Racionalita rovnováhy

Časť – 3.

Staré šablóny na nový svet nefungujú, keď všetci sľubujú iba blázni sa radujú …

Môj veľmi dobrý priateľ ma požiadal aby tento cyklus mal viac pokračovaní a bol podrobnejší. Bohužiaľ mu nevyhoviem, lebo ma psychicky unavuje stav, kedy uvažujete ako čo najvýstižnejšie podať popis skutkového stavu a historické paralely a výsledkom v spoločnosti je skôr anarchistický chaos ako racionálne usporiadanie.

Preto tento cyklus dnes ukončím a v budúcnosti budem skôr reagovať na okamžité podnety ako na meditovanie o budúcnosti, ktorú si väčšina ľudí zrejme predstavuje ako Eden (Raj), ale opak je pravdou a dnes je už len otázkou ako rýchlo nastanú zmeny s ktorými sa väčšina ľudstva nebude schopná telesne a zrejme aj mentálne vyrovnať.

Opakovane som konštatoval, že nová ľavica nemôže svoje politické fungovanie založiť na akcentovaní sociálnej nerovnosti. Objektívne sú k tomu dva dôvody.

1. Nikdy od vzniku politickej ľavice sa žiadnemu politickému ani spoločenskému zoskupeniu nepodarilo/nepodarí vytvoriť spoločnosť majetkovo / mentálne / právne rovných ľudí. Preto je táto idea skôr náboženskou ako politickou ideou. Teda nastolenie sociálnej rovnosti v spoločnosti je nereálne a nerealizovateľné, lebo vo svojej prirodzenej podstate človek po nej netúži a keď to deklaroval, tak účelovo pre získanie politickej a spoločenskej moci poverením a manipulovaním väčšiny túžiacej po postavení a majetku pre nich dovtedy nedosiahnuteľnej. Preto rovnako v duchu historických paralel, považovali za jediný možný postup násilného/revolučného prevzatia moci a nastolenia svojho diktátu (čo logicky znamená nerovnosť a obmedzenie slobody). Príroda ako niektorí vieme je systém založený na rovnováhe a komplexnosti. Doterajšia neschopnosť ľudstva k pozemskému prostrediu pristupovať komplexne (opäť historická analógia zjednodušovania, kvôli obmedzenej schopnosti pochopiť, popísať a uplatniť) sa vďaka obrovskému pokroku v schopnosti spracovávať nepredstaviteľne rozsiahle súbory dát a donedávna nepredstaviteľnej detekčnej schopnosti fyzikálnych a spoločenských procesov, umožňuje donedávna nepredstaviteľnú komplexnosť analýz prebiehajúcich procesov. To znamená hlavne objektívne pravdivejší popis a analýzu prebiehajúcich procesov a pomocou iste aj tak zjednodušených modelov aj predvídanie budúcich javov a procesov. Takže sme lepšie vybavení na skúmanie komplexnosť ako kedykoľvek v minulosti ľudstva. Preto pokiaľ sa nevytvorí aspoň v istej skupine ľudí toto vedomie komplexnosti a z nej vyplývajúcej schopnosti a ochoty lepšie vytvárať podmienky rovnováhy, dovtedy nevznikne na Slovensku (ani inde) politický subjekt ani politická vôľa prirodzene kopírujúca pozemskú prirodzenosť všetkých objektov tvoriacich systém života, teda ekologický systém zahrnujúci všetky jeho zložky/subjekty, z ktorých len jeden je človek a jeho komunitné spoločenstvo. Pretože od počiatku ľavicového spoločenského a politického kvasu, sa všetci odvolávali na vedu a poznanie, tak popísaný postup a proces je práve takým a možno ho charakterizovať ako ľavicový (pre niektorých možno intelektuálsky a aj to pasuje rámcu historickej paralely ľavicovosti).
2. FUNDAMENTALIZMUS v nás pestovaný v minulých dvoch storočiach a hlboko zakorenený mylným (účelovým) presvedčením, že jedinou cestou budúcnosti je napodobovanie manierov a spoločenských šablón tých ktorým sme závideli (bohatých, úspešných, na prvý pohľad šťastných, …). Kresťanstvo, komunizmus, fašizmus, nacizmus pestovali/pestujú tento fundamentalizmus neprirodzenej skupinovej/spoločenskej selekcie ľudí. Ten/tí čo sa chcú vyhnúť starým omylom a chybám musia v sebe potlačiť toto sebectvo postavené na nepravdivom akceptovaní a presadzovaní takejto výnimočnosti. Prirodzené rozvrstvenie spoločnosti je veľmi podobné “spoločenskej“ štruktúre živej prírody, čo má logiku v evolučnom vzorci pozemskej fauny a flóry. Ale časť ľudstva disponuje intelektuálnymi schopnosťami, ktoré umožňujú „mierniť ostré prechody z jednej spoločenskej vrstvy do tej vyššej či k nižšej“ a tak vytvárať podmienky práve pre komplexnú spoločenskú rovnováhu s ekologickou udržateľnosťou.

