Politická platforma

Tieto moje riadky sú motivované veľmi zaujímavým rozhovorom Noama Chomsky (Amerického svetovo rešpektovaného intelektuála/vedca) z roku 2017.

Začnem citáciou hore uvedeného rozhovoru či lepšie prednášky, „ je tragédiou a katastrofou, že si ľavica vybrala za ideový základ myšlienky ľudí ako bol napr. Marx, ktorí ľudí charakterizovali ako produkt tvárnosti histórie, ako obraz reálií prostredia čo znamená aj absenciu akýchkoľvek morálnych prekážok pri ich formovaní.“  To znamená, že si s ľuďmi môžete robiť čo sa vám zachce, lebo nemajú žiadny prirodzený inštinkt slobody, čo inak povedané znamená, že ľudia nemajú pod kontrolou slobodnú, tvorivú a produktívnu prácu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou ich povahy. Takže niet podľa nich žiadneho morálneho dôvodu dávať ľuďom priestor k slobode a preto je nutné ich vyformovať do potrebnej podoby podľa rozhodnutia Ústredného výboru, manažérov korporácií či vodcu fašistického štátu.

Bakunin v intelektuálnom a imaginárnom konflikte s Marxom na konci 19. stročia sa vyjadril vizionársky, že nová trieda podľa Marxových predstáv modernej priemyslovej spoločnosti bude mať zrejme dve alternatívy.

Prvou je tzv. revolučná formátovaná bojom časti spoločnosti (robotníckej triedy) ktorej takíto intelektuáli ponúknu predstavu  moci a z ktorej sa stane nástroj byrokratickej tyranie, najhoršej akú kedy ľudstvo poznalo, samozrejme v záujme pracujúcich (obrazne povedané sa totiž všetci stanú robotníkmi vládnucej byrokracie a nastolením jednej triedy v spoločnosti sa ona stane „beztriednou“).

Druhou možnou alternatívou podľa Bakunina, je že ostatná časť spoločnosti odmietne/nedokáže takýmto spôsob získať moc a utvorí spojenectvo so „štátnym kapitalizmom“ a štát so služobníkmi vládnucej triedy (ako manažérmi a ideológmi takéhoto štátneho kapitalistického systému) a títo ľudia budú nástrojom „ľudovej“ moci, budú hovoriť o demokracii ale v skutočnosti budú „ľud“ mlátiť „palicou demokracie“ ktorú premenia na submisívny systémový mechanizmus nátlaku.

To znamená, že Bakunin vo svojej vízii/predpovedi charakterizoval dva budúce spôsoby prevzatia moci:

1. Bojom o moc násilnými prostriedkami (revolúcia),
2. Získanie moci spojením sa s ľuďmi ktorí už majú ekonomickú moc.

Bakunin tak 50 rokov pred Leninovou boľševickou revolúciou popísal veľmi presne podobu nadchádzajúceho storočia (dvadsiateho) s jeho ideologickými kontextami. A tak ako dnes môžeme posúdiť realitu, zdá sa byť charakteristickým znakom intelektuálneho života v 20. storočí až zarážajúca ľahkosť prechodu ľudí z jednej „ideovej“ alternatívy na tú druhú (ja tomu hovorím ako športovec „mantinelizmus“) a tí istí ľudia sú v „jednom roku Stalinistami“ a ďalší rok už americkými/kapitalistickými patriotmi podporujúcimi akékoľvek zverstvo. Dobre je to „vidieť“ na postkomunistických krajinách kde ŠTBáci a komunistický pohlavári bývalého systému sú najtvrdšími zástancami trhu, investovania a obohacovania sa. Tento prechod bol až „zázračne“ jednoduchý a spolu s Noamom Chomským si myslím, že k žiadnemu prechodu nedošlo (neexistuje), lebo títo ľudia siahajú po moci ktorej oprávnenosť „podkúvajú“ identickou ideológiou o ľudovosti mocenského systému (demokracia).

Demokratická ideológia je svojím charakterom až pozoruhodne podobná tej Leninistickej a vychádza z politickej akademickej predstavy napr. Harolda Lasswella a ďalších tzv. Zakladateľov modernej „politickej“ vedy (? Politológie ?) ktorých možno nazvať wilsonovskými intelektuálmi – progresivistami, ktorých najvýznamnejším predstaviteľom v 20. storočí bol Walter Lippmann, ktorí popísali „svoju progresívnu“ teóriu demokracie, a ktorá je svojou povahou až veľmi nápadne podobná s Leninovou koncepciou demokracie. Obe tvrdia, že občania v demokracii tvoria dve triedy, „verejnosť/ľud“ a „intelektuálna aristokracia“.

Široká verejnosť ktorú Lippmann nazýva – ignorantskí všeteční outsaidri a sú hlúpi na to aby sa podieľali na moci a mohli čokoľvek urobiť a ich „odpor“ je možné ľahko prekonať DOGMATIZMOM. Takže ľudia sú ignoranti a večný outsaideri a takto charakterizuje 90% ľudskej populácie.

A potom sú „zodpovední múdri muži“, prosto šikovní ľudia, tzv. Intelektuálna aristokracia, ktorí musia vládnuť, rozhodovať a myslieť za masy ignorantských outsaidrov a raz za čas im dávajú možnosť sa rozhodnúť, ktorého z múdrych ľudí si zvolia za vodcu a potom sa vrátia domov s pocitom podielu na moci.

Peter Ponický Lošonci