Racionalita rovnováhy

Známa nám časť planéty Zem a jej geologická a ekologická história jasne dokumentujú jej základnú vlastnosť – KOMPLEXNOSŤ a ROVNOVÁU.

To neznamená, že sa jedná o skalárnu (statickú navždy rovnakú) entitu, pretože sme súčasťou Univerza je aj Zemská rovnováha súčasťou jej životného cyklu (od zrodu po zánik) a teda dynamický systém (meniaci sa od jedného rovnovážneho stavu k druhému v čase vymedzenom podmienkami). Pre jednoduchosť predstavy si našu matičku Zem predstavte ako špongiu. V suchom stave je ľahká a pláva na hladine, ale časom nasiakne vodu (keď čo i len na jednom mieste prekoná povrchové napätie na hladine) a keď dosiahne istej medze (pomeru hmotnosti, veľkosti/styčnej plochy) dôjde k jej potopeniu a novej rovnováhe. Takejto rovnováhe hovoríme DYNAMICKÁ (v čase sa meniaca, ale vždy smerujúca k vyváženosti/rovnováhe systému). Preto Zem mala mnoho podôb, od tej zrodovej (kozmickej), cez všetky geologické obdobia o ktorých vieme a ktoré ďalšie tušíme aj z tej našej malej znalosti prírodných (prirodzených) zákonitostí ktorým hovoríme fyzika.

Životný cyklus znamená zrod – vývojové zmeny – zánik, teda vieme že tu nebudeme na „nekonečné“ veky a neviem ani len odhadnúť čas konca, lebo čas v našej metrike je len našim nezmyslom/výmyslom (ktorý nebyť Mesiaca a noci/tmy, rýchlosti rotácie Zeme a rýchlosti obehu okolo Slnka by mal zakaždým inú metriku/jednotkovú dĺžku). Prečo? Lebo nepoznáme všetky okolnosti, ktoré logicky v priebehu životného cyklu zmenia podmienky lokálnej rovnováhy časovo vymedzenej do novej rovnováhy. Tu je treba chápať, že aj koniec/zánik jedného subsystému je len súčasťou vyššieho/väčšieho systému a jeho cyklu dynamickej rovnováhy.

Prečo som zvolil tento pre niekoho možno zdĺhavý úvod?

Lebo som chcel objasniť/zvýrazniť pomery v makro-systémoch, ich komplexitu, súvzťažnosť/previazanosť ich subsystémov a tak by som mohol pokračovať až do nám zatiaľ neznámeho (málo známeho) „kvantového“ mikro-sveta. To znamená, že všetko okolo nás tvorí systém do seba vnorených systémov, vzájomne previazaných a ovplyvňujúcich sa. Keď by som to zjednodušil, tak by som mohol napísať, že všetko so všetkým súvisí. Neochota niektorých a u väčšiny neschopnosť pochopiť Svet v tomto kontexte a zvoliť si zjednodušovanie, matematicky by som to vyjadril, ako cestu per partes, či anglicky step by step skladaním obrovských zjednodušení je istá cesta k nesprávnemu výsledku, k nesprávnemu pochopeniu reality a teda aj k novej iniciácii poruchových stavov do systému, ktorý by sa v prirodzenom behu prírodných okolností vyvíjal inak. Práve systémová dynamika je cesta k vyriešeniu systémových konfliktov nastavením novej/inej rovnováhy, lebo len časovo a priestorovo lokálna rovnováha je predpokladom systémovej rovnováhy.

