Racionalita rovnováhy

(Rovnaký postup ako v prípade životného prostredia, najprv veľa slov a na dlho „skutek utek“ a keď už má verejná mienka blízko ku zlosti a vypuknutiu anarchie, hľadá cestu ako túto novú situáciu zneužiť ako biznis plán „priemyselnej“ zmeny.)

Už som písal o tom, že demokracia neexistuje bez slobodnej voľby a slobodná voľba neexistuje bez objektívnej pravdy (dokumentovanej overiteľnými faktami). Západ ktorého vodcovstvo si prisvojili USA si vzal príklad z fašizmu a nacizmu, ktorým sa podarilo zmanipulovať jednotlivé sociálne vrstvy spoločnosti úzkostlivo riadenou manipuláciou verejnej mienky skrze médiá a oba zmienené nacionálne extrémy sa „poučili“ od medzinárodného komunistického hnutia organizovaného boľševikmi a Leninom skoncipovanej a organizovanej globálnej propagandy za pomoci Komunistickej internacionály (komunistického hnutia). Prvotným Leninovým zámerom aj motívom konštruktu tejto organizácie bola Marxova idea Svetovej/globálnej revolúcie proletariátu proti kapitálu a jeho spoločenskému usporiadaniu (kapitalizmu). Ich najmocnejšou a Leninom veľmi tvrdo presadzovanou strategickou taktikou bola masívna a agresívna propaganda (pre Mussoliniho aj Hitlera to bol vzor efektívnej manipulácie spoločnosti ponukou bezkoncepčných a teda krátkodobých riešení krízových/nebezpečných/výbušných nálad spoločnosti ostrejšie segregovaných do skupín podľa bohatstva, chudoby, militantnosti, náboženstva, etnicity).

PROPAGANDA SA STALA ŠTANDARNÝM PRACOVNÝM NÁSTROJOM POLITIKY a SPOLU S OTUPENÍM MOZGOV, TAK VYTVÁRA PLATFORMU NA VYPUSTENIE VŠETKÝCH ZNÁMYCH HISTORICKÝCH PRÁVD A SKÚSENOSTÍ.

TENTO FAKT KONŠTITUUJE DIKTÁT BYROKRACIE A PO NEZVLÁDNUTÍ TEJTO FÁZY SA ZREJME SYSTÉM ZJEDNODUŠÍ ZNÁMYM MODELOM ABSOLÚTNEJ VLÁDY AUTOKRATOV OBKLOPENÝCH TLUPAMI VLÁDCOVI ODDANÝCH „EUNUCHOV“ (tento proces sa dejinami cyklicky opakuje a teda jeho príkladom nie sú len Hitler, Duce, Stalin, staroveký Caesar či celý stredovek).

Faktické víťazstvo Červenej armády nad organizovaným fašizmom a nacizmom v Európe tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia a postup komunizmu spojeného s logickou ideou oslobodenia (nie len od fašizmu a nacizmu, ale aj od útlaku a chudoby generovanej vtedajším kapitalizmom), úspešného najmä skrze ukážky úspešnej mobilizácie ľudského aj materiálneho potenciálu Sovietskeho zväzu, VYSTRAŠIL KAPITÁL a KAPITALIZMUS do tej miery, že bol nútený robiť predtým nevídané, najmä sociálne kompromisy.

Druhá polovica minulého storočia bola plná imperiálnych stretov dvoch systémových, spoločenských a politických usporiadaní. Kapitál a kapitalisti sa poučili od Hitlera, že moc a jej upevnenie nie je možné posilňovať v kontraste s inverznou sociálnou ideológiou revolučným spôsobom a mali k tomu doslova ideálne východiskové podmienky. V prvom rade to bol obrovský kapitálový a investičný rast USA (najmä ako až dodnes vojnovými dodávkami všetkého druhu, bez vlastnej ekonomickej a vojenskej zainteresovanosti do doby nezvratného oslabenia partnerov/spojencov) a jeho kapitálovej a strednej vrstvy lákanej aj z vojnou zbedačenej Európy, vytvorenie ekonomickej závislosti prostredníctvom Marshallovho plánu povojnovej „pomoci“. Nahromadené „bohatstvo“ všetkého druhu sa muselo prejaviť v kontraste väčšiny krajín Európy vrátane Sovietskeho zväzu, zbedačených ľudsky aj materiálne nesmierne krutou a masovou svetovou vojnou. V prípade ZSSR aj prehnanou snahou extrapolovať úspešnosť v súťaži prestíže a menej expandovať do očakávaného rastu kultúrnych a spoločenských potrieb človeka na úkor tých pracovných (súťažili sme v nezmyselných štatistikách objemov ťažby, tonážou tavby či veľkosťou lánu bez medzí). Ten čoraz viac evidentný rozdiel, prenášaný po svete všetkými vtedy dostupnými médiami bol rovnako vzpruhou/motívom ako aj zdrojom napätia.

