Racionalita rovnováhy

(… konečne rôznosť v jednote, čo nie je jednota v rôznosti, ale veď „sú to len prehodené slová a čoraz viac hlupnúce západné ľudské spoločenstvo ani nepozná rozdiel“ …)

Na začiatok treba vysvetliť, že som použil pojem „nacifikácia“ nie ako odvodeninu od nemeckého slova „nazi“ – národnosť/etnikum, ale od metodiky a postupov ktoré boli typickými pre konanie v tzv. Nacistickom Nemecku za vlády Rakúšana Adolfa Hitlera a jeho „nemeckej národno – robotnícke strany“ (NSDAP) s teroristickými ozbrojenými skupinami SA a po uchopení moci aj ich militarizovanej rasovej aristokracie – „elity“, teda príslušníkov SS a politizovanej polície Gestapa.

Dnes som si prečítal, že vedenie Wimbledonského tenisového turnaja zvažuje zákaz štartu ruského tenistu Medvedeva (aktuálna dvojka rebríčka ATP), z obavy jeho víťazstva a tým účelovej propagandy Ruska a menovite Putina. Tým starším to možno pripomenie starú minulosť rozdielnosti demokracie a slobody v kapitalizme a socializme, lebo oba systémy s obľubou používali tieto od Francúzskej revolúcie populárne politické pojmy, ale rozdielne.

Dnes je kapitalizmus na Východe aj Západe, teda už ekonomický model spoločnosti nehrá žiadnu významnú ideologickú položku, podobne ako pri Nemeckej „anexii“ Rakúska, okupácii Československa, Beneluxu a veľkej časti Francúzska (čo boli vedno kapitalistické krajiny). Hitler a velitelia Wermachtu si uvedomovali silu námornej flotily ešte formálne existujúceho Britského Impéria a preto to bolo trošku inak ako v prípade kontinentálej Európy a ich vojna proti Nemecku, aj keď v prvých mesiacoch skôr mediálna. Až uplatňovanie starej Pruskej idei o rozširovaní na východ vygenerovali aj podobnú etnickú ideu a praktiky už používané proti židovskému etniku a židovskému „moru“ na východné teritórium Európy minimálne po Ural ako horský val proti „aziatom“, ako vojnu proti expanzii komunizmu (hoc nikam mimo území bývalého cárskeho impéria sa nerozširovalo ani to komunistické).

Hitler a Nemecko mienili konštituovať smerom na západ svoj protektorát, podobne ako najprv z časti Československa (z Čiech a Moravy, čo bolo zámerné ako historický politický návrat do stredoveku) a neskôr v roku 1944 z celého jeho pôvodného územia (Slovensko). Smerom na východ, ale pripravovali genocídu, veľmi podobnú tej na dnešnej Ukrajine proti etnickým Rusom (buďto vytlačením ďalej na východ či vraždením podobným metóde kobercového bombardovania, ale vtedy dostupným spôsobom – pozemným motorizovaným vojskom / v stredoveku tzv. pechotou).

Rovnakým/podobným ako v nacistickom Nemecku je aj ideový politický tmel Európskej Únie, teda prísľub prosperity na novej východnej „zemi“ s jej vtedy známym obrovským materiálnym a pôdohospodárskym bohatstvom. Aj východiská sú tým vtedajším prakticky identické, neschopnosť ďalšej hospodárskej mobilizácie z vlastných/domácich zdrojov a obrovská potreba materiálovej a energetickej surovinovej základne pre takýmito vtedajšími aj dnešnými „nacistickými“ vodcami a politickou „špičkou“.

Ale svojim súčasným konaním likvidujú aj tie „bohumilé“ ľuďom a ľudstvu prospešné ekologizačné sľuby za ktoré sa dušovali svojou „humánnou“ a dnes by som radšej napísal „humusnou“ politickou dušou . Utešujú svojich občanov, podobne ako nacistická politická a propagandistická mašinéria o tom, že všetky ťažkosti ich občianske spoločenstvo prekoná (z ktorého už vtedy vyradili napríklad Židov a Slovanov), dnes virtuálne a mediálnou propagandistickou masážou vytvárané unionistické Európske občianstvo. Už bez potlesku a kamier s mikrofónmi budeme sa hriať spaľovaním uhlia a dreva,  nemalo by nám vadiť, že zbrane ktoré dodávame na Ukrajinu nie len, že môžu zabíjať ľudí (dokonca aj „našich“), ale devastujú aj pôdu, zamorujú vzduch, kalia/znečisťujú vodu a ďalej negatívne mineralizujú moria.

Čo teoreticky aj prakticky znamená nie len koniec tzv. Zelenej politiky a hospodárstva, ale naopak zvyšovanie deficitu vzniku možnej pozitívnej zmeny a regulácie oteplenia Zeme na prijateľnú a udržateľnú úroveň. To sa inak ako obrat s vrtuľou nepopísateľnou žiadnou uhlovou rýchlosťou nazvať ani nedá. Súčasná nacifikácia „pôrodnice demokracie a slobody“ Európy znamená aj priblíženie sa fyzickej likvidácií ľudského druhu a nie len jeho, aj likvidácie súčasného ekosystému a to aj bez použitia explozívnych zbraní na báze Uránu a Plutónia.

Peter Ponický Lošonci