Politická platforma

Alebo …Pilátovo krédo

 Ježiš: Preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde: každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.

 Pilát: Čo je pravda? A keď to povedal, vyšiel opäť k Židom a hovorí im: Ja žiadne viny na ňom nenachádzam.

Evanjelium sv. Jána, 18, 37-38

S večerom prišiel istý muž vážený v meste, menom Jozef z Arimatie, ktorý bol tiež Kristovým učeníkom, k Pilátovi a prosil ho, aby mu vydal telo Ježišovo. Pilát súhlasil a povedal: „Bol popravený nevinne.“

,,Ty sám si ho vydal na smrť,“ namietol Jozef. „Áno, vydal,“ odpovedal Pilát, „a ľudia si beztak myslia, že som to urobil zo strachu pred niekoľkými tými krikľuňami s ich Barabašom. Poslať na nich päť vojakov a boli by ticho. Ale o to nejde, Jozef Arimatejský.

O to nejde,” povedal po chvíľke. „Ale keď som s ním hovoril, videl som, že za nejaký čas budú jeho žiaci križovať iných; v mene jeho mena, v mene jeho pravdy budú križovať a mučiť všetky iné, zabíjať iné pravdy a zdvíhať na plecia iného Barabáša. Ten človek hovoril o pravde.

Čo je pravda?

Vy ste divný národ, ktorý veľa hovorí. Máte samých farizejov, prorokov, spasiteľov a iných sektárov. Každý, kto urobí nejakú pravdu, zapovedá všetky ostatné pravdy. Ako keby stolár, ktorý urobí novú stoličku, zahováral sedieť na ostatných stoličkách, ktoré kto urobil pred ním. Akoby tým, že sa urobí nová stolička, boli zrušené všetky staré stoličky. Napokon je možné, že nová stolička je lepšia, krajšia a pohodlnejšia ako tie ostatné; ale prečo, u všetkých všade, by si človek unavený nemohol sadnúť na ktorúkoľvek mizernú, červotočivú alebo kamennú stoličku? Je unavený a zlomený, potrebuje oddychu; a tu vy ho práve násilím ťaháte zo sedátka, na ktoré klesol, aby sa presťahoval na to vaše. Nechápem vás, Jozef.”

„Pravda,“ namietol Jozef Arimatejský, „nie je ako stolička a odpočinok; je skôr ako rozkaz, ktorý hovorí: Choď tam a tam, urob to a ono; poraz nepriateľa, dobu onoho mesta, potrestaj zradu a podobne. Kto neposlúchne takého rozkazu, je zradca a nepriateľ. Tak sa to má s pravdou.”

„Ach, Jozef,“ povedal Pilát, „veď vieš, že som vojak a prežil som väčšinu života medzi vojakmi. Vždy som počúval rozkazu, ale nie preto, že by bol pravdou. Pravdou bývalo, že som bol unavený alebo smädný; že som cnel po matke alebo po sláve; že tento vojak práve myslí na svoju ženu a onen na svoje pole či záprahy. Pravdou bolo, že keby nebolo rozkazu, žiadny z tých vojakov by nešiel zabíjať iných ľudí, rovnako unavených a nešťastných. Čo je teda pravda? Verím, že sa aspoň trochu držím pravdy, ak myslím na vojakov, a nie na rozkaz.”

„Pravda nie je rozkaz veliteľa,“ odpovedal Jozef Arimatejský, „ale rozkaz rozumu. Vidíš predsa, že tento stĺp je biely; keby som ti tvrdil, že je čierny, bolo by to proti tvojmu rozumu a nedovolil by si mi to.”

“Prečo nie?” povedal Pilát. „Povedal by som si, že si asi hrozne nešťastný a pochmúrny, keď vidíš biely stĺp čierno; pokúsil by som sa poopraviť ťa; naozaj, zaujímal by som sa o teba viac ako predtým. A keby to bol len a len omyl, povedal by som si, že v tvojom omyle je rovnako veľa tvojej duše ako v tvojej pravde.”