Toto platí pre otvorené stochastické systémy všeobecne. Keďže ako som písal, sú všetky systémy vnorenými a ak nie sú idealizovaným syntetickým (ľudským) zjednodušovaním, potom to čo sa dnes deje (posledných 30 až 50 rokov) je systémovou poruchou, ktorá zákonite podobne ak vo svete prírody tak aj vo svete ľudí naštartuje procesy smerujúce k novému nastaveniu rovnováhy zabezpečujúcej rozvoj celého systému ako komplexnej entity. Na „našom“ Západe sa sociálny, ekonomický, politický systém dostal doslova do opozitného stavu s prirodzenosťou rozvoja ľudského spoločenstva v prostredí kde sa vytvoril, to znamená že generuje tak veľkú nerovnováhu ktorá ani z pozície ekosystému Zeme ani z pohľadu sociosystému ľudskej komunity nemôže ostať bez odozvy/zmeny celého systému. Z pohľadu fauny a flóry je to masové vymieranie druhov ktoré nám umožnili dostať sa tam kde sme vrátane toho na čo sme často tak hrdý, ale týka sa to len malého percenta ľudskej populácie a je deklarované popisným názvom nášho živočíšneho druhu (Homo Sapiens). Svojho času v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a jeho efektami v politickej a spoločenskej rovine, som napísal že sa jedná hlavne o konflikt na frontovej línii medzi Západom a zvyškom Sveta. Necelých 500 rokov bola Európa a tzv. Západ ktorý vytvorila kolonizovaním iných kontinentov a ničením tamojších civilizácií a kultúr, dominantným politickým a vojenským hráčom na Zemi. Koristením na planéte a prenosom všetkých svojich neduhov, počnúc zdravotnými a končiac ekonomickými a sociálnymi na populácie týchto kontinentov a oblastí sme vytvorili „katastrofickú“ poruchu s množstvom akcelerujúcich trhlín, že už nie je možné zabrániť lomu/zlomu, podobne ako v mechanike, kde najnebezpečnejším mechanizmom katastrofickej poruchy mechanického systému je ÚNAVOVÝ PROCES ŠÍRENIA SPRVU NEVIDITEĽNÝCH TRHLÍN KTORÉHO VYVRCHOLENÍM JE LOM, teda kompletné porušenie celistvosti mechanizmu/systému.

Čaká nás zmena (znovunastolenie dynamickej rovnováhy vychádzajúcej z tlaku síl/energií pôsobiacich na Zem ako systém teda na jeho biosystém a tým pádom aj na sociálny/spoločenský systém človeka) podobná úplnej zmene charakteru spoločenských procesov v novom ekologickom procesnom aj druhovom systéme. To samozrejme platí v prípade, že zbor idiotov západných politických špičiek súčasnosti, nezvýši dynamiku pozemskej zmeny totálnou katastrofickou udalosťou globálnej termojadrovej vojny. Čím by sme sa pomerne rýchlo začali z vonkajšieho/vesmírneho pohľadu podobať svojich planetárnym druhom v našej slnečnej sústave a čím by sme urýchlili to čo nás zrejme beztak očakáva, ale podľa súčasných kozmologických predstáv, asi tak za 1,5 až 2,5 miliardy rokov. To je ale civilizačná rýchlosť, však? Doslova kozmická.

Veľmi pravdepodobne sa ľudstvo nedočká z titulu svojich evolučne získaných vlastností tohto prirodzeného, vesmírneho kolapsu. Teda dnes sa skôr jedná o to, či naša ľudská expanzia skončí totálnym katastrofickým výbuchom spoločenského systému človeka, výbuchom/zmenou ekosystému do podoby neumožňujúcej existenciu a rozvoj nášho druhu. Alebo dostaneme rozum (čomu objektívne poznaním našej krátkej histórie príliš neverím) a vrátime sa k existencii v uvedomelej skromnosti (nie z titulu chudoby, čo väčšine Sveta hrozí, ale z existenčnej racionality) s primeraným osobným aj spoločenským bohatstvom bez extrémnych rozdielov čo snáď vygeneruje pocit bezpečia a istoty a opustíme tisícročiami situáciou do nás vštepovanej, skoro až patologickej potreby spojenia existenčného plodenia mnohých potomkov, ktoré bolo spojené s obrovskou úmrtnosťou a pre zachovanie prežitia druhu bolo odpozorované v prírode. Ale „pozorovatelia“ prírody si nevšimli, že v živočíšnej ríši je to otázka dostatku všetkých nutných zdrojov k expanzii, ktorá je prirodzene evolučne „kontrolovaná“ inými druhmi/predátormi, chorobami, stratou dôležitých častí potravného reťazca – nadmernou spotrebou apod. Čím sa prirodzene teritoriálnosť a adaptačná schopnosť posilňuje do podvedomých inštinktov, ktoré majú často milióny či dokonca miliardy rokov.

Homosexuálny svet (LGBTI) novej ideológie výnimočnosti istej časti ľudskej populácie (podobne ako v prípade nacionálneho socializmu zbožštenie tzv „bielej árijskej rasy“), podobne ako nacistické monštrá, vo viere v svoju výnimočnosť a božiu prozreteľnosť v určení ich inakosti/výnimočnosti. Tak povediac prirovnaním a prenesením do dnešnej doby, nové psychopatické bezcitné monštrá, bezcitné k iným ale výnimočne senzibilné k sebe a „svojmu druhu“. Namieste je otázke, je to ich vlastné dielo alebo im to niekto pekne krok po kroku podsúval až začali mať pocit, že to je „božia“ spravodlivosť po rokoch skrývania a ústrkov najmä po objavení sa vírusu HIV. Tento ich pocit výrazne umocňoval aj fakt, že väčšina pokrivených hnutí a ideológií vznikala vo svete ktorý si hovoril „slobodný – liberálny“. Môžeme si spomenúť na hnutie za slobodu černochov a Martina Luthera Kinga v USA, kde dlho napriek proklamovanej slobode a tzv. Liberálnej Ústave, boli černosi nie len neslobodní, ale doslova otroci v starovekom zmysle tohto slova. Ani za pol storočia odvtedy sa nezmenilo veľa, formálne sú všetci občania USA rovnoprávny ale právo sa „deje“ v živote, na uliciach miest, v domovoch ľudí a nie pred súdnou porotou. Po zastrelení Georgea Floyda, černocha či po americky Afroameričana, policajtom pri bežnej kontrole, vyústil v smrť kontrolovaného aj preto, že v USA je nosiť zbraň samozrejmosťou a je tiež pravda, že v tejto komunite je kriminalita obrovská. Pôvodný sociálny protest sa zmenil na hnutie Black Lives Matter (na životoch černochov záleží) a ten na mnohých miestach Ameriky vzplanul do násilia/rabovania/vybavovania si účtov.

Dnes je na Západe módou hlásiť sa k nejakej sexuálnej menšine a proklamovať jej útlak, hoc vo väčšine krajín tzv. Západu je úplne iná situácia ako v USA. Poriadajú sa protestné pochody, ktoré v čase ich vzniku mali skôr karnevalový charakter, kde sa aktéri snažia o politický manéver vtiahnutia spoločnosti do akéhosi ringu za práva, ako kedysi v 19. storočí protesty a spolkové akcie za volebné právo žien.

Lenže práva (právo) má mať prirodzený charakter, teda odpovedajúci rovnováhe, alebo inak zjednodušene povedané má vychádzať z princípu rovnováhy práva a povinnosti a starobylých zásad morálky a etiky (nie tých pokrivených tzv. liberálnych ale odvekých a tisícročia známych). To je aj filozoficky prenesené do pojmu individuálnej spravodlivosti, ktorá nie je jednostranná ale má mnohostranný charakter, vyvážený prínos aj postih všetkých aktérov medziľudského diania i diania vo vzťahu s okolím (príroda ho opäť pozná ako princíp rovnováhy).

