Napísané 1. septembra 2018
Napriek tomu, že štatistiky ukazujú nižšie čísla ako v minulých rokoch, tak sa tento fenomén novodobého „nomádstva“ stáva čoraz pálčivejším a politicky výbušnejším. Či sa to niektorým páči, alebo nie tak Európa je už viac ako tisícročie územím s minimálnou migráciou (bez identifikácie jej príčin).
Jedinou nestabilnou veličinou boli a sú hranice a niekedy pocit výnimočnosti, spravidla živený niektorými vládcami či vládnucimi od čias Caesarových. Možno máme smolu, že sme geograficky a historicky najbližšie k územiam a etnikám nomádov tak žijúcich tisícročia. Je tiež pravda, že sme to boli my „Európania“ čo sme už za Rímskych čias kvôli sčítaniu ľudí a ekonomickým efektom bránili migrácii veky migrujúcich. Prisťahovalectvo a asimilácia tu „fungujú“ tiež tisícročia. Rímania z Barbarov urobili svojich občanov a nakoniec im vládli, rovnako to zvládlo pôvodne nomádske náboženstvo – kresťanstvo.
Ale dnes to nie je zrejme prisťahovalectvo s jeho sprievodnými efektami asimilácie a kultúrneho obohatenia asimilovaných aj asimilujúcich. Myslím, že podľa všetkým mi známych znakov sa jedná o nomádsku migráciu, ktorá si sebou niesla vždy v podstate rovnaké znaky, naznačím to historickou reminiscenciou. „Pastieri pásli svoje stáda na istom území do tej doby, než nespásli čo bolo a potom migrovali na iné miesto s čerstvou trávou.“ Saharskí nomádi zväčša žili v jediných životu prívetivých miestach – oázach, ale migrovali za karavánami a lúpili, z toho žili (lup zobchodovali a vymieňali). Je ešte dnes možný takýto extenzívny spôsob života a bytia? Nemôžem si pomôcť, ale jedinou racionálnou odpoveďou je NIE.
Toto musí byť vodítkom pre racionálne riešenia, ktoré musíme hľadať a nájsť, lebo rovnako ako v minulosti to vymedzuje náš životný priestor (nie nás Európanov, ale nás ľudí). To dnes znamená najmä obrovské investície do technológií a postupov aspoň udržujúcich rozvojové možnosti civilizácie a zachovania dostatočne pestrej biodiverzity, ktorá podmieňuje najmä potravinovú dostatočnosť. Nemôžeme sa totiž chovať na úrovni doby keď bolo na celej Zemi len niekoľko sto tisíc ľudí. Náš nový inštinkt musí byť globálne sebazáchovný.
Keď si to neuvedomíme v každej zemepisnej šírke, v každej etnickej skupine či národe, potom postupne buďto vyhynieme, alebo sa kvôli „kúsku pastvy vzájomne vyvraždíme“ a koniec koncov neprežije ani ten posledný, lebo už nebude kam migrovať!
Peter Ponický Lošonci
Celá debata | RSS tejto debaty