Spomienka viac ako trojročná (2020)
Najväčším sklamaním v mojom živote je skúsenosťou podložené zistenie, že tí čo najviac presviedčajú slovom o svojej láske k blížnemu, najviac pracujú na tom aby ju dokázali dobročinnosťou z toho čo zobrali „milovaným“.
Dočítal som knihu Yanisa Varufakisa s ktorým zdieľame podobnú skúsenosť aj keď v inom rezorte. Dovolím si odcitovať kúsoček z jeho Epilógu:
„… Aténska jar bola rozdrvená, ako pred ňou Pražská jar. Neprišiel som však preto, aby som si od vás pýtal podporu pre rozdrvenú grécku demokraciu. Prišiel som sem, aby som vyjadril podporu a solidaritu francúzskej demokracii. Pretože, tá je v stávke. Francúzska, Španielska, Britská, Talianska demokracia. Demokracia naprieč Európou. Prišiel som, pretože to, čo sa stalo nám, sa začína diať aj vám.“
To bolo v čase keď bol francúzskym socialistickým prezidentom Holland, v Grécku ľavicový premiér Alexis Tsipras, v Nemeckej vláde sociálny demokrati a ich šéf Sigmund Gabriel, na Slovensku predsedom vlády s ústavnou väčšinou R. Fico atď. atď.
Všetci sľubovali a všetkým uverili. Uverili preto, že chudobní uveria každému keď sľubuje „Raj na Zemi“.
Ranní kresťania v Ríme boli chudáci túžiaci po trochu lepšom živote a aj napriek ohrozeniu života pre túto vieru boli ochotní zomrieť.
Nie oni, ale ich vodcovia sa spolčili s mocou aby ovládli svet. Podarilo sa, ale chudáci ostali chudákmi a mnohí veria aspoň Ježišovi, lebo ako jediný zo sľubujúcich neprijal moc a nevytváral mocenský aparát. Ten sa začal chváliť dobročinnosťou, tým ktorí to najviac potrebovali bral všetko až na holý život ktorý potrebovali do košiara ovládaných a potom malú hrsť z toho ponúkali ako dar, ako milosrdenstvo a odvolávali sa na toho, komu jedinému sa ešte dalo veriť, kto bol na začiatku a o nič ich neobral.
V 20. storočí sa podobne prezentovala tzv. ĽAVICA pod rôznymi názvami zväčša v spojení s vyjadrením spolupatričnosti k nejakému národu, sociálnej skupine a nezabúdali ani na prihlásenie sa k demokracii. Zopakoval sa kresťanský scenár (skoro doslova) a novým bolo len povolanie „bojovník za …“ a prívlastok sa menil. Zvyčajne vládcami nechcené a rýchle zmeny nazývajú revolúciami a najhorlivejší z bojovníkov radi prijali názov svojej „funkcie“ – REVOLUCIONÁR.
Keď po relatívne krátkom čase zistili, že sa im nedarí naplňovať svoje sľuby a v globálnom meradle chudobní ostali nimi aj naďalej a v časti sveta kde sa poučili, že nemožno všetko brať a spoliehať sa na charitu, vygenerovali spoločenský fenomén ktorý vedie k bohatstvu tých čo ho najlepšie ovládnu, bez rozdielu minulého postavenia. Áno píšem o CHAMTIVOSTI. Túžbe neustále mať viac a iné a lepšie …
Toto víťazstvo však tiež bolo krátke. Takýto stav spoločností vyžaduje „nekonečnú“ spotrebu. Tá potrebuje peňažný systém neustále doplňovaný bezcenným platidlom, ale udržiavaný masovou propagandou v stave všeobecnej dôvery, teda viery v to, že bude fungovať. Aj to sa dá v dobe, keď nie znalosti, ale informácie vládnu svetu. Ale tieto nekonečná logicky vyžadujú aj nekonečné zdroje pre fungovanie tohto systému. Tie však nemáme, čo Zemi zoberieme vo forme pôdy, nerastov, plodín a života v prírode sa jej vráti v podobe odpadu a pre terajšiu jej podobe vo forme toxického odpadu!