Už dnes nemožno nazvať ľavicovým človeka čo sa oháňa verbálnou podporou elektro-mobility či emisných povoleniek v ich terajšej podobe. Dnes akcelerované procesy časom urobia z ropných magnátov schudobnených majiteľov púštnych pozemkov, ale nedokážu potrebné – zastavenie a dokonca ani zmiernenie blížiacej sa ekologickej katastrofy (čo potvrdzuje aj včerajšie komuniké Ekologického panelu OSN k zmenám klímy na Zemi). Prvé účelové efekty, prezieravým dávno jasné, sa už dostavujú. Extrémny rast cien elektrickej energie spolu so zanedbateľným vplyvom na životné prostredie. Lebo nefunguje ono zaužívané zjednodušenie, ktoré virtuálne velí, zastav čo najviac škodí. Ale ako som písal v úvode, Svet/príroda je komplexný systém množstva menších systémov a v nich jednotlivých entít a jedna nevratná zmena môže znamenať zmenu celého systému v novej/inej komplexnosti. Ten kto túži po návrate bývalej prosperity nemôže byť ľavicovým, lebo odsudzuje človeka na pozorovateľa zmien, ktoré ešte viac zvyšujú všetky nerovnováhy, teda aj sociálnu.

Iste nie je jednoduché oznamovať (odvaha sa považovala za jeden zo znakov progresivity rozumu a teda aj doteraz proklamovaného ľavičiarstva), že zajtra bude horšie ako dnes. Bude bolieť oznámená aj neoznámená budúcnosť. Ale pripraveným bude iste umožnené lepšie (rýchlejšie) sa vysporiadať so zmenami ktoré sú nevyhnutné pre nastolenie novej/inej rovnováhy. Dovolím si možno extrémny príklad zo súčasnej proklamatívnej reality prosperity. Kto má veľa peňazí, investuje do neobvyklých projektov. Napríklad postaví ešte vyšší mrakodrap, naštartuje tzv. vesmírnu turistiku, alebo zasype pieskom časť mora aby postavil rezidenčnú „city“ pre multimilionárov a bohatých turistov. Ale keď stúpnu hladiny morí a oceánov o pol metra, všetko bude zrazu pod vodou. Keď sa zmení golfský prúd, dnes rekreačné oblasti sa stanú rumoviskami bývalej ľudskej neuváženosti a prímorské krajiny sa stanú menšími. Priestor kozmu je životu nebezpečný/neprívetivý a tak aj neperspektívny pre kolonizáciu a čas pozemských zmien s možnosťami človeka preniknúť do hlbokého vesmíru, nezrovnateľný. A čo sa stane s mrakodrapom, keď príde zemetrasenie a povedzme spojené s geologickými procesmi, napríklad erupciou viacerých sopiek. Ostanú trosky a preživší budú hľadať svoju spásu skôr pod zemou ako na nej, ani na dlhodobí život hlboko pod hladinou morí a oceánov nie sme pripravený.

Takže kedy príde na Slovensku (možno aj na Svete) čas pre novú ľavicu? Na Slovensku možno nikdy v zrkadlení času ktorý máme k dispozícii pred nevratnými zmenami a vo svete zrejme nie dosť zavčasu, aby to bolo skôr ako všetci precitnú do reality, ktorá sa bude veľmi podobať tej ekologickej (búrlivej, nestabilnej a vymierajúcej). Boj o úrodnú zem, boj o vodu, vyvražďovanie v mene udržateľnej veľkosti populácií, návrat k prírode až do tej miery, že budeme tam kde sme začali, teda na roveň s inými dnes považovanými za primitívne druhy, alebo …

Peter Ponický Lošonci