Racionalita rovnováhy

Mnoho civilizácií si volilo Radu múdrych/starších, lebo všeličo zažili a museli riešiť a z tejto pozície aj efektívne radiť.

Ako deti sme zažili pozitívne účinky socialistickej štátnosti, ako šťastné a bezstarostné deti. Zažili sme vzopätie nádeje z možností neregulovaného vlastenectva a viery v socialistickú prosperitu v roku 1968. Ale už v tom istom roku sme prežili prekvapenie neinformovaných z konfliktu Československej s ostatnými komunistickými stranami a zo strany Brežneva zavčasu avizovanému „vpochodovaniu“ 5 armád Varšavskej zmluvy na naše celé teritórium.

Iniciátormi takéhoto riešenia udržania stojatých vôd direktívneho socializmu boli vystrašení boľševici v Berlíne a vo Varšave, ktorých postavenie bolo konštruované strachom z vlastných občanov a rovnako strachom z „veľkého brata“. Preto vniesli strach do krajiny, ktorá verila, že by socializmus mohla budovať bez strachu. Normalizácia, ako to nazval súdruh Husák, bola párkovým socializmom s lacným pivom (bolo čo jesť a piť) a bývaním (bytom od štátu alebo pomocou pre individuálnu svojpomocnú výstavbu). Za to žiadali predstavitelia režimu lojalitu k nim a zdržanlivosť s malou rýchlosťou sociálnych programov.

Boli sme však na hraniciach so Západom. Počúvali sme Hlas Ameriky a Slobodnú Európu, rozhlasové stanice platené administratívou USA. Prečo?

Podľa komunistov/boľševikov štvavých propagandistických vysielačov postavených v ešte vtedy relatívne nedávno nacistickom Nemecku (tom západnom). Boli propagandistické vládnuce ale pravdou o dianí a živote na Západe a hlavne o interných necenzurovaných informáciách z Československa, kde sme žili – počuli -videli, ale voľnému prístupu k pravde ktorá nebola len v našom okolí, nám i píšucim autorom BRÁNILA CENZÚRA. Boli sme na tom ako porazené nacistické Nemecko, zmanipulované propagandou v lojálnu masu vykonávateľov priania svojho vodcu/vodcov. Aj tu ale platí, že dva krát do tej istej rieky nevstúpiš. V Nemecku fungoval teror a hospodárska expanzia po obrovskej inflácii a sociálnej/spoločenskej kríze po Trianonskom diktáte. V Nemecku tento vodcovský nacistický diktát trval cca 10 rokov a väčšiu časť tejto doby vyplnila vojna. Aj preto bola ich od začiatku vojnová propaganda za relatívne krátku dobu tak účinná.

V Československu začali reštrikcie a hlavne cenzúra už v roku 1945 a viac-menej trvala do konca roku 1989, čo je 4x viac ako v Nemecku a bez vojny a s existenciou ideologického boja „kapitalizmu“ proti socializmu či vláde komunistickej strany. Čo bolo v takomto stave tou najlepšou a najúčinnejšou ideologickou zbraňou? PRAVDA z dostupného vysielania hore uvedených vládou USA financovaných rozhlasových/informačných staníc. Práve poznaná pravda videná, počutá a zažitá v našej krajine „konštruovali“ vzostup odporu k ich nositeľovi, komunistickej strane.

Prišiel režimu tzv. reálneho socializmu čas vyrovnania sa s pravdou a ona ich pravda sa ukázala ako slabá, Komunistická strana bez overiteľnej pravdy života väčšiny občanov sa dobrovoľne vzdala moci. November 1989 bol „revolúciou“ proti komunistickej šľachte. Táto šľachta zhýčkaná pohodlným životom s ochranou „vyššej moci“ v Moskve už mala len formálnu moc. Po strate masy vojenskej ochrany, sa jej stavba zbúrala ako domček s kariet.

Nepripomínajú vám tieto vety niečo? Mne áno, SÚČASNOSŤ. Pravdu o bojoch na Ukrajine sa môžeme dozvedieť len z nezápadnej tlače/médií, resp. od intelektuálov v tzv. internom exile, ktorí sú exekuovaní vládnou cenzúrou. Ale ich sila je v účinnosti pravdy, rovnako ako pred viac ako 30 rokmi. Súčasná Ruská propaganda nemusí klamať, stačí keď bude opakovane prezentovať fakty aby „zlomila“ propagandu zlovôle Západu, voči neudržateľnej konkurencii Východu a jeho ekonomickej, materiálovej, energetickej a časom aj vojenskej prevahe. Topiaci sa aj slámky chytá v snahe o záchranu pohodlnej, lenivej, koloniálnej politiky voči už kedysi kolonizovaným. Platí však už napísané, dva krát do tej istej rieky nevstúpiš.

Bezperspektívnosť tejto cesty je v disponibilite možností. Západ nevládne dostatkom energií, nevládne dostatkom pôdy na účinný spôsob doterajšej neviazanej a hazardnej spotreby potravín, nevládne dostatkom nerastných surovín na doterajšiu priemyselnú spotrebu planéty v ideu nekonečného rastu a už nevládne ani mentálnou kapacitou dostať sa z tejto bezvýchodnej situácie. Použili už mnohokrát „otrepanú“ opravnú metódu, vyprovokovanie vojny s vierou v jej rýchle ukončenie víťazstvom a koloniálne prerozdelenie lupu bohatstva porazených.

Nežili v pravde – nežili v racionalite faktov, ideologizovali to čo sa nedá oklamať, PRÍRODU. Ona nepočuje a nerozumie našej reči, na ňu nefunguje ideológia – ona vie, že nech vojnu proti nej začne ktokoľvek vždy príroda vyhrá. Planéte Zemi a jej vyššej autorite Vesmíru je totiž jedno či tu existujú nejaké biologické bytosti a biologické procesy.

Akákoľvek politika, akákoľvek ideológia, akákoľvek armáda, akokoľvek veľké ľudské spoločenstvo sa nakoniec dočká tvrdej pravdy, že tu vládne naveky príroda a jej zákonitosti a ich relevancia k realite – PRAVDA.

Pravda teda v každom prípade zvíťazí. Život na tejto planéte je odkázaný na túto pravdu a preto tí čo sa pokúšajú vyhrať lžou, nikdy nevyhrajú naveky a dokonca často ani nie na dlho. VRÁŤME SA K PRAVDE a môžeme získať VIAC ČASU K SPOLUÚČASTI NA VÝNIMOČNOM PROJEKTE ŽIVOTA V NEPRÍVETIVOM PRIESTORE UNIVERZA.

Hovoríte, že človek predsa stále luže? Tak si prosím urobte historický exkurz ľudskej civilizácie a zdôvodnite prečo obrovsky prevažuje utrpenie, vojny, nešťastie, plač, smrť … ZEMI i VESMÍRU sme totiž ukradnutí a preto JEDINÍ ČO NÁS MôŽU ZACHRÁNIŤ SME MY SAMI.

Peter Ponický Lošonci