Bolo to teda Pyrrhovo víťazstvo. Preto jediná alternatíva slobodnej chamtivosti je slobodná ochrana toho čo ešte ostáva a revolučná reštrikcia toho čo tu bolo. Individuálna sloboda chamtivosti musí byť nahradená kolektívnou ochranou prostredia ktoré potrebujeme pre život, skromnosťou šťastia v skutočných hodnotách ktoré zdieľa celá živá príroda. Samozrejme bez toho aby sa človek niekam vyčleňoval, lebo jeho výnimočnosť je len v tom, že má schopnosť spätnej väzby, vedomia – svedomia (bohužiaľ ani to nie je u všetkých, ale snáď u majority).
Che (Gevara), svojho času povedal, že „veľká revolúcia môže vzniknúť len z veľkej lásky“.
Z lásky k ľuďom, ich dôstojnosti, ľudskému šťastiu, ktoré je pošľapávané menšinou, ktorá si kupuje lojalitu lokajov. Spojenie rozumu a viery doviedlo malú gerilovú skupinu k víťazstvu nad lokajmi čo pustošili krajinu a jej ľud na malom a nádhernom ostrove v blízkosti nenásytného obra.
Kuba nikdy vo svojej histórii nebola tak dlho v mieri so svojimi občanmi, nikdy nebola tak vzdelaná, nikdy nebola tak zdravotne chránená, ale ani nikdy nečelila tak dlhému ekonomickému terorizmu a obrovskej trpezlivosti svojich občanov.
Povedal to už Che, lebo svoj ostrov neskonale milujú a nechcú sa stať opäť niekoho kolóniou …
Jednoduchí Rusi tiež svoju krajinu milujú a vždy milovali (inak by už dávno podľahli Tatárom, Napoleonovi, Hitlerovi, Bushovi,…), ale ich októbrová revolúcia nebola vedená veľkou láskou (podľa Gevaru), ale veľkou nenávisťou. Vodca ich revolúcie (Lenin) nenávidel cára a všetko čo stelesňoval, lebo mu dal popraviť brata, nenávidel lebo za názory bol vyhnaný, nenávidel lebo nenávideli aj iní. Jeho revolúcia bola vzdorom pokorených dohnaných k najvyšším obetiam hnevu. Fidelova revolúcia bola vzdorom milujúcich svojej vlasti, ľudí a túžby po obyčajnom šťastí, ktoré nevyžaduje veľké bohatstvo, ale určite chce dobré vzťahy.
Liberty, sloboda len začína u jednotlivcov. Preto nemôže byť bezhraničná. Zámerne to preženiem, ak šikovný chmaták (zlodej) ošmekne svojich spoluobčanov v dedine, ktorí mu „slobodne“ naleteli. On možno bude spokojný, ale ostatní v dedine budú nešťastní, možno schudobnelí, stresovaní a možno si niekto vezme v dôsledku situácie, ktorú nevie riešiť aj život. JE TAKÁTO SPOLOČNOSŤ ŠŤASTNÁ? OSTALA AJ SLOBODNÁ?
To je len malý dôkaz ako je v duchu vzletných ideálov manipulovaná spoločnosť. Koniec koncov bez spoločnosti nebude ani slobody a bez slobody spoločnosti nikdy nebude ani individuálnej slobody. Sloboda a bohatstvo nie sú ekvivalentmi, lebo viac osobnej slobody jedinca za cenu menšej slobody či neslobody mnohých nie je sloboda, ale feudalizmus. Je niekto, čo by si dovolil tvrdiť, že feudálny spoločenský systém bol slobodný a generoval šťastie spoločnosti?
Gevarova revolúcia veľkej lásky ku všetkému a všetkým čo obývajú túto nádhernú planétu môže byť alternatívou prežitia. Naopak gendrová revolúcia pod farebnými vlajkami neprispôsobivých môže byť tou revolúciou poslednou. Zmizne možno jediné miesto pre biologický život v dostupnom vesmíre. Skutočná láska nie je ani fyzická, ani sexuálna ani dobročinná ale výsostne mentálna integrovaná do pozitívnych interakcií na materiálnej aj nemateriálnej úrovni. Tie sú nominálne a ani náhodou progresívne ani progresivistické.
Peter Ponický Lošonci
..."Fidelova revolúcia bola vzdorom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty