Vzdelanosť a múdrosť sa nedá kúpiť, len získať

17. septembra 2022 18:26, Prečítané 1 056x, veget, Relevantné spomínanie, Vzdelávanie + školstvo

Napísané 17. septembra 2020

Skoro pol storočia známe skutočnosti z USA a napriek tomu sme išli tou istou nezmyselnou cestou …

Na začiatok odcitujem z jednej anglickej históriu popisujúcej knižnej publikácie -„Šesťdesiate roky sa stali najplodnejšou dekádou v histórii amerického školstva“. V roku 1958 americká federálna vláda chcela pomôcť s návratom vojenských veteránov do bežného života a školským zákonom z roku 1958 sa zdvojnásobil rozpočet na vzdelávanie (pokračovanie zákonných opatrení z roku 1944 a 1952 ktoré priznávali finančné prostriedky na vysokoškolské štúdium navrátilcov z vojny).

Počet štátom platených učiteľov sa zvýšil z 1 milióna v roku 1950 na 2,3 milióna v roku 1970. V oficiálnej správe americkej administratívy sa píše: „ZÁSADNÁ OTÁZKA BY NEMALA BYŤ KTO MOŽE ŠTUDOVAŤ, ALE KOHO MOŽE SPOLOČNOSŤ S KĽUDNÝM SVEDOMÍM A VO VLASTNOM ZÁUJME ZO ŠTÚDIA VYLÚČIŤ, PRETOŽE NIKOMU NEMOŽE BYŤ PRÁVOM ODOPRETÉ UNIVERZITNÉ VZDELANIE, IBA ŽE SÚ JEHO NEDOSTATKY TAK VÁŽNE, ŽE HO ANI TÁ NAJPRISPOSOBIVEJŠIA A NAJOBETAVEJŠIA INŠTITÚCIA NEPRÍJME.“ (podobné to bolo vo Veľkej Británii, Kanade, Austrálii, Francúzsku). V priebehu tzv. „Zlatého veku“ v USA (1960-1975) sa otvárala aspoň 1 vysoká škola za týždeň. Počet študentov sa zvýšil z 3,6 milióna roku 1960 na 9,4 milióna v roku 1975 (najmä na štátnych vysokých školách) a spolu s nepromujúcimi študentami ich bolo až 11 miliónov pri ročných nákladoch až 45 miliárd dolárov.

Mnohí s dôverou očakávali dva efekty týchto obrovských investícií do ľudských zdrojov a dosiahnutie ďalej uvedených spoločenských cieľov:

1. zvýšenie rastu amerického hospodárstva

2. odproletarizovanie robotníckej triedy.

Idealisti počítali s tým, že vznikne stredo-stavovská demokracia (z vystúpenia Clarka Kerra o predzvesti budúcnosti). Dopadlo to však úplne opačne. Úroveň stredných škôl poklesla napriek dvojnásobným dotáciám, či dokonca trojnásobným na konci tohoto zlatého veku. Najlepším ukazovateľom tohoto úpadku sú výsledky talentových skúšok medzi rokom 1963 až 1977, v ktorých sa prejavil pokles 49 bodov testov v rečových zručnostiach a 32 v tých početných.

V polovici sedemdesiatych rokov už bolo v USA jasné, že stále nákladnejšie školstvo nevyrieši žiadny zo sociálnych problémov. V rokoch 1970 až 1978 bolo uzatvorených 2800 štátnych škôl a univerzít (po prvý krát v americkej histórii sa mal znížiť počet študujúcich asi o 4 milióny). V roku 1978 bola priemerná doba vzdelávania 12,5 roka (stredná a vysoká škola) a 17% zamestnaných malo akademický titul, vysokoškoláci hľadali prácu vo svojom odbore stále ťažšie (bez rozdielu či sa jednalo o mužov či ženy). Výrazne sa zhoršil aj pomer dĺžky vzdelania k výške mzdy a nevyriešilo to ani problém rovnosti príležitostí. Počet mladých mužov vstupujúcich k štúdiu na univerzitách bol v 60tych rokoch minulého storočia na úrovni 44% ale do roku 1974 klesol na 34% populácie (podobne aj u žien).

Vyššia vzdelanosť neprispela ani k vyššej stabilite spoločnosti, práve naopak. Predvídal to už Joseph Schumpeter (Keynesov rovesník) v jednom svojom článku z roku 1920, ktorý ešte viac rozvinul v knihe ´“Capitalism, Socialism and Democracy´“ (1942) … o spoločensky deštruktívnej roli množiacej sa triedy intelektuálov„.