Ktorý spoločenský systém je najlepší?

7. mája 2022 05:02, Prečítané 4 313x, veget, Analýzy a trendy, Udržateľnosť

Ako dnes tak aj v minulosti sa hovorilo a aj všakovako konalo proti ľudskej nespravedlnosti. Dnes sa to súborne nazýva sociálny systém. V staroveku sa začali stavať mestá a ľudia keďže už jazdili na koňoch a neunavovali svoje nohy, vzali meče a luky a napadli susedov, aby mali otrokov čo im postavia mestá a na obranu miest aj hradby. Tí čo si domov doniesli viac koristi, mohli nielen viac nakúpiť (pôdy, otrokov apod.) a tak už často doma nemuseli pohnúť prstom.

Bohatí mali všetko, či veľa a takí čo nebojovali ale pracovali (vrátane otrokov) nemali skoro nič, alebo nič. Sociálny (zjednodušene povedzme majetkový) rozdiel medzi jednou skupinou ľudí v pôvodne rovnostárskej spoločnosti (logicky pôvodne rovnostárkej kvôli deľbe práce, niekto bojoval iný vyrábal, ďalší sa staral o plodiny na stravu atď. a spoločenstvo sa rozvíjalo ako celok) sa neustále zväčšoval. Tento systém za asistencie církve (Európa) prerástol do feudalizmu, ktorý ešte zvýraznil sociálne rozdiely a navyše chudobných ľudí de facto pripútal natrvalo k pôde. Užívalo si niekoľko stovák či tisícov veľmožov a živorili státisíce či milióny.

V mestách sa začala tvoriť buržoázia z úžerníkov, remeselníkov apod. Sprvoti aj revolučne bojovali proti výsadám šľachty a nenašli inú metódu ako tú starovekú (s krvavou zbraňou v ruje), pričom ruky pre bojové šíky revolúcie si vlastne najímali z obrovskej komunity chudobných, ktorí tiež chceli svoje postavenie zmeniť (extrémnym príkladom je Veľká Francúzska revolúcia). Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa situácia začala podobať už ľudstvu zažitým dvom spoločenským zmenám, ktoré vznikali z neustále sa zväčšujúcej nerovnosti občanov, zväčša už republík (aj názov evokuje neuskutočnené snahy o spravodlivosť v prerozdeľovaní práce a odmeny za prácu…). Opäť tento odveký konflikt vyústil v spravidla reakčný revolučný stret stále viac bohatnuvšej a zmenšujúcej sa vrstvy spoločnosti s väčšinou závislých a chudobných.

Vznikol konkurenčný spoločenský systém, menej chamtivý, ale viac falošný ako predošlé systémy (socializmus). Vďaka nemu a možnej hrozbe straty nahromadeného bohatstva, v súťaži s ním kapitalizmus zmiernil svoje charakteristické koristnícke praktiky a v mnohom kopíroval základné socialistické (ľavicové) ideje. Socializmus vedený zväčša komunistami neslávne padol, nepadol ani tak vďaka výhodám kapitalistického konkurenta, ale vďaka zavedeniu systémových vzťahov podobných feudalizmu (v ňom vládcovia spolu s cirkvou zaviedli tvrdý segregačný systém vyvolených a tých ostatných a v socializme komunistická „verchtuška“ s podporou spravidla jedinej politickej štruktúry napr. komunistickej strany a reštrikčných ozbrojených zborov) a z občanov formálno-právne rovnoprávnych opätovne vytvárali segregovanú spoločnosť, avšak popravde treba konštatovať, že s menším materiálnym (majetkovým) rozdielom. Postupne sa vytvorili neformálne systémy vládnucich a tých ostatných. Preto to výrazne pripomínalo feudalizmus. Možno aj preto ten skorý pád.

Dnes sa väčšina sveta vrátila k neobmedzenej chamtivosti, ktorá vedie opäť k selekcii dnes už na vlastníkov (menej ako 10% ľudí vlastní všetko na tejto Zemi, menej ako 2% ľudí vlastní viac ako 80% všetkého) a ostatných, už nie úplne nemajetných, ale nevplyvných (dnes je to o ovládaní sveta a ten ovládajú tí ktorí ho „vlastnia“) a ich manipulácie sú klamstvom vydávaným za pravdu. Dostali sme sa do stavu, že sa ani nehľadajú argumenty, je to len slovo „výnimočných“ a Svet nemá právo pochybovať.

TO JE VO VŠETKÝCH FÁZACH ROVNAKÝ EFEKT, KONŠTITÚCIA NEROVNOSTI, NESPRAVODLIVOSTI A NEOBMEDZENEJ MOCI MALEJ SKUPINY ĽUDÍ. Teda stále približne rovnaký výsledok dosiahnutý rôznymi spôsobmi. Takže problém bude v tom aký sme!

Teda:

AK CHCEME VYTVORIŤ OBJEKTÍVNE SPRAVODLIVEJŠIU SPLOČNOSŤ TAK SA MUSÍME NAJPRV ZMENIŤ SAMI („všetci“ ľudia) a to aj preto, že už sa dostávame na hranu svojej existencie a je úplne jedno či to bude za 50, 100, 200, alebo 500 rokov. Tu platí, že čím neskôr s touto zmenou samých seba začneme, tým horšie to bude a viac sa priblížime k samo-zničeniu či dokonca zničeniu celej planéty (základom našich problémov je sebeckosť, chamtivosť a namyslenosť sebavedomého a hlúpeho „vládcu“ tvorstva).

Peter Ponický Lošonci