Racionalita rovnováhy

(V prírode funguje inštinktom riadená rovnováha udržateľnosti prežitia, ale nie je to strach ktorý by bol prírodným zákonom udržania rovnováhy).

Už viac ako 100 rokov na Zemi vládne iný strach, ktorý v takej miere nepoznalo ani ľudstvo vo svojej histórii ani biosféra ktorej sme súčasťou. Naučili sme sa žiť v syntetickom smrade priemyselných exhalátov, bez toho aby sme uvažovali o ich toxicite. Na smrad sme po stredoveku boli iste zvyknutí, ale na smrad našich upotených a nemytých tiel, na smrad našich domácich zvierat čo žili vedno s nami a boli sme zvyknutí aj na kontrasty pyramíd a hlinených chatrčí, palácov plných zlata a otrocky živoriacich strojcov tohto bohatstva. „Spokojne“ sme umierali aj keď relatívne mladí na to všetko v strachu o život z biedy nedostatku (väčšina), z nerovnováhy prístupu k pôde a lesu ktoré boli nositeľmi potravy.

Mocní si vtedy ako dnes rozparcelovali Zem, lebo na začiatku bola migrácia za prírodným dostatkom a kolonizácia tohto prostredia, cestou našej ľudskej podoby šťastia. Ale väčšina biologických tvorov Zeme nájde svoje miesto v ekosystéme a v počte ktorý neohrozí jeho samotného (ekologická/prírodná rovnováha), lebo má k tomu vytvorené „procesy“ a „procesory“ v podobe inštinktov generovaných evolúciou pre istý typ prostredia a podmienok. Máme dosť príkladov toho, že to tak môže fungovať milióny rokov skoro bez zmeny.

Ale človek je tu len zlomok tejto doby a už v dobrom aj zlom stihol dostať planétu i seba do stavu podobného chorobe a umieraniu.

Umierame z prílišného dostatku aj nedostatku, začali sme chrániť aby sme ešte videli a potešili dušu a popritom zároveň masovo ničíme mimo svoj vlastný dvorček. Robíme všetko možné a veľa investujeme do výskumu a výroby medikamentózneho udržania života a fyzickej krásy a zároveň vraždíme a zohizďujeme živé i neživé mimo svojho dvorčeka (napr. pestujeme na zahradách exotické kvety, ale zlikvidovali sme tie na lúkach).

Opakovane rovnaká nematematická matematika. Hľadanie riešení vo fyzike je v matematickom spracovaní skúmaných vlastností v rovnováhe, čo je podmienkou stability/existencie. Matematický model rovnováhy je rovnica ako jej procesný základ. Rovná sa je rovnováha a nerovná sa je zjavná nerovnováha/nerovnosť. Operátory väčší či menší len kvantifikujú mieru tejto nerovnováhy. Podobnosť a operácie s ňou spojené sa používajú len v prípadoch keď vlastnosti/hodnoty veličín nie sú dostatočne známe. A keď nevieme takmer nič, tak necháme veličiny konvergovať k nule či nekonečnu, čo môže vytvoriť len viac či menej pravdepodobnú hypotézu (čo môže znamenať aj na hony od reality vzdialený sen).

Dnes už máme bohužiaľ aj akademikov, ktorí používajú matematiku a štatistiku neprirodzene (mimo jej obor stability) aby dokázali svoje fantazmagórie. Napríklad postavia/vymyslia si rovnicu do ktorej vpíšu premenné, ktoré rovnicu priamo popierajú – napríklad pomocou operácie delenia nulou (lebo 0 = 0 nie je rovnica, len formálne potvrdenie hodnoty/veľkosti dopredu známej pravdy/faktu), čo znamená okamžité poprenie možnosti existencie rovnováhy.

Sme teda inteligentní?

Podľa toho, že máme nástroje na popis reality tak áno. Ale povedzme si aj ono povestné „B“. Koľko ľudí v histórii rovnako ako dnes vie narábať s týmito nástrojmi poznania? Štatisticky, veľmi málo a ešte to zhoršujeme, lebo matematiku a fyziku a niektoré ďalšie obory prírodných vied v školskom systéme okliešťujeme na úkor špekulatívnych a len podporných nástrojov poznania (učíme napríklad o EU, čo každý potrebuje asi tak ako indián v Amazonskej džungli znalosť o existencii New Yorku, či snažíme sa aby každý zvládol aspoň ako tak jazyk svetového kolonistu, angličtinu ale vôbec sa nepozastavujeme nad tým k čomu bude tento komunikačný nástroj pri obrovskej absencii znalostí, alebo sa všetci budú baviť len o sexe a drogách?)

