Racionalita rovnováhy

napísal Thierry Meyssan

Zdroj: Voltaire Network – Paríž, 27. 04. 2022,  www.voltairenet.org/article217089.html

Sankcie Západu proti Rusku, o ktorých jednostranne rozhodol Washington, sú prezentované ako spravodlivý trest za agresiu proti Ukrajine. Bez toho aby sme sa zmieňovali o ich nezákonnosti podľa medzinárodného práva každý vidí, že nedosahujú svojich cieľov. V praxi se jedná o izoláciu Západu zo strany Spojených štátov v nádeji, že si udržia hegemóniu nad svojimi spojencami.

Spojené štáty, které sa svetových vojen zúčastnili vždy až neskôr a neutrpeli na svojom území žiadne straty, vyšli zo svetových konfliktov víťazne. Zdedili európske impériá a vytvorily systém nadvlády, ktorý z nich učinil „svetového policajta“. Ich hegemónia však bola krehká a nedokázala vzdorovať rozvoju veľkých národov. Už v roku 2012 začali politológovia popisovať ako „Thukydidovu pascu“ analogicky s vysvetlením gréckeho vojenského stratéga v dobe vojen Sparty s Aténami. Podľa nich se vďaka mocenskému vzostupu Číny stala nevyhnutnou i konfrontácia so Spojenými štátmi. S poukazom na to, že Čína sa stáva prvou svetovou ekonomickou mocnosťou, Rusko sa tak stalo prvou vojenskou mocnosťou, sa Washington rozhodol s nimi bojovať postupne.

V tomto kontexte sa odohráva vojna na Ukrajine. Washington ju prezentuje ako „ruskú agresiu“, prijíma sankcie a núti svojich spojencov, aby ich prijali tiež. Prvé, čo nás napadne je, že Spojené štáty ktoré vedia, že sú vojensky menejcenné, ale ekonomicky nadradené, sa rozhodly vybrať si svoje bojisko. Analýza zúčastnených síl a prijatých opatrení však tento výklad udalostí vyvracia.

SVETOVÝ EKONOMICKÝ SYSTÉM

Svetový hospodársky systém bol vytvorený Brettonwoodskou dohodou v roku 1944. Jej cieľom bolo vytvoriť rámec pre kapitalizmus, ktorý by prekonal krízu z roku 1929, pre ktorú nebol nacizmus riešením. Spojené štáty zaviedli svoju menu ako referenčnú zmeniteľnú za zlato. Sovietsky zväz ani Čína sa konferencie nezúčastnili.

V roku 1971 sa prezident Richard Nixon rozhodol neoficiálne ukončiť paritu doláru so zlatom. To mu umožnilo financovať vojnu vo Vietname. V praxi už neexistovali žiadne pevné výmenné kurzy. Toto opatrenie bolo formalizované až po vojne, v roku 1976. V tej dobe aj Čína „uzatvorila“ spojenectvo s anglosaskými nadnárodnými spoločnosťami. Európske spoločenstvo (predchodca Európskejúnie) sa prispôsobilo tým, že v roku 1972 regulovalo plávajúce výmenné kurzy („menový had“) a potom vytvorilo euro.

Od roku 1981 sa Spojené štáty začali zadlžovať. So 40 % svojich dlhov voči HDP sa dostali na dnešných viac ako 130 %. Pokúsili se globalizovať svetovú ekonomiku, tj. Vnútiť svoje pravidlá solventným krajinám a zničiť štátne štruktúry ostatných krajín (stratégia Rumsfeld/Cebrowski). Aby zaplatili svoje dlhy, tlačili doláre, špehovali spoločnosti svojich spojencov a ukradli všetky zásoby dvoch veľkých ropných štátov, Iraku a Líbye. Nikto sa neodvážil nič povedať, ale od roku 2003 už ekonomický systém USA nebol tým, za čo sa vydával. Oficiálne boli USA stále liberálne, ale každý videl/vedel, že už nevyrábajú vlastné potraviny a potreby a že žijú z drancovania ostatných krajín sveta.

Ekonomika USA, ktorá v dobe rozpadu ZSSR tvorila tretinu svetovej ekonomiky, je teraz len jej desatinou.

Mnoho štátov očakávalo koniec brettonwoodských pravidiel a uvažovalo o novej dohode. V roku 2009 vytvorili Brazília, Rusko, India a Čína, ku ktorým sa takmer bezprostredne pripojila Juhoafrická republika za Afriku, ako zoskupenie BRICS. Tieto krajiny založili finančné inštitúcie, ktoré na rozdiel od MMF a Svetovej banky nepodmieňujú svoje pôžičky štrukturálnymi reformami nebo politickými záväzkami, aby sa prispôsobili Washingtonu. Dávajú prednosť investíciám na báze leasingu, pričom hostiteľská krajina sa stáva vlastníkom investície, pokiaľ je zisková.

