Racionalita rovnováhy

(Napísané pred dvomi rokmi – 2020.)

Všetky zloženiny a konštrukcie, ktoré majú svoj slovný základ v tomto čarovnom slovíčku sú odjakživa nesmierne príťažlivé.

Politický aj ideologický konzervatívci sa radi prezentujú ako ľudia zásad, často dokonca odvekých. Ktoré sú to? Desatoro „božích“ doporučení, ktoré plne neakceptuje ani väčšina ich hlásateľov?

BRATSTVO s ktorým sa nevedia vyrovnať ani mnohí súrodenci? Alebo ROVNOSŤ ktorú si všetci užili len v momente narodenia, keď príjemné prítmie prenatálnej fázy života osvieti kvantum nepríjemne ostrého svetla?

Konzerva uchováva svoj obsah. Uchová ho večne? Iste každý trochu inteligentný človek odpovie, že nie. Ani poznanie nie je možné konzervovať, hoc by sme si to často priali a dokonca jeho časť sa ľudia snažili uchovať aj vtedy, keď už bolo jasné že minulé poznanie je prekonané novým, čo viac odpovedá Svetu okolo nás.

V histórii človeka je snáď najviac zla spôsobeného práve potlačovaním nových právd poznania ku ktorým osvietená časť ľudstva smeruje. Takí čo konzervovali staré pravdy za tie svoje, bojovali tými najneľudskejšími prostriedkami aké si ľudská tvorivosť vedela vykresliť.

SLOBODA ktorú si takmer každý predstavuje inak, hlavne v prospech tej vlastnej. Dnes sa všetci „bojovníci“ za slobodu schovávajú za jej anglický spôsob. Konzervatívci čo by všetko najradšej konzervovali nasilu a Liberálovia čo by si najradšej slobodu kúpili len pre seba. História ako ju poznáme je vlastne len tohto potvrdením, nerovnosť, nesloboda a nesvornosť pre väčšinu. Mocní za tento model spoločnosti bojujú pod rôznymi menami a chránia sa rôzne pevnými štítmi už odjakživa.

Ježíš nikdy nevyslovil prianie vytvorenia cirkvi svätej, Caesar chcel byť prvý medzi rovnými, Marx chcel zmeniť svet k lepšiemu a navrhol diktatúru jedných proti druhým, Americký model slobody je za úplatu.

Nastáva čas „pomsty“ tej ktorej sme sa vlastne nikdy na slobodu nepýtali a ktorá je jedinou príčinou, že sme mali možnosť slobode vzniknúť a ju žiť. Príroda a jej deti sme sa snažili zotročiť ako sami medzi sebou od vekov. Len malý príklad zo súčasnosti kedy mnohí radi cestujú aby videli nie ako ľudia žijú na druhom konci sveta, ale aby videli výtvory tej ktorú sme sa tisícročia snažili zotročiť. Letecké spoločnosti aby získali vôbec niekoho na začiatku svojho podnikania, ponúkali miesta nadostač, jedlo, krásnu obsluhu a príjemné slovo. Dnes uberajú miesto medzi sedačkami, aby bolo za starú cenu v lietadlách čo najviac pasažierov, rušia občerstvenie a pekné slovo je vzácnosťou.

Obmedzujú slobodu pohybu u tých ktorí im zaisťujú ich slobodu podnikania a verejnej služby. Dokonca to činia spôsobom, ktorý odoberá ľudom to po čom odjakživa túžili, slobodu a rovnosť. Túto predávajú za vyššiu cenu pre rovnejších čo si túto slobodu vedia zaplatiť!

Ľudstvo toto odveké nepriateľstvo v mene prospechu niektorých zrejme nedokáže vyriešiť. Naša chamtivosť, však berie čoraz viac možností prírode, aby mohla náš konflikt vyriešiť zmierlivo a bez obetí…

Peter Ponický Lošonci