Tento logický stav krajiny ktorá od vojny „Severu proti Juhu“ (občianska vojna) nezažila veľkú devastujúcu vojnu a neustále hľadajúca bohatstvo najprv na svojom území na úkor indiánov, černochov a zaslepencov „zlatokopeckého rádu“ ktorí v senzáciuchtivých médiách ukazovali „krajinu neobmedzených možností“, skokové zbohatnutie náhodných jednotlivcov, ale zamlčovali doslova milióny chudákov „zdieraných z kože“ z núdze tých najjednoduchších bilogických pudov, prežitia. Tento kontrast mimochodom nezmizol v USA dodnes (len si prečítajte román Američana Johna Grishama – Advokát chudobných).

Puritánska história vzniku USA vygenrovala aj politickú ideu predurčenosti (vyvolenosti) nového národa vládnuť (podobne ako v Starom zákone Bohom učenú Zem Kanán vybojovanú od Kanáncov nakoniec časť preživších asimilovaných Židmi). Keď už zvládli vládnuť obrovskej krajine ktorú si ukradli s vierou ochrany kresťanským Bohom, nad tých animálnych a šamanských od pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky a rovnako kresťanských/katolíckych Španielov a Mexičanov nadobudli presvedčenie Impéria a vlády nad Svetom (predurčenosti modernity bohatstva ZLATA pretavením do kapitálu a investovania i „odpisovaním conquistadora“ Pizarrovho chytráctva nad Inckou dôverčivosťou a zlatom len ako cetkou ozdobného rituálu).

Až dnes smerujeme k budúcnosti žitej a vžitej tzv. primitívnymi civilizáciami Amerík, že najväčším bohatstvom je dostatok poživatín a vody a zlato nie je skutočnou hodnotou. Kto je hladný a smädný, skúste ho osloviť tým, že ho obsypete zlatom. Takmer istá odpoveď v potravinovej núdzi je, „nechaj si ho a skús si ním uhasiť smäd či hlad“. A tu sa už dostávam k avizovanej DIPLOMACII. V stave všeobecnej núdze je jedinou efektívnou metódou prežitia sociálneho spoločenstva DOHODA o spoločnom postupe. Keď nedôjde k jednaniu (diplomacii a to s protokolom či bez neho, mimochodom protokol je aristokratický prežitok formálnosti v neformálnej spoločnosti), keď nedôjde k dohode (na čom je postavená idea diplomacie), tak jedinou ďalšou alternatívou je KONFRONTÁCIA, KONFLIKT, PREHRA.

Prečo som použil tento sled udalostí po neúspešnej diplomacii, či odmietnutí diplomacie?

Hoc sa Západ snaží predĺžiť explozívny rast spotreby posledných dvoch storočí, podobným spôsobom ako všetci svetovlády chtiví vládcovia a vlády minulosti, teda EXPANZIOU do ešte materiálne/ľudsky nevyčerpaných oblastí (z pohľadu USA a Európy je to Euroázia reprezentovaná spoločenstvom krajín ako Rusko, Čína, India, Vietnam, …). Ako sa však dnes ukazuje, minulá nepríjemná koloniálna a imperiálna skúsenosť veľkej časti sveta ich aktivuje v odpore podpory Západu aj v súvislosti s dianím na Ukrajine (USA, Veľká Británia, Európska únia, Austrália, Japonsko) celý zvyšok Sveta. Rusko, Čína a India deklarujú vznik „nového“ MULTIPOLÁRNEHO Sveta bez dominantných predátorov, čo sa logicky zvyšku Sveta páči aj preto lebo má s ním dávnu či nedávnu zlú skúsenosť.

Za barbarov boli v celej histórii ľudstva označovaní budúci víťazi.

Keď starovekí Rimania bojovali v Británii s jej slabo odetými a primitívne vyzbrojenými kmeňmi, nedokázali ich poraziť, len zatlačiť hlbšie do vnútrozemia. Na zachovanie svojho postavenia a územných ziskov postavili Hadriánov val, že by preto, že sa nebáli? Do konca dní svojej ríše sa obávali, ak nechcem napísať báli týchto podľa nich „primitívnych“ kmeňov.

Keď zahynuli všetci príslušníci rímskych légií pri pokuse posunúť hranice ríše na vtedajšom území „primitívnych barbarov“ – Germánov v jednej bitke v Teutoburskom lese, nikdy viac sa nielenže neposunuli severnejšie, ale až do konca dní Ríma mali obavy z barbarských kmeňov „severu“. Napriek tomu zánik ZápadoRímskej (Európskej) časti ríše Ríma prišiel práve odtiaľ.

Keď vodca tretej „tisícročnej ríše germánov/nemcov“ hľadal priestor na východe, lebo tam žili len „barbari“ údajne neschopní „civilizovanej“ existencie, bol „germánsky nadčlovek skoro na existenčnom prahu“. Opäť „barbari“ zvýťazili.

Kto sa nechce poučiť históriou je podľa mňa len namyslený idiot. Namyslený preto, že je odetý v „hodvábe“ a má pocit, že už len jeho odev je dôkazom jeho schopností, nadradenosti a predurčenosti. Idiot preto, že skôr uverí týmto príjemným pocitom ako zdravému rozumu.

Peter Ponický Lošonci