť, lebo človek ako tvor o to nestojí).

O tom v ďalšej časti tejto eseje nabudúce …

Peter Ponický Lošonci

_{^{1 – Megalodon – vyhynutý druh žraloka s obrovskými zubami, ktorý žil približne pred 23 až 3,6 miliónmi rokov}, ^{2 – Miocén – geologická epocha/obdobie existencie Zeme}}