Politická platforma

(Rozhovor Vincenta Jouverta z Le Nouvel Observateur so Zbigniewom Brzezinskim, poľským Američanom a bývalým bezpečnostným poradcom amerického prezidenta Jimmyho Cartera a neskôr zahranično-politickým poradcom prezidenta Baracka Obamu.)

Toto je fotokópia uvedeného článku:

Le Nouvel Observateur: Bývalý riaditeľ CIA Robert Gates hovorí vo svojich memoároch: „Americká spravodajská služba začala pomáhať afganským mudžahedínom šesť mesiacov pred sovietskou intervenciou.“ V tom čase ste boli poradcom prezidenta Cartera pre národnú bezpečnosť. Takže ste v tomto prípade zohrali kľúčovú úlohu? – Potvrdíte to?

Zbigniew Brzezinski : Áno. Podľa oficiálnej verzie príbehu sa pomoc CIA mudžahedínom začala v priebehu roku 1980, teda po invázii sovietskej armády 24. decembra 1979 do Afganistanu. Tajená realita je však úplne iná: „3. júla 1979 prezident Carter skutočne podpísal prvú smernicu o tajnej pomoci odporcom prosovietskeho režimu v Kábule. A v ten deň som napísal prezidentovi nótu, v ktorej som vysvetlil, že podľa môjho názoru by táto pomoc vyžadovala sovietsku vojenskú intervenciu.“

Le Nouvel Observateur: Napriek riziku ste boli zástancom/strojcom tejto „tajnej operácie“. Možno ste si dokonca prial začatie vojny so Sovietskym zväzom, chcel ste ju takto vyvolať?

Zbigniew Brzezinski: Nie je to celkom tak. Nenaliehali sme na Rusov, aby zasiahli, ale vedome sme zvyšovali pravdepodobnosť, že zasiahnu.

Le Nouvel Observateur: Keď Sovieti odôvodnili svoj zásah tým, že chcú bojovať proti tajnému zasahovaniu USA do Afganistanu, nikto im neveril. A predsa to bol pravý a pravdivý dôvod. Ľutujete dnes niečo?

Zbigniew Brzezinski: Čo by som mal ľutovať? Táto tajná operácia bola skvelý nápad. Nalákala Rusov do afganskej pasce a vy chcete, aby som to ľutoval? V deň, keď sovieti oficiálne prekročili hranicu, som prezidentovi Carterovi napísal v podstate toto: „Teraz máme príležitosť vrátiť ZSSR vojnu vo Vietname.“ Moskva viedla takmer desať rokov túto vojnu, ktorá bola pre ich režim demoralizujúcim konfliktom, ktorý viedol ku konečnému kolapsu sovietskeho impéria.

Le Nouvel Observateur: Neľutujete ani to, že ste propagovali islamistický fundamentalizmus, darovali smrtiace zbrane a radili budúcim teroristom?

Zbigniew Brzezinski: Čo je dôležitejšie z hľadiska svetových dejín? Taliban alebo pád Sovietskeho impéria? Pár nadšených islamistov, alebo oslobodenie strednej Európy a koniec studenej vojny?

Le Nouvel Observateur: Pár nadšených? Ale hovorí sa a neustále opakuje, že: „Islamský fundamentalizmus dnes predstavuje globálnu hrozbu„.

Zbigniew Brzezinski: Nezmysel. Hovorí sa, že Západ musí viesť komplexnú politiku voči islamizmu. To je hlúpe, lebo neexistuje žiadny globálny islamizmus. Pozrime sa na islam racionálne a nie demagogicky či emocionálne. Je to prvé náboženstvo na svete s 1,5 miliardou veriacich. Čo však majú spoločné fundamentalistická Saudská Arábia, umiernené Maroko, militaristický Pakistan, prozápadný Egypt či sekularizovaná Stredná Ázia? Nie viac ako to, čo spája krajiny kresťanstva.

Peter Ponický Lošonci