Bohužiaľ v „novom“ storočí sa akoby roztrhlo vrece s katastrofistami a katastrofickými scenármi. Nie, že by v tom predchádzajúcom neboli ľudia ktorí upozorňovali na rôzne prírodné či spoločenské riziká. Ale v súčasnosti sa takéto prognostické scenáre účelovo politizujú a ako vždy v krízovom spoločenskom kvase, predovšetkým na ovládanie ľudí. Stalo sa tak aj teraz, zneužitím výstupov tzv. Rímskeho klubu, ktorá ako prvý v polovici minulého storočia upozornil na obrovské ekologické riziká vývoja tzv. rozvinutej západnej spoločnosti a ekonomickú aj sociálnu nerovnováhu na planéte, ktorá akceleruje globálnu zmenu charakteru životného prostredia ako ho poznáme niekoľko sto posledných rokov. V 20. Storočí ich takmer nik nepočúval a „ekologické“ samity sa poriadali ku koncu storočia pravidelne a prijímali sa konvencie ktoré pre politický tlak tzv. rozvinutých (západných) krajín boli vlastne bezzubé. V 21. storočí  počet katastrofických prírodných javov stúpa exponenciálne a západné krajiny podobne ako v minulých niekoľkých storočiach, chcú z titulu „vyvolenosti – prozreteľnosti“ a technickej či technologickej vyspelosti zachraňovať ľudskú civilizáciu rovnako nespravodlivým a neprirodzeným spôsobom ako keď kolonizovali Afriku, Ameriku, Austráliu, Nový Zéland, Indiu či Indonéziu. Teda na úkor kolonizovaných, dnes ale v ľudskom/populačnom pomere 1 : 7 (väčšina ľudskej populácie žije v tom inom ako Západnom svete), po koloniálnom vraždení a útlaku tento nezápadný svet neprejavuje ochotu sa dať opäť oklamať a ovládať. Aj z ochrany životného prostredia chcú bezhranične ťažiť hromadným – priemyselným spôsobom s ich jedinou motiváciou maximalizácie zisku a to aj za každú cenu a to ako to vidíme dnes aj za cenu masy ľudských životov, najmä kolonizovaných!

Vyzerá to tak, že sú ochotní a schopní použiť s týmto cieľom regulácie ľudskej populácie „v duchu ich svojskej humanity zachovania svojho druhu a odporučení Rímskeho klubu“ (hoc v žiadnom z materiálov oficiálnych hnutí na ochranu životného prostredia a biodiverzity nie je ani len zmienka o hromadnej/vojenskej likvidácii časti ľudskej populácie) biologické zbrane typu Koronavírusov a tiež taktické termojadrové zbrane hromadného ničenia na územiach dostatočne vzdialených od ich domovských krajín. Jedným ale ani náhodou nie jediným z takýchto „vítečníkov“ je kurátor stretnutí G6 Klaus Schwab, ktorý hlása „Nový svet“ vlády menšín, najmä tých sexuálnych tak, aby takouto elimináciou pôrodnosti „synteticky“ a metodicky znižovali populačnú veľkosť a regulovali ju aby mohli ovládať, nestratili nad manipulovanými vládu a samozrejme aj zachovali si svoje pochybné vodcovské postavenie a bohatstvo.

Ale spomeňme na historickú skúsenosť a dávnu európsku mocnosť vtedajšieho tzv. Starovekého sveta, po vrchole moci a nekonečnej pýchy, nasleduje pád pre pyšných nepredstaviteľných rozmerov. Mnoho z toho čo aj v oblasti technického a technologického pokroku bolo poznané a za pomoci týchto znalostí vytvorené, padne za obeť erózie – prírodným živlom aj besneniu mentálne zaostalých ľudí (nie prirodzene/prírodných ľudí typu amazonských indiánov ktorí žijú v súlade s prírodou) v civilizačne upadajúcich a rozpadajúcich sa mestách s neprirodzene nahromadeným obrovským množstvom ľudí, ktorí sa nevedia postarať o svoju prirodzenú obživu a postupne sa viac a viac z nich uchyľuje k pirátstvu a vraždeniu. Aj toto je dôvod pre budovanie iného sveta, ktorý nebude regulovaný dominantným, diktujúcim spoločenstvom a ich vodcami, ale humánne konvergujúcim kolektivizovaným spoločenstvom rovnocenných a rovnoprávnych. Odstránenie politickej, ekonomickej a sociálnej dominancie so zámerom odstránenia/obmedzenia nerovnováhy, nevraživosti a úpadku.

Neviem či k takémuto scenáru dôjde jeho naplnením, či postupným aj pomalým spôsobom, ale je isté že súčasná dominancia liberalizmu koristenia končí a alternatíva post rímskeho imperiálneho úpadku je veľmi pravdepodobná, najmä v menšej časti sveta ktorí si hovorí Západný.

Peter Ponický Lošonci