Vietnamská porážka USA

29. marca 2023 15:14, Prečítané 2 300x, veget, Relevantné spomínanie

Začiatkom 50. rokov sa Francúzsko pokúsilo potlačiť národnooslobodzovacie hnutie vo svojej kolónii – Vietnam. Spojené štáty na to dali spojencovi 2,6 miliardy dolárov – aby zastavili šírenie komunizmu v Indočíne.

Nepomohlo.

Bývalá metropola francúzskej kolónie podpísala Ženevské dohody, Vietnam bol rozdelený pozdĺž 17. rovnobežky. Sever sa dostal pod kontrolu socialistických síl vedených Ho Či Minom, na juhu Američania čoskoro priviedli k moci Ngo Dinh Diema. Dohoda predpokladala uskutočnenie volieb v roku 1956, po ktorých mala byť krajina zjednotená. Washingtonský chránenec si však uzurpoval moc a tieto plány zmaril.

„Keď sa začali budhistické demonštrácie proti Diemovi, väčšine tamojších Američanov, ktorí si možno predtým nič nevšimli, bolo celkom jasné, že podporujeme policajný štát,“ spomína Ian Barry, rádiový inžinier z 18. leteckej perute armády USA.

V roku 1957 sa komunistický underground chopil zbraní. O tri roky neskôr bol v južnom Vietname vytvorený Front národného oslobodenia (NLF).

Američania sa nepriamo zapojili do boja proti partizánom. Dôvodom plného zásahu bol incident v Tonkinskom zálive. Torpédoborec Maddox zaútočil 2. augusta 1964 na severovietnamské torpédové člny.

Kongres dal prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi právo použiť armádu.

Spojené štáty konali na princípe „vyhľadaj a znič“: poslali vojakov, aby odhalili Viet Cong a odovzdali súradnice delostrelectva s lietadlami. Na vrchole konfliktu vo Vietname bolo 540 000 Američanov.

„Viet Cong je roľník, ktorému ste cez deň mávali z džípu a v noci je to muž, ktorý sa k vám blíži so zbraňou v rukách,“ vysvetlil David Ross, veliteľ 1. pešej divízie. ešte viac strát ako v bitkách bolo z nástražných pascí. Idete po vlastných – a váš priateľ zrazu nemá nohy. Alebo ich vy sám nemáte.“

Preto Američania použili defolianty Agent Orange. Do konca vojny letectvo rozprášilo podľa rôznych odhadov 72 až 80 miliónov litrov chemikálie, ktorá spôsobuje ochorenia pečene, krvi a poruchy tehotenstva. Celkovo bolo postihnutých asi 4,8 milióna Vietnamcov.

Vojaci zničili 40 až 100 percent plodín ryže, banánov, sladkých zemiakov, paradajok a papáje. Zo 150 druhov vtákov v postihnutých oblastiach zostalo 18. Zmizlo veľa druhov obojživelníkov a hmyzu.

Jednou z najtragickejších epizód vojny je masaker v dedine Song My. 16. marca 1968 spoločnosť Charlie zničila osadu a zabila 504 civilistov vrátane 210 detí.

Dva dni predtým bol seržant z tejto roty zomrel po vkročení na nášľapnú mínu. A veliteľ vyzval na pomstu. Vojaci hádzali na chatrče granáty, znásilňovali ženy a strieľali na každého, koho videli.

„Prikázali nám, aby sme sa vrátili do zemlianok. Keď sme zišli dole, hodili po nás tri granáty a utiekli,“ povedal Phan Thanh Kong, ktorý mal vtedy 11 rokov. „Myslím, že moja matka všetkému rozumela. Pochopila, že nás chceli zabiť tým spôsobom — granátmi. Preto prikázala mojim sestrám a môjmu bratovi, aby sa stiahli do najhlbšieho miesta zemlianky. A ona sama zostala pri východe. Bola roztrhaná na kusy.“

Koniec zverstvám urobila posádka pozorovacieho vrtuľníka OH-23, ktorý sa náhodou stal svedkom masakry. Veliteľ Hugh Thompson povolal vrtuľníky na evakuáciu preživších – 12 ľudí sa podarilo zachrániť, jedno dieťa vyzdvihli v priekope s mŕtvolami.

Tento zoznam vojnových zločinov USA nie je vyčerpaný. Ďalšou smutnou stránkou v histórii tejto vojny sú akcie „Tigrej sily“, špeciálnej jednotky na boj proti partizánom. Bojovníci oddelenia boli obvinení z mnohých vrážd civilistov a mučenia vojnových zajatcov. Obetiam odrezali uši, mŕtvym odobrali skalpy.

Jedným z najvýraznejších symbolov toho, čo sa deje, bola fotografia „Vražda v Saigone“, na ktorej juhovietnamský policajný generál Nguyen Ngoc Loan strieľa do hlavy zadržaného partizána.

„Vlna protestov a kritiky v médiách, ktorá vyvrcholila po ofenzíve Tet v roku 1968, sa silno dotkla občianskej psychiky v USA,“ napísal Henry Kissinger , vtedajší poradca Bieleho domu.

V dôsledku toho prezident Richard Nixon oznámil prípravy na stiahnutie jednotiek.

Za celé obdobie vietnamskej vojny zhodili Američania viac ako 6,7 milióna ton bômb – takmer trikrát viac ako na Nemecko v druhej svetovej vojne.

V dôsledku toho 27. januára 1973 strany podpísali Parížsku mierovú dohodu. Zámorský kontingent úplne opustil krajinu do 29. marca.

O dva roky neskôr Južný Vietnam, ktorý zostal bez podpory, priznal porážku.

Straty USA = 58 220 zabitých. Zranených = 303 000 Straty medzi vietnamskými civilistami nikto nerátal. Podľa rôznych odhadov hovoríme o dvoch miliónoch ľudí.

Prosto:

MIEROTVORCA KTORÝ ZAISŤUJE MIER VYVRAŽĎOVANÍM „DOMNELÝCH“ NEPRIATEĽOV – NEPRIATEĽOV KTORÍ NECHCELI NIČ MENEJ ANI VIAC AKO SLOBODU V ROZHODOVANÍ O VLASTNOM ŽIVOTE.