Racionalita rovnováhy

V histórii ľudstva bolo nespočet šarlatánov ktorí presviedčali svoje okolie o výnimočnosti svojho poznania o mesiánskom poslaní, o božských schopnostiach, o rešpekte nebies apod.. Boli takí čo uverili, ale viac tých čo neuverili a k väčšine ľudskej populácie sa informácia o šarlatánoch tej ktorej doby nikdy nedostala a svet so svojimi dejinami sa odohrával na pozadí reality, že Zem je planéta záhad, ktoré môžeme odhaľovať, že nebo nad nami je len vstupnou bránou vesmíru ale nikdy sme celkom neuverili, že Bohovia riadia náš osud. Ale mýtus je ľudská metóda spojovania más. Ktokoľvek mohol na Olymp, ale nik nestretol Zea/Dia ani krásnu Afrodité. Pred nástupom iného mýtu bolo treba „pochovať“ ten starý a povzniesť „lepších“ bohov/Boha. História pozná aj opačné mýty/rozprávky o „pomazaných“ ktorí rozsievali nihilizmus, vieru v skorý zánik, dokonca niektoré kmeňové spoločenstvá či tvoriace sa národy aj vďaka nim vyhynuli, ale nikdy prepojenie ľudí sveta nebolo komplexným aby takéto negatívne asociácie ovládli celú populáciu ľudskej rasy.

Práve v tom je dnešok iný. Internet umožnil prepojenie ľudí nezávisle od teritoriálnej vzdialenosti a aj keď mal pôvodne slúžiť predovšetkým vede a poznaniu, veľmi rýchlo sa udomácnil ako skoro neobmedzený zdroj zisku. Veľmi rýchlo bolo zabudnuté na jeho pôvodné poslanie a internet sa aj vďaka snahe o maximalizáciu zisku firiem vyrábajúci nástroje internetu (veci ktorú nazývame archaicky PC, osobný počítač čo u väčšiny užívateľov nikdy nič nepočítal vrátane klonov ktoré už nemajú toto pomenovanie ale niekto im „vymyslel“ pomenovanie „smart“ ale s inteligenciou nemajú nič spoločné), ktoré aplikovali poznatky fyziky z konca 19. a začiatku 20. storočia, čo sa prejavilo predovšetkým v rýchlosti a kooperatívnosti procesorov a extrémnom náraste pamäťovej kapacity. Masovosť produkcie stlačila ceny koncových zariadení, serverov aj komunikačných súčastí dátových reťazcov natoľko, že internet sa stal masovým nástrojom. Nie však vedy, ale senzačných správ ktoré prinášajú sebou pozornosť, najmä tej časti užívateľov ktorí sa spoliehajú na schopnosť iných, anonymných ovládateľov verejnej mienky. Masy takto dôverčivých ľudí sú ale perfektným objektom manipulácie a dnes je internet viac ako čo bolo jeho pôvodným poslaním manipulatívnym médiom slúžiacim novodobým šarlatánom nihilizmu a skepsy (je všeobecne známe, že hýbateľmi pokroku ľudstva je menej ako 2% populácie).

Dnes viac ako kedy v histórii, má veľmi malá skupina ľudí možnosť manipulovať s presvedčením ľudí v duchu „dobrej“ a historicky overenej tradície ovládania masy pomocou mýtov. Týmto novým spasiteľom, či lepšie zatratiteľom ľudskej populácie má byť tzv. Virtuálna realita, hologram uzavretý v kóde dvojkovej sústavy a jednoduchej schémy ovládania elektrickej signálnej sústavy systémov nasadených v rámci internetu a zvládnutia diskrétnych operácií obrovského množstva núl a jedničiek. Áno je to v zásade tak jednoduché. Nula znamená vypnutý stav – stav bez napätia a jednotka je jeho opakom, teda pod napätím aktivujúcim v elektrických obvodoch (napr. diódach či hradlách) im predpísané logické funkcie. To umožňuje prakticky aplikovať celý obor tzv. diskrétnej matematiky. V poslednom desaťročí sa vžil názov pre obor aplikácie elektroniky na báze diskrétnej matematiky ako „informačné a komunikačné technológie“ hoc pôvodný zmysel pomenovania technológií je z oboru výrobných činností (technológia je totiž výrobný postup aj preto sa v praxi používa pomenovanie dokumentácie pre realizáciu výroby ako „technologický postup“). A takejto asociácii odpovedajúce aj ajťácke/programátorské pomenovanie realizácie binárneho kódu a logiky diskrétnej matematiky. Pre programátorov je logická jednička predmetom aktívnej informácie v jednotkách definovaných ako „bit“ (prevzaté z teórie informácií) a logicky z predchádzajúceho môže mať len dva stavy 0 a 1 (alebo tiež z logickej tabuľky výrokov ako „nepravda“/0 a „pravda“/1).

Na podobnom princípe pracuje aj ľudský neurón ako základný modul spracovania informácie v mozgu. Informačný impulz je na úrovni logickej jedničky a je veľmi nízkym napätím, potom logicky kľudový stav je stavom logickej nuly. Tieto podnety sú do mozgu posielané z našich receptorov, technicky snímačov (obraz, zvuk, tlak, teplota, koncentrácia čo sú základné fyzikálne termodynamické veličiny) a vznikne z toho informácia o hmotnej realita v ktorej sa človek momentálne pohybuje. Tá môže byť konkretizovaná znalosťou či skúsenosťou a priradením tomu zodpovedajúcej informácii o kvalite toho o čom sme z receptorov dostali základné binárne informačné zložky. Ale máme ešte jednu geneticky podmienenú schopnosť, predtuchu – akési podvedomé vnímanie komplexnosti nejasnej/neúplnej skúsenosti a znalostí.

Analógie nie vždy fungujú. Teda analógia fyzickej aj fyzikálnej reality prenesená do tohto sveta počítačov a internetu. Na to aby ste aspoň trochu realisticky vnímali naprogramovanú animáciu ktorej sa hovorí „virtuálna realita“ potrebujete pásku cez oči aby sa vám zabránilo vnímaniu okolitého prostredia. To čo dnes a už minimálne jedno či dve desaťročia vykonáva istá vrstva ľudskej spoločnosti, svetoobčania snažiaci sa o mýtické ovládnutie ľudskej populácie pomocou rozprávky, že Svet ktorý poznáme vlastne neexistuje – je len virtuálnou predstavou, mystickou konštrukciou mozgu – ovládateľa telesných funkcií, že vesmír je hologramom a Univerzum je nejaký imaginárny programátor, Boh nad všetkých bohov ktorý môže kedykoľvek vypnúť prúd svojho vesmírneho PCčka. Potom sa nemusíte báť ani smrti, lebo to nie je nič iné ako „Game Over“ a každú hru je možné spustiť opakovane, nie? Bolesť a vojnové utrpenie je vlastne len prelud, virtuálna hra na život?

Je mi ľúto tých čo uverili alebo sú ochotní uveriť. Ani boh či Boh nie je schopný doslova nekonečnej pružnosti naprogramovania variability reality vesmíru ani len pozemskej reality s jej pestrosťou a neskonale krátkou a nízkou intenzitou v binárnej metrike v čase nepredstaviteľne krátkom, ale na druhej strane vykreslenou do histórie Zeme čo je cca 4 miliardy rokov a do histórie kozmu čo je viac ako 14 miliárd rokov, ktoré tá racionálna veda popisuje či identifikuje.

To, že je takýchto veriacich dosť, je logickým dôsledkom desaťročia trvajúcej manipulácie v prospech dôvery vo vedu a vedecké poznatky. Ale veda nie sú budovy s tabuľkami názvu inštitúcie a ani ľudia hrdiaci sa titulom, či titulmi ktoré nezískali na základe znalostí a faktografie experimentálne overenej vedy. Inštitúcie a u nás štát skrze prezidenta udeľujú akademické tituly veľmi často ľuďom u ktorých absentujú aj základné znalosti bazálneho všeobecného vzdelávania. Že si vymýšľam, nie. Lož je najfrekventovanejšou pracovnou metódou súčasnej tzv. vedeckej mediálnej „hry“. Napísal som mnoho posudkov kvalifikačných prác na tej tzv. „najvyššej“ akademickej úrovni (univerzít a ústavov) a nie je to len môj poznatok, na Zemi je nás dosť a aj tých ktorí o tom už roky píšeme a hovoríme. Samozrejme nás v mediálne preferovaných zdrojoch nechcú publikovať, lebo nemôžu pripustiť aby im niekto/niektorí búrali stavbu na ktorej už dlho pracujú. Máme profesorov, docentov a PhD. u ktorých absentujú aj základné predpoklady vedeckej erudície a kvalifikovanosti a neznalosti typu „ani na základnej škole by si neprešiel do vyššieho ročníka keby to bola skutočne škola ako má byť“ To nie je len slovenským faktom, to je faktom v celom tzv. Západnom svete. A asi si viete predstaviť ako to vyzerá vo vzdelávacej hierarchii ako celku, keď jej vrchol je úplne zhnitý.

Jablko ktoré začalo hniť od povrchu je treba orezať, ale ešte zložitejšie je to s jablkom ktoré hnije zvnútra a neobjavíte to hneď až keď zoberiete úrodu a chcete užívať jej prínos. Také jablko už je možné len zlikvidovať, vyhodiť na hnoj aby aspoň nejaký účel splnilo.

Peter Ponický Lošonci