„Nie je mojej pravdy,“ povedal Jozef Arimatejský. „Je len jedna jediná pravda pre všetkých.“

„A ktorá je to?“

„Tá, v ktorú verím.“

„Tak vidíš,“ hovoril Pilát pomaly. „Je to predsa len tvoja pravda. Ste ako malé deti, ktoré veria, že celý svet sa končí ich obzorom a za ním že už nie je nič. Svet je veľký, Jozef, a je v ňom miesto pre mnoho vecí. Myslím si, že aj v realite je miesto pre mnoho právd. Pozri, som cudzí v tejto krajine a môj domov je ďaleko za obzorom; a predsa by som nepovedal, že táto krajina je nesprávna. Rovnako cudzie je mi náuka toho vášho Ježiša; mám teda snáď tvrdiť, že je nesprávna? Ja si myslím, Jozef, že všetky krajiny sú správne; ale svet musí byť hrozne široký, aby sa všetky zmestili vedľa seba a za sebou. Keby sa mala Arábia postaviť na tom istom mieste, kde je Pontus, nebolo by to však správne. A rovnako je to s pravdami. Musel by sa urobiť svet nesmierne veľký, rozložitý a voľný, aby sa doňho zmestili všetky rôzne pravdy. A ja myslím, Jozef, že je taký. Keď vystúpiš na veľmi vysokú horu, vidíš, že veci splývajú a akosi sa porovnávajú v jednu rovinu. Z akejsi výšky aj pravdy splývajú. Človek však nežije a nemôže žiť na vysokej hore; stačí mu, že vidí zblízka svoj dom alebo svoje pole, oboje plné právd a vecí; tam je jeho pravé miesto a pôsobisko. Ale časom sa môže pozrieť na hory alebo na nebesá a povedať si, že odtiaľ jeho pravdy a veci síce existujú a nie je z nich nič ukradnuté, ale že splývajú s niečím ďaleko voľnejším, čo už nie je jeho majetok. Priľnúť k tomuto širokému pohľadu a pritom pestovať svoje malé pole, to, Jozef, je skoro čosi ako pobožnosť. A ja myslím, že Otec nebeský toho dotyčného človeka naozaj niekde je, ale že sa celkom dobre znáša s Apollónom a inými bohmi. Čiastočne prenikajú a čiastočne spolu susedia. Pozri, na nebi je náramne veľa miesta. Som rád, že tam je aj Otec nebeský.”

„Nie si ani teplý, ani studený,“ povedal Jozef z Arimatie vstávajúc. „Si len vlažný.“

„Nie som,“ odpovedal Pilát. “ . „Ja verím, verím, horúco verím, že je pravda a že ju človek poznáva. Bolo by bláznivé myslieť si, že je pravda len na to, aby ju človek nepoznal. Poznáva ju, áno; ale kto? Ja, alebo ty, alebo snáď každý? Ja verím, že každý má na nej podiel; aj ten, kto hovorí áno, aj ten, kto hovorí nie. Keby sa tí dvaja spojili a rozumeli si, vznikla by tým celá pravda. Áno a nie sa však nedá spojiť, ale ľudia sa vždy môžu spojiť; je viac pravdy v ľuďoch ako v slovách. Mám viac zmyslu pre ľudí ako pre ich pravdy; ale aj v tom je viera, Jozef Arimatejský, aj k tomu je treba udržiavať sa v nadšení a vytržení. Ja verím. Úplne nepochybne verím. Ale čo je pravda?”

P.S.

Pre veriacich ale aj ateistov . Pre tento čas tak príznačné hľadanie . Sme ohlupovaní a vedení iba tími ,ktorých nám dovolia . Nemali by sme sa konečne zastaviť a pozrieť sa čo nám hovorí múdra história ?! Alebo už iba vieme nenávidieť iný názor …?!

Miloš Vaňo -Veget