V roku 2010 Bielorusko, Kazachstan a Rusko, ku ktorým sa skoro pripojila Arménia, založili Euroázijskú hospodársku úniu. Tieto prihraničné krajiny vytvorili zónu voľného obchodu s Egyptom, Čínou, Iránom, Srbskom, Singapurom a Vietnamom. Mohli by sa k nim pripojiť Južná Kórea, India, Turecko a Sýria.

V roku 2013 zahájila Čína svoj rozsiahly projekt „Novej hodvábnej cesty„. V nasledujúcom roku, jej HDP prekonalo HDP Spojených štátov podľa parity kúpnej sily, Peking vytvoril Ázijskú infraštruktúrnu investičnú banku (AIIB) a v roku 2020 reguloval zahraničný kapitál.

V roku 2021 EU vytvorila svoju globálnu „bránu“, aby konkurovala Číne a presadila svoj politický model. Túto požiadavku však mnoho krajín považovalo za koloniálny presah a hromadne ho odmietlo.

Postupne sa ruský a čínsky blok zblížili, vďaka spoločnému projektu Veľkého euroázijského globálneho partnerstva (2016) v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Jej cieľom je rozvoj globálneho priestoru vytvorením vyvážených komunikačných kanálov na ideologických základoch definovaných kazašským „sultánom“/vodcom Nazerbajevom = inkluzivita, suverénna rovnosť, rešpekt ku kulturnej a sociálno-politickej identite, otvorenosť a pripravenosť k integráciiďalších celkov.

Snaha Washingtonu zničiť tento vznikajúcí subjekt nemá šancu na úspech. Je zarážajúce, že ekonomický útok nezačal inváziou na Ukrajinu, ale o dva dni skôr. Je namierený predovšetkým proti ruským bankám, ruským miliardárom a ruskému plynárenskému priemyslu, a vôbec nie proti novému euroázijskému komunikačnému systému. A konečne, jeho cieľom je vylúčiť Rusko z medzinárodných organizácií, ale netýka sa štátov, ktoré odmietajú Rusko odsúdiť. Preto ich bude tlačiť do náruče Pekingu. Inak povedané, USA neizolujú Rusko, ale izolujú Západ (10 % ľudstva) od zvyšku sveta (90 % ľudstva).

S poukazom na to, že pokiaľ sa Čína stala prvou svetovou ekonomickou mocnosťou, Rusko se stalo prvou vojenskou mocnosťou, sa Washington rozhodol postupne s nimi bojovať.

V tomto kontexte sa odohráva vojna na Ukrajine. Washington ju prezentuje ako „ruskú agresiu“, prijíma sankcie a núti svojich spojencov, aby ich prijali tiež. Prvé, čo nás napadne je, že Spojené štáty ktoré vedia, že sú vojensky menejcenné, ale ekonomicky nadradené, sa rozhodli vybrať si svoje bojisko. Analýza zúčastnených síl a prijatých opatrení však tento výklad udalostí vyvracia.

PROCES ODDEĽOVANIA „ZÁPADU“ OD ZVYŠKU SVETA

Hneď na druhý deň potom, čo Moskva uznala nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (21. februára 2022), zahájily Spojené štáty ekonomický útok na Rusko (22. februára). Európska únia tak učinila nasledujúci deň (23. februára). Z globálneho finančného systému boli vylúčené banky Vnešekonombank a Promsvjazbank.

Vnešekonombank (VEB.RF) je regionálna rozvojová banka. Mohla pomôcť Donbasu. Promsvjazbank (PSB) investuje predovšetkým do obranného sektoru. Mohla hrať istú úlohu v rámci Zmluvy o vzájomnej pomoci.

V dobe, kedy Rusko zahájilo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine (24. februára), rozšírili Spojené štáty rozšírili vylúčenie prvých dvoch bánk zo svetového finančného systému na všetky ruské banky (25. februára). Európska únia ich nasledovala (25. februára).

