Racionalita rovnováhy

Napísal: Vladimír Mikunda – 18.09.2022 v Armádnom magazíne pod názvom „Malé, trojročné, výročie hanby. Prepisovanie dejín v Európskom parlamente je už oficiálne„.

Slovenskí poslanci boli tiež pri tom. Hoci vedia, že Poľsko okupovalo od roku 1921 časť Ukrajiny a Bieloruska, až kým si Červená armáda svoje územie nevzala po 17. 9. 1939 späť. Prečo Poľsko tají existenciu Curzonovej demarkačnej línie (Lord George Curzon – minister zahraničia V. Británie), prečo tají, že sovietska armáda v roku 1939 oslobodila časti dvoch národov od poľskej okupácie?

Európsky parlament pred tromi rokmi, 19. 9. 2019 prijal uznesenie s názvom „Európske uznesenie o význame európskej pamäte pre budúcnosť Európy“, v ktorom sa píšu priam neuveriteľné veci. Nachádza sa v ňom výzva proti prejavom antisemitizmu, ale aj propaganda proti Rusku a Sovietskemu zväzu. Návrh tohto uznesenia iniciovali poľskí europoslanci, ale boli v tom aj traja Slováci. Naratív uznesenia je plný nehoráznych klamstiev a prekrucovania dejín takým spôsobom, že Poľsko začína pripomínať vo svojich fašizačných trendoch krajinu, ktorá trpí nacifikačným mindrákom. V uznesení sa píše, že 2. svetovú vojnu rozpútal vedľa Nemecka aj Sovietsky zväz. Moskva že podpísala pakt Molotov-Ribbentrop, potom napadla Fínsko čo vraj znamená, že Sovietsky zväz má podiel na vzniku 2. svetovej vojny. Poľskí a aj slovenskí europoslanci zrejme považujú občanov európskych štátov za debilov, pretože inak sa ani nedá vysvetliť, že sa také uznesenie mohlo v EP objaviť. Každý predsa vie, že pokiaľ ide o Fínsko, to sa pripojilo počas 2. sv. vojny na stranu Nemecka s cieľom získania územia v Sovietskom zväze vrátane Leningradu, čiže vyťahovanie tejto špinavej fínskej bielizne v parlamente EÚ je veľmi odvážne. Poliaci tým chcú niečo prikryť, aby to nevyplávalo na povrch. Poľsko v rozpore s medzinárodnými dohodami vo Versailles, okupovalo veľkú časť západnej Ukrajiny a Bieloruska. Po 1. svetovej vojne sa malo z Ukrajiny a Bieloruska stiahnuť do hraníc, vytýčených tzv. Curzonovou demarkačnou líniou. Tá bola narysovaná a vytýčená v roku 1919 britským ministrom zahraničia lordom Georgom Curzonom. Poľsko však túto dohodu ignorovalo a víťazné mocnosti nechceli proti nemu zasiahnuť silou, pretože v tom čase mala Veľká Británia s Francúzskom iné plány ohľadne Poľska, ktoré sa malo stať blokovacou silou voči porazenému Nemecku a aj Červenej armády na východe. Poľsko tak v roku 1921 oficiálne uskutočnilo anexiu časti Ukrajiny a Bieloruska!

ZSSR poľskú anexiu svojich území nikdy neuznal a odvolával sa na vytýčenú Curzonovu líniu z roku 1919. Poľsko okupovalo tieto územia až do 17. 9. 1939, kedy si ich Červená armáda prinavrátila. ZSSR tento svoj postup oznámil Berlínu vopred v zmluve Molotov-Ribbentrop, aby Nemecko nepovažovalo postup Červenej armády ku Curzonovej línii za začiatok jeho útoku do Európy a proti Nemecku. Pojem „Curzonova demarkačná línia“ je dodnes cenzurovaný a zo školských učebníc vymazávaný, pretože by sa ukázalo, že bolo to Poľsko, ktoré okupovalo dve susedné krajiny na východe, ktorých obyvateľstvo oslobodila a poľských okupantov vyhnala až Červená armáda. Preto ju miestne obyvateľstvo vtedy vítalo s kvetmi.

Toto Poliaci dodnes nerozdýchali a preto Stalina patologicky nenávidia. Josif Stalin tým v roku 1939 ukončil imperiálne poľské ambície v Európe, ktoré sa prejavili už v roku 1934 v zmluve s Hitlerom, či v roku 1938 keď poľská armáda začala s okupáciou českého Tešínska. Redakcia aeronet.cz sa pred časom obrátila na niekoľko českých učiteľov dejepisu s otázkou, či sa v českých učebniciach nachádza zmienka o Curzonovej demarkačnej línii a o poľskej okupácii Ukrajiny a Bieloruska od roku 1921 do roku 1939? Dostali odpoveď, že nič také tam nie je. Zmienka o tom nie je ani v slovenských učebniciach. Aj u nás sa dejiny falzifikujú ich zamlčiavaním.

Ak by sa totiž objektívne dejiny nezamlčiavali, pred verejnosťou by sa stratilo „kúzlo“ zmluvy Molotov-Ribbentrop, ktorá sa nevzdelanými poslancami Európskeho parlamentu používa ako palica na Sovietsky zväz a dnes aj na Rusko. Tajomstvo, prečo Poliaci o tom nechcú hovoriť, spočíva v tom, že Sovietsky zväz si podpisom zmluvy Molotov-Ribbentrop nemohol s Nemeckom rozdeliť poľské územie, pretože uvedené oblasti Ukrajiny a Bieloruska boli Poľskom de iure okupované a podľa medzinárodného práva mu nepatrili!

Dnes Poliaci túžia vyhnať Rusov zase z Kaliningradu, ktorý im tiež v dejinách nepatril. Mesto totiž pôvodne založili oddiely križiakov na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II. (hovorilo sa mu „železný a zlatý“). Podľa plánov na území Poľska majú byť do konca tohto roka rozmiestnené americké rakety stredného dosahu, na čo Moskva tiež plánuje reagovať rozmiestnením balistických rakiet v Kaliningrade, ktoré zamieri na 85 poľských miest, priehrad a elektrární. Poliaci majú teda na výber.

Ak chcú, nech veria americkému generálovi Jeffrey Harrigianovi, ktorý začiatkom septembra 2019 vyhlásil, že Američania by zmietli kaliningradskú PVO jediným šmahom. Alebo môžu veriť prezidentovi Putinovi, ktorý svetu už dávnejšie oznámil, že Rusko v prípade vojny už nikdy nebude bojovať na svojom území! Logicky z toho vyplýva, že ak sa Rusi chytia s Poliakmi (a NATO) za pačesy, tak to asi bude len na území NATO a v tomto prípade predovšetkým na území Poľska!

Pravda vzniku 2. sv. vojny. Kedy naozaj vypukla?

1. 9. 1939: Bilaterálny konflikt Nemecka a Poľska.

3. 9. 1939: Vyhlásením vojny Francúzska a V. Británie Nemecku sa konflikt rozšíril na celoeurópsku vojnu. Tá po 6. 9. 1939 prerástla na celosvetovú vojnu, nakoľko sa do nej zapojili aj britské kolónie: Kanada, Austrália, Nový Zéland …

16. 9. 1939: Z Poľska utiekla jeho vláda, čím Poľsko de facto prestalo existovať.

17. 9. 1939: ZSSR si zaberá svoje dávne (cárske) územia.