Odpoveď na predtým položenú otázku si už môžeme dať, človek je vo všeobecnosti veľmi málo inteligentný aj preto, lebo je k tomu systematicky vedený.

Ako?

Stačí dnes ako v minulosti nahliadnuť do všetkých možných informačných zdrojov. Dnes sa najviac píše o Ukrajine. Píšu sa fakty overiteľné šablónou pravdy skrývajúcej sa v rovnováhe faktov a teda možnosti vykonania zodpovednej analýzy pravdy? Kdežeeee … Zo všetkých strán sa na nás valí klam a upravená „pravda“. Ale to nie je nič iné ako v zlomku či rovnici delenie nulou.

Ľudia sa v zásade chcú mať dobre. U väčšiny to znamená parafrázovane „nerobiť a zarobiť“ (lebo pracovať v oblasti ktorej nerozumiem/málo rozumiem je vlastne nerobiť a zarobiť, či inak, zle robiť a ešte dostávať za to aj odmenu). Toto sa zrejme nedá nazvať inteligentným konaním, lebo aj vo zvieracej ríši ktorej niektorých reprezentantov milujeme, ako napríklad psov, je jasné že vodcom svorky nebude jej najhlúpejší a najslabší člen.

Ako by ste nazvali človeka, čo si dookola vymýšľa nepravdivé príbehy, aby ohúril divákov a poslucháčov. Je to herec? Nie lebo herec len interpretuje dielo autora a dobrým autorom sa aj tak vždy ukáže dramatik či spisovateľ čerpajúci z reality každého dňa, aj keď občas dokrášľuje pravdu do šťastného konca/happy endu, lebo to priláka diváka/poslucháča/čitateľa.

Je to HOŠTAPLER!

Ako nazvať tých čo chodia mu ruky podávať (hoc by si možno prial nohy bozkávať ako spasiteľ, ale čoho a koho???). Môže iný ako tiež hoštapler sa srdcervúco vítať s nepodobným? Asi by sme aj od obyčajných ľudí uslišali iba jeden v spolu hlas. „Nie, veru nie – iba vrana k vrane sadá.“ A tzv. Západ dovtedy aj teraz plní stránky novín, srdečnosťou v šate bratstva leva v baránkovom rúchu bielom. V tom už zdedená je tradícia, že ideoví v zbrani boha bratia v bielom so svojimi sa bratia (inkvizícia, križiaci – čo bolo veľmi charakteristické v istom historickom období pre teritoriálnu časť dnešnej Ukrajiny obývanej Poliakmi a Nemcami).

Zelenskyj karikoval politikov a sám seba presvedčil, že dokáže opak v „riadnej“ politike. Ale ako dostatočne hlúpy klaun nepochopil, že opakom karikatúry je kreatúra. Nebol jediným málo nadaným „umelcom“ ktorých Svet nepochopil, Hitler ctižiadostivý chtivý maliar, autor svojich diel zneuznalý, presvedčil sám seba a bohužiaľ aj iných, že môže byť autorom iného poriadku Sveta, či Stalin čo mal byť popom/kňazom ale mal príležitosť a vôľu stať sa až Bohom lebo jeden „navádzateľ“ bol mu sklamaním (pravoslávny) ale druhý nádejou a dobrodružstvom dobrej mu účelovej zmeny (Lenin).

Všetci títo čo stratili univerzálneho a našli svojho Boha (MAMON je ním odjakživa a v prejavoch sa už od Alexandrových čias rovnako vždy volá, naša/pravá CIVILIZÁCIA) sa barbarskou bezbožnosťou preslávili a svoje vraždy vykonávať iných vždy nechali.

Kladiem preto otázku, sme vskutku civilizovaní. Nie sme (aj ak zovšeobecním významy tohto pojmu v rôznych jazykoch). Mnohé národy či spoločenstvá aj tie „nekultúrne“, svoje dejiny charakterizovali ako históriu svojej civilizácie (napríklad učebnica dejín „Ukrajinskej civilizácie“, či dokonca donedávna učebnica dejepisu Francúzov ako „História civilizácie“). Ak teda použijem takúto šablónu opakovanú od staroveku, že civilizácia je synonymom Homo Sapiens, teda inteligencie, tak mi ostáva jediné použitie synonyma matematiky, že toto nie je história inteligencie a ak história je dejinami ľudskej rasy, potom ľudstvo necharakterizuje inteligencia, čo však nevylučuje existenciu inteligentných jedincov.

Peter Ponický Lošonci

PS.

Prosím aby si čitateľ nespojoval výraz inteligencia s pomenovaním intelektuál.