Aby sa k Rusku nepripojilo čo najviac štátov, rozšíril Washington zákazy obchodu aj na Bielorusko. Európska únia začala podľa pokynov Spojených štátov odopierať ruským bankám prístup do systému SWIFT, rozšírila sankcie na Bielorusko a cenzurovala ruské štátne média Russia Today a Sputnik (2. marca).
Washington sa začal zameriavať na bohatých ruských občanov (mylne nazývaných „oligarchami“) so zlými vzťahmi s Kremľom (3. marca) a zakázal dovoz ruských energetických zdrojov (8. marca). Európska únia nasledovala jeho príkladu, ale bránila sa zákazu dovozu tak potrebného ruského plynu (9. marca).
Washington rozšíril finančné sankcie v MMF a Svetovej banke, rozšíril zoznam oligarchov a zakázal vývoz luxusného tovaru do Ruska (11. marca). Európska únia nasledovala jeho príkladu (15. marca).
Washington zaistil, že členovia Dumy a oligarchovia už nemajú na Západe žiadne práva, že Rusko už nebude môcť používať svoje aktíva v USA na úhradu svojich dlhov voči USA, a že nebude môcť používať svoje zlato na úhradu svojich dlhov v zahraničí (24. marca). Európska únia tieto zákazy nasledovala. Vyhlásila zákaz dovozu ruského uhlia a ropy, ale stále žiadny zákaz dovozu plynu.

Tabuľka obsahuje vyhlásenia Bieleho domu a Bruselu.

Dňa 4. februára 2022 podpísali prezidenti Ruska a Číny Vladimír Putin a Si Ťin-pching spoločné ujednanie v ktorom načrtli svoju víziu udržateľného hospodárskeho rozvoja. Deň po vstupe ruskej armády na Ukrajinu 25. februára telefonicky potvrdili, že reakcie USA na ich dohode nič nemenia.

Reakcie zvyšku sveta

Je to nesmierne prekvapivý jav, ktorý pozorujeme, ako USA dokázali na svoju stranu „pretiahnuť“ väčšinu štátov, ktoré však majú najmenej obyvateľov na svete. Ako by nemali žiadne prostriedky ku generovaniu tlaku na nezávislé krajiny.

V dôsledku jednostranných krokov Anglosasov a Európskejúnie sa svet rozdeľuje na dva rôznorodé priestory. Éra ekonomickej globalizácie skončila. Hospodárske a finančné mosty sa jeden po druhom bortia.

Rusko pohotovo reagovalo a presvedčilo svojich partnerov z BRICS, aby prestali obchodovať v dolároch a prípadne vytvorili spoločnú virtuálnu menu pre vzájomnú výmenu. Do tej doby budú obchodovať v zlate. Táto mena by mala byť založená na „koši mien“ BRICS, váženom podľa HDP jednotlivých členských štátov, a na koši komodít kótovaných na burze. Tento systém by mal byť omnoho stabilnejší než ten súčasný.

Predovšetkým Rusko a Čína sa zdajú byť voči svojim partnerom omnoho ohľaduplnejší než Západ. Nikdy nepožadujú štrukturálne reformy, ani ekonomické, ani politické. Ukrajinská „aféra“ ukazuje, že Moskva neusiluje o prevzatie moci v Kyjeve a okupáciu Ukrajiny, ale o zatlačení NATO a boj proti banderovcom („neonacistom“ podľa kremeľskej terminológie). Nič iné než veľmi legitímna požiadavka, aj keď použitá metóda je dosť brutálna.

V praxi sme svedkami konca štyroch storočí nadvlády Západu a jeho impérií. Ide o konfrontáciu rôznych spôsobov myslenia.

Ľudia zo Západu teraz uvažujú plen v termínoch týždňov. Vďaka tejto krátkozrakosti môžu mať dojem, že Spojené štáty majú pravdu a Rusi sa mýlia. Zbvyšok sveta, naopak uvažuje v desaťročiach, ba dokonce storočiach. V tomto prípade nie je pochýb o tom, že Rusi majú pravdu a Západ ako celok se mýli.

Západ naviac odmieta medzinárodné právo. Napadol Juhosláviu a Líbyu bez povolenia Rady bezpečnosti OSN a klamal, keď chcel zaútočiť na Afghanistan a Irák. Prijímajúsa len pravidlá, ktoré si sami vytvorili. Ostatné štáty naopak usilujú o multipolárny svet, v ktorom by každý aktér uvažoval podľa svojej vlastnej kultúry. Sú si vedomí toho, že lentakéto medzinárodné právo by umožnilo zachovat mír ve světě, ako o ňom snívajú.

Namiesto toho, aby sa Spojené štáty postavily Rusku a Číně, rozhodly se stiahnuť do svojho impéria – izolovať Západ, aby si udržali svoju hegemóniu. Od roku 2001 všetci svetoví vodcovia považují Západ, a najmä Spojené štáty, za raneného predátora. Neodvažujú sa im postaviť a hľadajú spôsoby, ako ich šetrne odprevadiť na cintorín. Nikto si asi nikdy nepredstavoval, že by sa izolovali aby zomreli.

Thierry Meyssan